Aktuálně a nebi…

Mám pocit, že tentokrát Merkúr zacúval v čase a priestore do veľkých a tmavých hlbín, vytiahol spomienky, staré desaťročia, stáročia a tisícročia, so všetkými emóciami, ktoré s týmito spomienkami súvisia. Vytiahol zo spomienok ľudstva tie najtemnejšie, najobávanejšie, tie, ktoré sme dúfali, že už máme za sebou, že sme ich už „prerástli“, že už sme predsa „inde“… Ukázal nám silu manipulácie, upozornil na to, kde sme schopní a ochotní uveriť lži, či privrieť oči pred pravdou, kde a prečo dokážeme ohýbať svoju vnútornú autenticitu, alebo ju dokonca zlomiť…

Merkúr na svojej pátracej výprave do minulosti, postrhával masky, ukázal pravdu vo svojej nahote, odhalil tajomstvá, vytvoril vypäté a hraničné situácie, v ktorých narušil škrupinky sebakontroly… Medzitým už zacúval do krajiny Váh a teraz stojí na mieste a obzerá sa okolo seba. Konečne môže odlepiť zrak zo spätných zrkadiel a uvidieť, kam prišiel a čo objavil. Zatiaľ vidí okolo seba medziľudské vzťahy, viac alebo menej „vyhodené“ z doteraz udržiavaných štruktúr. Ukazuje nám, aké to je, keď zložíme masky zdvorilosti a starostlivo stráženej konformity a ocitneme sa čelom k svojím inštinktom. Lebo, keď sa cítime ohrození, zaujíma nás len možnosť zaútočiť alebo utiecť, prípadne zamrznúť – a prejavy v realite sme v týchto dňoch mohli vidieť všade vo svete.

Určite chápeme, že po troch týždňoch cúvania v tme má teraz Merkúr nárok na odpočinok. Vlastne to naozaj potrebuje, dovoliť očiam, aby si oddýchli a uvoľnili sa, dovoliť ústam mlčať a ušiam nepočúvať. Potrebujeme to všetci… A Merkúr nám dopraje čas na zastavenie a zhodnotenie všetkého, čo nám na svojej spätnej ceste ukázal. Pripomína nám, že sa nemôžeme pohnúť dopredu, kým nezhodnotíme minulosť. Z-hodnotiť znamená, určiť hodnotu toho, čo sme uvideli, počuli, zažili. Akú hodnotu pre nás majú informácie, skúsenosti, ľudia, vzťahy. Pochopili sme ich hodnotu? Vidíme ju? Uznávame ju? Kým neuznáme hodnotu skúsenosti, nemôžeme z nej vystúpiť a potrebujeme ju opakovať. Občas potrebujeme pripomenúť hodnotu skúsenosti aj tým, že za ňu zaplatíme vysokú cenu… Kým nedáme hodnotu vzťahu, nemôžeme sa v ňom pohnúť ďalej, ale ani ho opustiť. Kým nedáme hodnotu – ne-z-hodnotíme minulosť, nedokážeme vytvoriť hodnotnú budúcnosť.

Keď Merkúr stojí na mieste pred obratom, môžeme to vnímať oveľa náročnejšie, než keď cúva, najmä po takej intenzívnej „cúvačke“, akú má teraz za sebou. Je totiž dezorientovaný, unavený, preťažený tým, čo objavil – a naša myseľ sa môže cítiť rovnako. Akoby toho bolo na ňu priveľa, potrebuje to všetko spracovať, roztriediť, pochopiť… A je nesmierne dôležité, aby sme jej to dovolili, pretože sa môže cítiť naozaj zmätená a vyvedená z rovnováhy, nie je schopná primerane reagovať, jednoducho – potrebuje odpočinok, podobne ako Merkúr.

V súvislosti s dnešnou energiou sa mi vynorili dve spomienky – obe majú súvis so šoférovaním, čo ma celkom pobavilo, keďže Merkúr má na starosti aj túto oblasť. Spomenula som si na situáciu, keď do mňa pred rokmi narazil zozadu autobus. Zastavila som na križovatke na červenú, pozorovala som situáciu, keď sa zrazu moje auto ocitlo uprostred prechodu pre chodcov, plného ľudí. Cítila som zmes nechápajúceho prekvapenia a zdesenia, nerozumela som, čo sa stalo, ako som to mohla urobiť… Veď som predsa dodržala pravidlá, zastavila som, všetko som urobila správne a teraz sa pozerám na chodcov, vystrašene uskakujúcich pred mojím autom. Čo sa to so mnou stalo? Ako som to mohla urobiť? Toto všetko mi prebehlo mysľou v priebehu sekundy, ktorá sa však zdala ako večnosť, kým som si ne-u-VEDOMILA, že som to nespôsobila ja, ale vodič autobusu za mnou neodhadol brzdnú dráhu, narazil do mňa a tento náraz ma posunul o niekoľko metrov. Všetko dobre dopadlo, nikto sa nezranil a ja som dostala príležitosť, uvidieť svoj program „univerzálneho vinníka“, pretože som si uvedomila, že v podobných situáciách je mojou prvou reakciou „Ako si to mohla urobiť? Ako si mohla byť taká… neschopná, nepozorná, zlá…?“ Ešte aj teraz, keď o tom píšem, moje telo reaguje jemnou triaškou a tŕpnutím a pripomína mi, že spomienka, uložená v bunkách, má obrovskú silu a vplyv na prežívanie prítomnosti…

