Aktuálně na nebi…

Súbežne s prípravou na škorpiónsky Spln sa Pluto pomaly zastavuje a pripravuje sa na obrat do retrográdneho smeru – prvá z „veľkých“ planét (nehovorím o jeho rozmeroch, ale o veľkosti vplyvu), ktoré si zoberú „dovolenku“ v tomto roku. Vzhľadom na hĺbkový a intenzívny vplyv Pluta na naše podvedomie a nevedomie – osobné aj kolektívne – mám dlhodobo overené, že dni pred obratom mnoho ľudí zažíva silné pocity vnútornej tenzie, intenzívne a veľmi ťažké emócie a vyplavovanie programov až z najhlbších pivníc. Vyťahuje kostlivcov minulosti, ktorých potrebujeme s úctou pochovať, aby už „nehrkotali“ v skriniach, kam sme ich schovali a nestrašili nás. Samozrejme, najprv od nás žiada, aby sme si tieto pozostatky minulosti dobre obzreli, spoznali ich a uznali.

Pluto už od roku 2008 putuje krajinou Kozorožca, v ktorej podrobuje hlbokej transformácii nielen samotné základy spoločenského systému, ale aj korene všetkého, čím je systém vytvorený. Odhaľuje korene presvedčení, kódov prežitia, z ktorých sa vytváral existujúci model spoločnosti, jeho pravidlá, zákony a forma, v akej súčasná spoločnosť rastie. Obdobia, kedy Pluto tranzituje krajinami Škorpióna, Strelca, Kozorožca a Vodnára, vždy prinášajú výrazné zrýchlenie, posuny vo vývoji ľudstva. Keď naposledy prechádzalo Pluto kráľovstvom Kozorožca, vznikli Spojené štáty Americké – prvý pokus o zavedenie demokratických princípov vo svete, v ktorom bol spoločenský systém dlhodobo formovaný absolutistickými monarchiami.

Samozrejme, že aby sa mohol v hmote zrodiť zámer, vytvoriť celkom nové, na tú dobu nevídané zriadenie, bolo nevyhnutné, pretransformovať staré kódy prežitia, feudálne presvedčenia o potrebe „pevnej ruky vladára“, ale aj presvedčenie, že je v poriadku, keď má niekto neobmedzenú moc nad životmi väčšiny, bolo potrebné, aby si ľudia sami uvedomili svoj podiel zodpovednosti na tvorení spoločnosti a túto zodpovednosť prijali, a samozrejme, ani tento proces neprebehol za deň… nové zriadenie sa rodilo pomaly, postupne, ako dieťa – z rozpadávajúcich sa monarchistických štruktúr sa postupne tvorilo niečo nové, čo sa aj následne formovalo. Podobným procesom aj teraz, v období od 2008 do 2023, opäť prechádza celý svet a odhaľuje korene presvedčení a programov prežitia, na ktorých bol vytvorený svet, v ktorom žijeme – aby sme zistili, z ktorých koreňov ešte môžu vyrásť zdravé rastliny a ktoré už doslúžili a nemá zmysel ich neustále revitalizovať.

Pluto nám dáva najavo , že starý svet sa končí a kladie otázku, aký svet chceme vytvoriť. Aby sme mohli vytvoriť čokoľvek nové, potrebujeme pripraviť pôdu, zasiať semienka, vytvoriť pevný a bohatý koreňový systém, ktorým budeme vyživovať nový život, ktorý túžime zrodiť, a zároveň prerušiť tok živín cez tie korene, z ktorých vyrastajú rastliny, ktoré by mohli „zadusiť“ novú záhradu. Ak si potrebujete pripomenúť, čo nám prišlo povedať Pluto v Kozorožcovi, jeho úlohu v behu dejín, ale aj zmysel tlaku, ktorý v týchto dňoch pred obratom cítime, prikladám odkaz na príspevok, v ktorom som to opísala podrobne

