Aktuálně na nebi…

V nedeľu ráno, krátko po šiestej hodine, nastane okamih Novolunia v krajine Škorpióna – okamih, keď Slnko a Luna spočinú vo vzájomnom objatí, spoja svoje sily, zjednotia energie v škorpiónskej jaskyni. Nemám žiadne ilúzie o tom, ako sa Slnko aj Luna v škorpiónskej jaskyni cítia, ani jeden z nich tam nemôže plniť svoju pôvodnú úlohu, ale to, že im pobyt na tomto, zdanlivo nehostinnom mieste nie je príjemný, neznamená, že nie je potrebný. Slnko v krajine Škorpióna nám pripomína, že akokoľvek ho teší, svietiť na vonkajší svet, vyživovať, zohrievať okolie, je rovnako dôležité, aby presvetlilo aj hlboké a tmavé jaskyne v našom vnútri, tie, ktorým sa občas aj vyhýbame, lebo v nich ukrývame pred svetom to, čo ani my sami nechceme vidieť. Keď Slnko na mesiac v roku zavíta do škorpiónskej jaskyne, zasvieti na všetko, čo sme odložili do tmy… Dnes a zajtra v sprievode Luny, ktorá sa ponorí do tmy, aby sa mohla o dva dni znovuzrodiť.

Archetypálne kvality Slnka, ako mýtického Šivu, som opisovala v niektorom zo starších príspevkov. Luna v Škorpiónovi v sebe zas nesie archetypálnu kvalitu mýtickej Hekaté – Bohyne cyklických premien, ktorá sa každé ráno narodí ako bosonohá, nezávislá panna, počas dňa sa stane dospelou ženou, vášnivou milenkou i vyživujúcou matkou a večer prijme kvalitu múdrej, starej vedmy. Každú noc umiera, aby sa ráno mohla opäť zrodiť mladá, krásna a plná života. Hekaté, podobne ako Luna v Škorpiónovi, dôkladne pozná život v temnote, pretože na svet vychádza len v noci. Je Bohyňou križovatiek, sprievodkyňou životnými krízami, ktoré nám umožňujú, znovuzrodiť sa v sile a hlbšom pochopení Bytia. Je sprievodkyňou umierajúcich, ale aj pôrodnou babicou, ktorá žehná rodičkám a dodáva im silu, priviesť na svet nový život, jej tichá sila sprevádza všetko živé v prvých i posledných okamihoch života. Šiva a Hekaté sú tu spoločne,ako nesmierne silná dvojica sprievodcov aktuálnym Novoluním. Ich sila a múdrosť nás podporujú a podopierajú, aby sme neuhli pred ničím, čo v sebe objavíme a pozreli sa čelom všetkému, čo ukrývame v tme našej osobnej škorpiónskej jaskyne. Nedovolia nám, kĺzať sa po povrchu a možno nám aj namočia „čumáčik“ do močiara, ak to bude potrebné, zároveň však budú stáť pri nás s plným priehrštím sily, odvahy a múdrosti, ktorú potrebujeme na ponorenie sa do hĺbky SEBA…

Škorpiónske Novolunie je špecifické – obvykle je totiž okamih Novolunia spojený nielen s prepúšťaním, ale aj novými začiatkami, plánmi, písaním zoznamu želaní… Toto pri Novoluní v Škorpiónovi neplatí – teraz je našou úlohou, ísť do hĺbky samých seba, vytiahnuť z dna nášho podvedomia (aj nevedomia) všetko, čo ukrývame, pred sebou, alebo pred svetom.

Škorpión je akýmsi „smetiarom“ zverokruhu, najmä smetiarom emocionálnym. Nasáva do seba emocionálny a mentálny odpad, všetko, s čím si okolie nedokáže poradiť a prečisťuje to cez seba. Preto sa často stáva, že v interakcii s človekom so silnou energiou Škorpióna, sa cítime iritovaní, že nás provokujú k emocionálnym reakciám, vyťahujú na povrch všetko, čo na sebe nemáme radi, vytočia do nepríčetnosti tým, že nás prinútia cítiť sa tak, ako sme sa nikdy cítiť nechceli.

