Báseň starého Indiána.

Nezaujíma ma, z čoho žiješ.

Chcem vedieť, po čom túžiš,

a či máš odvahu stretnúť sa s túžbou svojho srdca.

Nezaujíma ma tvoj vek.

Chcem vedieť, či by si riskoval,

aby sa na teba pozerali ako na hlupáka kvôli tvojej láske,

snom, alebo kvôli dobrodružstvám, aby si naozaj žil.

Nezaujíma ma, aké tvoje planéty stoja spolu s Mesiacom.

Chcem vedieť, či si sa dotkol stredu svojho smútku,

či v tebe zanechala v živote rany zrada,

a či si sa už kvôli strachu z ďalších bolestí stiahol.

Chcem vedieť, či by si vedel žiť s bolesťou,

s mojou či s tvojou.

Či vieš divo tancovať a nechať, aby ťa extáza naplnila

až po koniec tvojho prsta bez toho,

aby si mávol opatrnosti, alebo tomu, aby sme boli realisti,

alebo aby sme pamätali na hranice ľudského bytia.

Nezaujíma ma, či príbeh, ktorý mi rozprávaš je pravdivý.

Chcem vedieť, či dokážeš niekoho sklamať,

aby si bol pravdivý k sebe samému,

a či vieš zniesť obvinenie zo zrady preto,

aby si nezradil svoju vlastnú dušu.

Chcem vedieť, či vidíš to krásne aj vtedy,

keď to nie je krásne každý deň,

a že život pochádza z Božej prítomnosti.

Chcem vedieť, či dokážeš žiť s neúspechom,

s mojim alebo s tvojim a predsa sa zastaviť na brehu jazera

a zakričať striebornému mesiacu “ÁNO!“

Nezaujíma ma, kde žiješ a koľko zarábaš.

Chcem vedieť, či dokážeš vstať po noci plnej smútku a pochybností,

unavene a s kosťami rozbitými sa postarať o deti?

Nezaujíma ma kto si a ako si sa sem dostal.

Chcem vedieť, či stojíš so mnou v strede ohňa bez toho, aby si sa vyľakal.

Nezaujíma ma kde, čo a s kým si sa učil.

Chcem vedieť, čo ťa podrží zvnútra,

keď sa už všetko ostaté zrútilo.

Chcem vedieť, či dokážeš byť sám so sebou

a či si naozaj rád sám so sebou v prázdnych chvíľach.

Stránky