Teraz len pripomínam, že vždy niekoľko dní pred obratom do retrográdneho smeru, Pluto zvyšuje intenzitu tlaku a vyplavuje na povrch všetko, čo doslúžilo. Po obrate si totiž Pluto berie „dovolenku“ – zmierni vonkajší tlak, zastaví „lis“, ktorý na nás tlačí, aby z nás vytlačil všetko, čo znečisťuje náš vnútorný systém a dá nám možnosť sa nadýchnuť. Veličenstvo Pluto je pánom smrti aj zrodenia a vie, že dieťa sa vždy rodí tlakom, alebo rezom – preto, keď sa pohybuje priamym smerom, vytvára v nás prostredie pôrodnej kontrakcie, keď sa otočí do retrográdu, prichádza fáza uvoľnenia. Dáva nám príležitosť, nadýchnuť sa, obnoviť sily, ale najmä, pozrieť sa na všetky témy, ktoré v uplynulých mesiacoch vytiahlo na svetlo.

Akých tém sa dotkol práve u nás? Kde sme cítili najsilnejší pocit tlaku, najväčšiu potrebu, prevziať do rúk svoju moc, alebo, naopak, najväčšie strachy, pochybnosti, pocity nedostatočnosti, obmedzení? Aké oblasti nášho života si vyžadujú najhlbšiu transformáciu a pripomínajú sa nám v uplynulých rokoch stále dookola, možno aj s čoraz väčšou intenzitou? Kde sme sa vzdali svojej sily a prečo? Kde máme strach z bezmocnosti, preto zneužívame svoju moc – a prečo? Kto alebo čo má moc nad nami – a prečo mu ju dávame? Úlohou Pluta je, viesť nás, aby sme svoju silu použili v záujme tvorenia ŽIVOTA.

Jediné, čo ho zaujíma, je život – neustále prúdiaci, obnovujúci sa, tvorivý proces. Nemá žiadne osobné záujmy, len zabezpečiť, aby život pokračoval, vznikal, zanikal a znovu sa obnovoval. Pluto je záhradník, ktorý prechádza záhradou, obrezáva mŕtve výhonky, ktoré už nemajú potenciál plodiť, aby podporil život. A kladie nám otázku, či spôsob, akým myslíme, tvoríme, konáme, slúži životu, či naša samotná existencia podporuje ŽIVOT, alebo ho len bez rozmyslu konzumujeme, či dokonca ničíme. Po otočke Pluta do retrográdu dostaneme príležitosť, do 6. októbra, roztriediť, spracovať a integrovať to, čo sa pod tlakom uplynulých mesiacov dostalo na povrch.

Je dôležité, nepodľahnúť ilúzii, že keď sa zmierni tlak, tak je „ťažké obdobie“ za nami a život sa vráti do starých koľají – keď sa vráti Pluto z „dovolenky“ s revíznou správou nášho vnútorného pochopenia a premeny toho, čo je potrebné premeniť, aby naša sila slúžila životu a podporovala ho, bez váhania na nás použije celý svoj arzenál. V priestore Kozorožca totiž cez nás, cez našu osobnú transformáciu intenzívne premieňa rodový systém a tým aj celé kolektívne vedomie, vždy, keď v našom vnútri niečo zmeníme, táto zmena vytvorí celkom nové energetické pole.

Pred niekoľkými dňami som zažila takýto intenzívny, plutonický transformačný zážitok – moja dcérka rozliala v obývačke veľký pohár hustého banánového koktejlu s ryžovým mliekom. Táto sladká, hustá masa skončila na stole, na počítači, na koberci… Dokážete si asi predstaviť vlnu, ktorá sa vo mne zdvihla – hnev, zúrivosť, ale aj pocity krivdy, že si neváži moju energiu, ani hmotné veci, ktoré má, túžba, kričať na ňu, až udrieť, vybiť tú zlosť von… Zároveň som si uvedomovala, že toto nie je to, čo chcem, preto som ju rýchlo poslala von z izby, aj som jej jasne a zrozumiteľne vysvetlila, že cítim silný hnev a potrebujem si ho spracovať, aby som na ňu nenakričala, alebo neurobila v hneve niečo, čo by nás obe bolelo.