Škorpión je neomylný v tom, ako zo svojho okolia vytiahnuť všetky potlačené a nezvedomené emócie. Je to jeho úlohou – rozjatriť všetky rany, pichnúť do najslabšieho miesta, upozorniť na každú nezrovnalosť, na zraniteľnosť protistrany. Ak túto silu Škorpión používa vedome, stáva sa majstrom transformácie a veľkým učiteľom – pretože umožňuje svojmu okoliu, aby prestalo zatvárať oči a strkať hlavu do piesku pred sebou samými a postavilo sa čelom ku všetkým aspektom seba – k svojej sile, aj svojím slabostiam.

Aby toto Škorpión dokázal, musí, samozrejme, najprv sám prejsť vedome svojimi vlastnými transformačnými procesmi. Má na to tie najlepšie predpoklady – nebojí sa hlbokých a silných emócií, nebojí sa bolesti, smútku, ani strachu, pozná najtemnejšie hĺbky ľudského (aj svojho vlastného) podvedomia a nič pred ním neostane ukryté. Preto obvykle trpí vnútorným pocitom nedokonalosti, pocitom, že nikdy nebude hodný lásky, že si zaslúži ubližovanie, pretože je tak často v kontakte s emocionálnym odpadom (svojím, aj svojho okolia), že ľahko uverí, že on sám je odpad.

Vo fáze vývoja, ktorou si teraz prechádzame, sa už dávno nevyplavujú len naše osobné emócie, ale doslova čistíme celý emocionálny priestor, všetok „emocionálny odpad“, ktorý tu zanechali všetky generácie pred nami. Už som to zmienila v jednom príspevku, ale zopakujem… Je to podobné, ako keď chodíme po lese a upratujeme odpadky, ktoré tam zanechal niekto iný. Ak pochopíme, že našou úlohou je, odpadky pozbierať, roztriediť, zrecyklovať, jednoducho to urobíme – preto, že chceme žiť v čistom a príjemnom prostredí a také ho chceme zanechať aj pre naše deti. Pokiaľ pri upratovaní odpadkov riešime, kto to tam zanechal a súdime ho za to, aký je, vytvárame ďalší odpad, ktorý znečisťuje emocionálne pole, v ktorom všetci žijeme.

Ak to však dokážeme – byť natoľko vedomí svojej zodpovednosti za to, v akom priestore žijeme, že vo chvíli, keď natrafíme na odpad, ktorý je potrebné upratať, si jednoducho vyhrnieme rukávy a urobíme tak s čistým zámerom, vyčistiť priestor, aby sme v ňom boli spokojnejší my, aj všetci ostatní, pomôžeme našej Zemi viac, než si dokážeme predstaviť. Je veľmi pravdepodobné, že sa v tomto období budú vyplavovať pocity, ktorých korene nenájdeme ani v osobnom príbehu, ani v regresoch do dávnej minulosti, možno ani v rode… jednoducho len zachytíme emóciu z emocionálneho priestoru ľudstva, ktorú máme cez seba prečistiť a uzdraviť.

Uplynulé týždne ukázali majstra Škorpióna v plnej sile – vytvoril tlak, ktorý z nás vytláčal dlhodobo ukrývané a pochované emócie. Vyplavil mnoho hnevu, bezmocnosti, strachu, ale aj sklamania a beznádeje. Podobne, ako v januári tohto roku (mám pocit, že to bolo pred sto rokmi), som sa stretla s archetypálnou bytosťou hnevu – hnevu, ktorý pochádzal z beznádeje a bezmocnosti všetkých generácií ľudstva, ktoré tu boli pred nami. Objímala som svojho syna, ktorý mi plakal v náručí a kričal „Mami, v čom som horší, ako tí, čo majú ten modrý papier?“ – a videla som svojho otca, ktorý prežíval podobný pocit krivdy a nespravodlivosti, ale aj nedostatočnosti a vylúčenia, pre jeho „nevhodný“ pôvod. Cítila som strach a beznádej pri výzvach, aby sa ľudia navzájom udávali, a videla som starú mamu, ktorá zažila aj následnú perzekúciu zo strany svetskej moci, vyhnanie z domova s troma malými deťmi. Vnímala som skúsenosti všetkých generácií pred nami, ktoré stvorili tento hnev, bezmocnosť, krivdu a beznádej… a cítila som, že je čas, tieto emócie uznať,preľúbiť a uvoľniť.