Ďalšiu skúsenosť som zažila na parkovisku. Zastavila som s autom, vypla motor, zatiahla ručnú brzdu, pozrela som sa do pravého okna a celé moje telo zmeravelo v pocite, že hoci som zabrzdila, auto sa stále hýbe dopredu. Hlavou mi prebehli scenáre, že zlyhali brzdy a ja narazím do nejakého človeka alebo auta. Opäť sekunda, ktorá sa mi zdala ako večnosť, kým som si u-VEDOMILA, že v okamihu, keď som ja zastavila, auto stojace vedľa mňa vpravo, začalo cúvať von z parkovacieho miesta a z môjho pohľadu sa zdalo, že sa ja hýbem. Samozrejme, že okamžite s u-VEDOMENÍM prišiel záchvat uvoľňujúceho smiechu – zároveň som však uvidela, ako ľahko podľahneme ilúzii o tom, čo sa s nami deje, na základe toho, čo vidíme pri pohľade okolo seba.

Dnes a zajtra nám Merkúr, unavený a podráždený, môže spôsobovať podobné ilúzie – že sa s nami niečo „deje“, že s nami niečo „nie je v poriadku“, pokiaľ budeme seba, svoje myšlienky a konanie, posudzovať podľa toho, čo vidíme vonku. Ideálne je, pokiaľ môžeme, vôbec sa okolo seba nepozerať, nesledovať, čo kto hovorí, robí, nezamýšľať sa nad tým, čo si niekto iný myslí a prečo hovorí práve to, čo hovorí. Naša schopnosť porozumieť môže byť výrazne oslabená, rovnako, ako schopnosť vyjadriť to, čo si myslíme. Preto, nech budete počuť, čítať, vidieť, čokoľvek, skúste nereagovať a nechať, nech to odoznie, nech sa ilúzia rozplynie, pretože to, čo bude vyslovené zo zmätenej a unavenej mysle, môže vytvoriť zbytočný zmätok a neistotu. Viac, než inokedy platí „Mlčať je zlato“ … Zložiť hlavu do dlaní, zavrieť oči a dopriať oddych svojim očiam, myšlienkam, aj hlasivkám, je najkrajší dar, aký si teraz môžeme dať. Nevysvetľovať, nepýtať sa, nehľadať „pravdu“, ale prijať milosrdné „neviem“ ako dar, ktorý nám umožní na chvíľu vypnúť, vydýchnuť a spočinúť v sebe. Mimochodom, ak je to možné, skúste sa dnes a zajtra vyhnúť aj jazde autom, alebo počítajte so zníženým sústredením seba aj ostatných…

Tieto dva dni prajú pohľadu so seba, do nášho vnútra, odkiaľ môžeme získať tie najdôležitejšie informácie, ktoré v tejto chvíli potrebujeme. Informácie zvonku môžu byť v týchto dňoch ešte viac zmätočné, ako doteraz, z každej strany môže prichádzať niečo iné a naša vyčerpaná myseľ by aj tak nemusela byť schopná prichádzajúce správy a dianie vonku spracovať a vy-hodnotiť. Nepotrebuje ďalšie preťaženie, ale oddych… potrebuje, aby sme jej dovolili, spočinúť v preľúbenom priestore srdca, aby obnovila silu a načerpala múdrosť. Merkúr sa postupne pohne dopredu a ukáže nám cestu, ako z-hodnotené ponaučenia z minulých troch týždňoch integrovať a uplatniť v budúcnosti, privedie nás k múdrosti, stvorenou skúsenosťami… Nechajme strelku kompasu, nech sa ustáli – a potom vykročme k pravému severu.

Vynikajúcimi spoločníkmi na tieto dni sú pamajorán, mäta a očianka Rostkova. Všetky tieto Bytosti Mamičky Zeme nám pomôžu, upokojiť a usporiadať myšlienky, sústrediť sa na myšlienky dobra a spokojnosti, dodajú nám nadhľad, sviežosť a schopnosť, pozrieť sa na všetky udalosti z nových uhlov pohľadu. Rovnako podporia trávenie, aby sme všetky prežité skúsenosti mohli v pokoji „stráviť“ a posilnia pečeň, ktorá si v uplynulých dňoch musela poradiť aj s hnevom a bezmocnosťou. Ak cítime potrebu, upokojiť srdce, môžeme pridať aj medovku, ktorá nás naplní čistou silou lásky a dovolí nám, spočinúť v prítomnom okamihu… Ako hovorí moja dcérka, milovníčka medovky – Dnes sa cítim absolútne BYŤ

 Svetlana, Čarovné dary Zeme