Kým som umývala a tepovala tú hustú a lepkavú hmotu, v hlave mi bežali scenáre, ako ju potrestám, čo jej prikážem, zakážem, čo urobím, aby „si uvedomila, čo urobila“… Keď som tieto scenáre pozorovala, uvidela som, že ja sama takto fungujem – že som sa naučila, udeľovať si za „chyby“ tresty, obmedzovať sa, alebo sa nútiť robiť veci, ktoré idú proti mne samej, len aby som sa „potrestala“ za chybu. A uvedomila som si, že ak dcérku „potrestám“, odovzdám tento program „chyba=vina=trest“ ďalej, presuniem ho na ďalšiu generáciu. Zároveň som videla plejádu minulých generácií, ktoré fungovali práve v tomto programe, cítila som ich bolesť a utrpenie, ktoré si ním nevedome spôsobovali a zrodilo sa vo mne pevné rozhodnutie, že toto ja už ďalej neodovzdám, že budem tá, u ktorej sa tento program skončí, uzavrie.

Premýšľala som, aký je môj skutočný zámer a cítila som, že zámerom je, aby dcérka pochopila moje pocity a zároveň porozumela, čo spôsobuje nepozornosť. Keď som upratala, vybrali sme sa na prechádzku, spolu sme vybubnovali a vytancovali na lúke všetky pocity, hnev, krivdu, ľútosť, strach, hanbu… rozprávali sme sa o tom, aké je dôležité, venovať plnú pozornosť tomu, čo robíme, nerozptyľovať sa, lebo každé rozptýlenie energie môže skončiť neúmyselnou deštrukciou, napríklad v podobe rozliateho banánového mlieka. Vysvetlila som jej, že mohla nenávratne poškodiť počítač, ktorý nám všetkým slúži a aj to, že niekoľko dní ho nebudeme môcť používať, pretože musí poriadne vyschnúť a potom uvidíme, či bude ešte použiteľný. Dcérka pochopila príčinu aj následok, porozumela mojim pocitom, vyjadrila svoje pocity a prežili sme spolu prenádherné popoludnie… a nakoniec sa ukázalo, že počítač to v zdraví prežil…

Ja som si však po celý čas uvedomovala, ako silno je tento rodový program viny a trestu uložený v mojich bunkách, po rozhodnutí, premeniť ho, transformovať, som cítila intenzívne bolesti v kostiach a kĺboch, ktoré u mňa obvykle signalizujú, že sa premieňa nejaký hlboko uložený rodový kód prežitia. Zároveň som cítila, že sa cez moje vlastné uvedomenie odohrávajú intenzívne zmeny nielen v rode, ale aj v kolektívnom vedomí. O niekoľko dní som zdieľala túto skúsenosť s blízkou priateľkou, ktorá tiež čelila svojej plutonickej výzve v jej rodine a uvideli sme, ako silno sa tento program „chyba=vina=trest“ vinie celým kolektívnym vedomím, celou spoločnosťou.

Že sa odovzdáva v rodinách, kde je trest za „chybu“ často dôležitejším nástrojom, než prevzatie zodpovednosti a náprava, v školách, kde je chyba potrestaná „zlou známkou“, a táto „nedostatočnosť“ sa nenapraví tým, že žiak chybu pochopí a opraví si ju – zlá známka nezmizne. Rovnako sa tento strach z chýb a následného trestu vyskytuje vo vzťahu k úradom, ako autoritám – chybu v účtovníctve totiž nestačí uznať a napraviť, nestačí odstrániť následky, ešte je potrebný navyše „trest“, napríklad vo forme pokuty. Tento zážitok mi pripomenul, že program viny a trestu bol hlboko zakorenený v mojom rode, a tým v mojich bunkách a je to moja plutonická výzva na nasledujúce mesiace, aby som z neho vystúpila, aby som opustila model, v ktorom sama seba trestám za „chyby“ – možno nie je v mojej moci, zmeniť všetko, ale určite mám moc a silu, zmeniť to, čo sa týka mňa osobne. Práve túto moc a silu nám ukazujú naše plutonické výzvy a už som mnohokrát zažila, ako štedro Pluto odmeňuje, keď používame svoju silu na podporu a v prospech ŽIVOTA.