Keď som objímala plačúceho syna, vytryskli mi z očí slzy bezmocnosti… ale aj hanby. Prekvapilo ma, že v tejto situácii cítim hanbu a uvedomila som si, že sa obviňujem z toho, že som to dopustila. Ponorila som sa do hĺbky hanby a precítila som, že sa jedná o hanbu mnohých generácií, ktoré dovolili, aby svet nebol bezpečným miestom pre naše deti. Bytosť hanby mi ukázala, že jej úlohou bolo a je, priviesť nás k uvedomeniu si zodpovednosti za to, čo tvoríme svojím konaním, aj nekonaním. Samozrejme, že moja Luna v Baranovi chcela ísť okamžite na barikády a „bojovať“ za „lepší svet“ A hoci milujem jej silu a odvahu, vedela som, že teraz nie je čas… že sa potrebujem pozrieť hlbšie…

„V čom som horší…“? Táto otázka vo mne rezonovala a túžila som, pochopiť, čo mi chce povedať, rovnako,ako som potrebovala pochopiť ten pocit hanby… čím sme toto vytvorili? Vynorila sa myšlienka, že sme rozdelili svet nielen na „testovaných a netestovaných“, ale ešte predtým na „vedomých a nevedomých“, na „prebudených a neprebudených“, a ako často sa za týmto rozdeľovaním ukrývala majstrovsky zamaskovaná pýcha. S úľavou som sa rozosmiala nad myšlienkou, aký je Vesmír vtipný, ako ľahko dokázali tí „nevedomí“ vyviesť „vedomých“ z mnohých ilúzií… Ten úľavný smiech (hoci cez slzy) mi umožnil, prečistiť emocionálne pole a získať odstup,cítila som, že potrebujem ísť hlbšie. Keďže s témou „pýchy“ som u seba dlho pracovala, hľadala som, kde to mám ja – keďže som vedela, že rozdeľovanie na „vedomých“ a „nevedomých“ som opustila už dávno, dokonca tieto slová ani nepoužívam a považujem ich za „prežité“, v súčasnej vibračnej úrovni až škodlivé a deštruktívne.

Už pred nejakým časom som si uvedomila, že ak má byť nový svet stvorený z priestoru selektovania ľudí na „vedomých a nevedomých“, nie je to pre mňa v poriadku. Nehovoriac o tom, že tieto slová nesú silné vibračné zaťaženie a energiu obmedzenia a cítim, že je čas, vymeniť ich za nové, také, ktoré dávajú priestor na spájanie. Zároveň som však v týchto dňoch uvidela, že takéto vylučovanie a vydeľovanie „pácham“ sama na sebe… že niektoré moje podoby považujem za „lepšie“ ako iné. Že tá časť mňa,ktorá je štedrá, sa mi zdá „lepšia“, ako tá, ktorá si chce nechávať niečo iba pre seba, že moja láskavá a ústretová podoba je „lepšia“, ako nevrlá a arogantná, že svoju otvorenosť a ochotu pomáhať a podporovať považujem za „lepšiu“, než svoje sebectvo. Fííííha, až sem to siaha? Až takto hlboko, sama voči sebe, používam nástroje selekcie a separácie?