S týmito plutonickými výzvami súvisí práve obdobie pred Splnom v Škorpiónovi, ktorému Pluto vládne. V tomto roku sa totiž Pluto obracia do retrográdu práve v čase „svojho“ Splnu a zároveň sa energia Splnu v Škorpiónovi bude prekrývať s časom Beltainu, čím sa tomuto sviatku navráti jeho pôvodná a prirodzená energia. V tejto kumulovanej energii sa vyplavujú naši vnútorní sabotéri – presvedčenia, ktoré spôsobujú, že nevidíme sami seba (ani našich blížnych) ako božské bytosti, ukazujú nám naše zranenia a vyťahujú na povrch emócie, ktoré sme zatiaľ neprežili a naplno neprecítili.

Spln v Škorpiónovi, teda druhý Spln po jarnej Rovnodennosti, je v budhistickej tradícii označovaný za Spln, počas ktorého Budha dosiahol osvietenie. Škorpión v archetypálnej astrológii predstavuje Dušu, preto je Spln v Škorpiónovi okamihom, kedy dochádza k o-duševneniu hmoty, naplneniu hmoty Duchom. Preto pred týmto Splnom vždy vyliezajú z našich osobných pivníc kostlivci našej minulosti – sú to tie naše podoby nás, ktoré boli v minulosti zranené a my sme ich nedokázali uzdraviť, preto sme ich zatlačili do tmavého priestoru nášho nevedomia. Je čas ich s úctou prijať, vypočuť si ich a pochovať so všetkou pietou, ktorú si zaslúžia.

Svojich kostlivcov obvykle poznáme, hoci o nich nehovoríme a aj sami pred sebou sa tvárime, že neexistujú – veď sme ich predsa hodili do pivnice, tak už sú určite mŕtvi. A potom vylezú , aby nám pripomenuli, že ak sme pred desiatimi rokmi niekoho oklamali, tak si už do konca života nezaslúžime zažiť nič pekné. Alebo, že si zaslúžime odsúdenie, lebo sme nedokázali „dosiahnuť úspech“ (nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek)… Alebo, že ako matky nestojíme za nič, lebo nám rupli nervy a nakričali sme na svoje dieťa. Argumenty našich sabotérov sú úplne logické, racionálne a ako všetko, čo bolo dlho skryté, majú vyvinutú majstrovskú schopnosť manipulovať našou mysľou.

Spln v Škorpiónovi v sebe nesie energiu osvietenia – presvetlenia vlastnej temnoty, zvedomenia toho, čo sa ukrývalo v krajine nevedomia. Na svojej ceste sa Budha musel stretnúť s Márom a jeho dcérami , oni boli jeho poslednou skúškou pred prebudením – osvietením. Skúšku zvládol vďaka tomu, že bol pozorný a neustále si uvedomoval, že Mára prišiel, aby preveril, či v Budhovej mysli nie je niečo, čo Budha ešte nepozná. Predstavoval jeho staré presvedčenia o nadradenosti, či menejcennosti, krivde, vine, strachu, čiže všetkom, čo by Budhovi zastrelo vnímanie božstva vo svojom vnútri.

Budha vďaka svojej pozornosti, prehliadol Márove triky, pretože dobre poznal všetkých svojich vnútorných sabotérov, aj ilúzie, ktoré si svojimi bludnými presvedčeniami mohol vytvoriť. Jeho odpoveď vždy znela „Ty si Mára, teba poznám“ – čím Máru odhalil a tým odzbrojil. V tomto období nám Mára predstavuje všetkých našich vnútorných sabotérov, nahadzuje háčiky s „návnadami“ pre našu myseľ a snaží sa nás, cez naše presvedčenia, zviesť z cesty k pochopeniu a prijatiu božskosti v nás a každej živej bytosti.