Odjakživa som na oddeľovanie a selekciu „háklivá“, možno preto, že v mojej rodine to bol bežný „nástroj“ – keď som bola „dobrá“, bola som prijatá, keď som bola „zlé dievča“, bola som oddelená. A nielen ja… Samozrejme, že si túto tému nesiem uloženú v bunkách, preto som pýchu v oboch polohách – nadradenosti aj menejcennosti skúmala niekoľko rokov a samozrejme, súdila som sa za každú „pyšnú“ myšlienku. Cítim hlbokú vďačnosť k Bytosti bylinky hrdobarky obyčajnej za to, že ma naučila pýchu pochopiť a preľúbiť, že mi pripomenula, že súdením a trestaním za „nadradenosť“ vlastne dávam dvojitý trest tej časti mňa, ktorá bola zahanbená pocitom nedostatočnosti a pýchu si vytvorila ako nástroj prežitia. K hrdobarke a preľúbeniu všetkých podôb pýchy sa ešte s láskou vrátim v samostatnom príspevku, chcela som len ilustrovať, kam ma zaviedli škorpiónske ponory. Keby som totiž riešila situáciu, ktorá vo mne vyvolala hnev a bezmocnosť tým, že by som konala, neumožnila by som sama sebe, ponoriť sa do hĺbky selekcie a rozdeľovania vo vnútri seba samej. Ďakujem, že som mohla zažiť hĺbku tohto uvedomenia a zmieriť a zjednotiť tie časti mňa, ktoré som od seba oddelila a zatvorila ich do tmavej jaskyne. Ďakujem, že som zažila toto masívne zrútenie sa, pretože vždy, keď sa rozsype moje staré ja, prach z neho vytvorí novú vrstvu pôdy, z ktorej vyrastá nové Ja. A ako sa staré identity rozpadajú, vytvárajú vyšší a vyšší kopec, a teda to nové Ja vidí vždy širší horizont

Tohtoročné Novolunie sa odohrá so silnou podporou Jupitera, ktorý dohliada z krajiny Kozorožca a zásobuje nás vierou, že všetky procesy, ktoré prechádzame, budú obohacujúce a podporujúce pre náš ďalší vývoj, osobný aj kolektívny. Podobne na nás dohliada aj vládca Škorpiona, jeho Veličenstvo Pluto,ktorý svoje „deti“ nikdy nenecháva bez podpory a dodáva silu, prejsť aj najnáročnejšími procesmi, pretože vie, že z nich vyjdeme silnejší, odvážnejší a múdrejší. Tam, kde prejavíme vôľu a ochotu, hlboko pochopiť a cítiť SEBA vo všetkých podobách, budeme podporení a zaplavení hojnosťou a šťastím od Jupitera.

Veľmi často sa v týchto časoch vraciam k scéne z posledného dielu Harry Pottera , v ktorej Harry drží v rukách ohnivú strelu zo svojho prvého metlobalového zápasu, do ktorej Dumbledore ukryl kameň vzkriesenia. Ohromuje ma symbolika tejto scény – Harry, ktorý sa odhodlal postaviť sa tvárou v tvár temnému Voldemortovi, číta nápis na okrídlenej zlatej loptičke „Otváram sa na konci“. Až vtedy, keď sa rozhodne umrieť, aby oslabil svojho tyrana, sa zlatá strela otvorí, aby uvoľnila kameň vzkriesenia. Každá emócia je akousi ohnivou strelou, ktorá ukrýva kameň vzkriesenia, či skôr znovuzrodenia – ale otvára sa až vtedy, keď si emóciu odžijeme až do úplného konca… Keď prejdeme tmavými jaskyňami strachu, smútku, ľútosti, viny, krivdy a prídeme až ich hranici, za ktorou sa rozprestiera krajina nekonečnej vďačnosti, súcitu a mieru…

Ak sa svojej vnútornej tmavej jaskyne nezľakneme, ak s otvorenými očami nazrieme do všetkých kútov a uvidíme, čo sa snažíme ukryť sami pred sebou, ak naberieme odvahu, pozrieť sa priamo do očí všetkým svojim strachom, pochybnostiam, závislostiam, ak so zdvihnutou hlavou ustojíme stretnutie s naším vnútorným žalobcom, dostaneme počas tohto Novolunia príležitosť, úplne premeniť naše vnútro. Doslova môžeme vyniesť všetok odpad z našej vnútornej jaskyne a urobiť z nej krásnu meditačnú svätyňu. Práve v týchto dňoch máme úžasných sprievodcov – Slnko a Lunu v Škorpiónovi, Šivu a Hekaté, ktorí o tajomstvách našich temných jaskýň vedia svoje, a rovnako dokonale poznajú silu smrti a znovuzrodenia. Sú tu, aby nás podporili v procesoch ponorov do najhlbších hĺbok, aby nás následne vyniesli do najvyšších výšok.

Aby sa tak stalo, nesmieme sa báť odpadkov, ktoré sme vo svojej jaskyni nahromadili, nesmieme sa báť toho, čo v nej uvidíme – pretože aj tak uvidíme len vyhladované, nevyživené časti seba samých, ktoré sme dlho zamkýnali v pivniciach nášho podvedomia, v strachu, že s nimi nebudeme dosť dobrí, hodní lásky a prijatia. Potrebujeme uznať, objať a milovať všetky tie „nechcené deti ľudstva“, ktoré sú vyplavované z rodovej pamäte i z kolektívneho poľa. Potrebujeme skutočne a do hĺbky pochopiť a precítiť, že všetky emócie, aj tie najťažšie a najnáročnejšie, sme stvorili my – ľudia, že sú to skutočne deti ľudstva a zaslúžia si byť preľúbené – NAMI, pretože tento proces sa odohráva CEZ NÁS. A tam sa končí úloha tohto Novolunia – aby sme uvideli, čo je skryté, aby sme to osvetlili a prijali, aby sme precítili všetky pocity, ktoré sú v týchto našich tieňových podobách ukryté… Aby sme prešli až na koniec a uchopili kameň znovuzrodenia v ohnivej strele…

Novolunie v Škorpiónovi nie je časom na racionálny a logický prístup, siaha hlboko do našich emócií a inštinktov. Preto sa myseľ môže búriť a vyvolávať v nás nervozitu a neistotu, ale zároveň sa musí pokloniť pred hĺbkov procesov, ktoré toto Novolunie prináša. Je to okamih, kedy Fénixa zachvátia plamene a on v nich zhorí, aby sa mohol znovu narodiť, mladý a silný… A ja nám všetkým zo srdca želám, aby nám toto Novolunie prinieslo znovuzrodenie nášho osobného Fénixa – zrodenie do našej sily, lásky a pravdivosti

K Novoluniu v Škorpiónovi neodmysliteľne patrí očista na všetkých úrovniach fyzického aj emocionálneho tela, s ktorou nám pomáha napríklad čistec priamy, betonika lekárska, šalvia lekárska, ľubovník bodkovaný, zlatobyľ obyčajnú a železník lekársky vo forme kúpeľov na prečistenie energetického poľa a navýšenie vibrácií. Čaj zo železníka, betoniky, medovky a ľubovníka nám tiež pomôže, udržať si vnútornú harmóniu, pokoj a silu, keď prežívame hlboké a silné emócie a podporí nás v objímaní a preľúbení všetkých našich „nechcených“ emocionálnych detičiek. Bytosti byliniek sú tu pre nás, pripravené sprevádzať nás a podporiť nás na úrovni tela, mysle aj duše. Ak sa cez vás čistila emócia strachu, doprajte si podporu byliniek, posilňujúcich obličky, napríklad tie, uvedené v príspevku https://www.facebook.com/Carovnedaryzeme/posts/1325363571142961 . Ak vás zasiahla emócia hnevu a bezmocnosti a pečeň potrebuje regeneráciu, prospeje repík, lipkavec syridlový, ľubovník bodkovaný, koreň púpavy, ale aj zmienená hrdobarka a samozrejme, očianka Rostkova, ktorá dokáže úžasne zregenerovať pečeň. Novolunie v Škorpiónovi je najlepším obdobím v roku na zber koreňov, takže, ak cítite potrebu, vytvoriť si liečivú tinktúru napríklad z koreňa kostihoja, púpavy či lopúcha, v týchto dňoch je sila bylín koncentrovaná v koreňoch. A ak vrcholček koreňa po očistení zasadíte späť do zeme, odmení sa vám novou silnou rastlinou…

Svetlana, Čarovné dary Zeme