Preto vyťahuje z pivnice kostlivcov a snaží sa nás presvedčiť, že sme to my – tie špinavé, nepekné bytosti, ktoré sme zatvorili do tmy, aby sme ich nevideli my, ani nikto iný. Napríklad kostlivec „keď nedosahujem uznanie autorít, nie som dosť dobrý“… alebo „Nemám hodnotu, keď nepodávam výkony“, alebo „Som neschopná, lebo nespĺňam očakávania svojho okolia“… „Som obeťou okolností, ľudí, nemám moc niečo zmeniť…“ alebo „Život je ťažký, ľudia sú zlí, ubližujú si…“ Môže nás vábiť aj našimi túžbami,cez ktoré si kompenzujeme zranenia – napríklad túžbou po uznaní, túžbou, niečo „niekomu dokázať“ … Každému sa Mára ukáže práve v tej podobe, ktorá je nám vlastná. Jediné, čo potrebujeme, je byť pozorní a spochybniť každú myšlienku a každú informáciu, ktorou nám naša myseľ máva pred očami.

Kým svojich Márov nerozpoznáme, je náročné, možno aj nemožné, im neuveriť. Ako neveriť sebe samému, mysli, s ktorou sme boli zvyknutí sa identifikovať? Títo sabotéri sú časťou nás… Sú to tie podoby nás, ktoré utrpeli zranenia, ale so zaťatými zubami a cez slzy kričali „nebolí, nebolí“. V tej chvíli sme sa rozhodli, že nás ten, kto nám ublížil, neuvidí trpieť, že mu nedoprajeme tú radosť z „víťazstva“ a zatvoríme svoju bolesť do pivnice. A my si ju zažívame znovu a znovu, len si ju nevieme spojiť s tou zranenou časťou seba, ktorej sme sa vzdali. S tou časťou, ktorá stále čaká na to, kedy ju objímeme a uzdravíme.

Najmä, ak sme uverili teórii, že kým nám čokoľvek v živote spôsobuje bolesť, znamená to, že niečo s nami nie je v poriadku. Dokonca som sa stretla s názorom, že skutočne „vedomého“ človeka spoznáme podľa toho, že v žiadnej situácii necíti bolesť. Boli by ste ochotní uveriť, že vaše telo je zdravé len vtedy, keď necítite bolesť, ani keď sa udriete, porežete, popálite? Museli by ste mať kožu z betónu – a to nemáte… A emocionálne telo je úplne rovnako citlivé, ak nie citlivejšie, ako to fyzické.

Ak na vás niekto zaútočí, zabolí vás to. Ak narazíte hlavou do steny svojich presvedčení, zabolí vás to. Cítime bolesť, sklamanie, strach, neistotu,krivdu, vinu… a nevypovedá to o tom, či sme dostatočne „vedomí“ – vypovedá to o tom, že sme citlivé ľudské bytosti. A najväčšiu bolesť nám vždy spôsobí spochybnenie našej hodnoty – pretože tým spochybňujeme svoju skutočnú podstatu, božstvo, ktoré nás stvorilo a zanechalo v nás svoju pečať.

Nebojme sa teda, priznať si, keď cítime emocionálnu bolesť, ale pokojne ju uznajme, a uznajme aj svoje právo ju cítiť. Vnímajme ju ako nástroj, ktorý nás vracia k sebe samým. Pretože o tom, že sme uzdravení a emocionálne silní, nesvedčí to, že necítime žiadnu bolesť, ale to, že k nej nepridávame žiadne myšlienky, že si vo chvíľach bolesti nevytvárame nové a nové emocionálne „háčiky“, ale s láskou a úctou sa o svoje zranenia postaráme a uzdravíme ich.

Byť pozorní a vnímať, ako sa cítime, je najlepšou cestou, ako sa pripraviť na transformačný Spln v Škorpiónovi. Ak sa cítime nepríjemne, ak cítime bolesť strachu, krivdy, viny, sebaľútosti, zlosti, žiarlivosti, či akejkoľvek inej emócie, dobre pozorujme svoje myšlienky. Dovoľme si prežiť akýkoľvek pocit, nezastavujme ho, kľudne ho vyplačme, vykričme, s vedomím, že tento pocit je náš, nikto iný nie je zodpovedný za to, ako sa cítime, ani nemá povinnosť postarať sa, aby sme cítili niečo iné.

Toto obdobie nás aj tak pravdepodobne bude lákať skôr k samote a stiahnutiu sa dovnútra, než k nejakým spoločenským aktivitám. Uvedomovať si svoje pocity, preskúmavať svoje myšlienky a spochybniť každú, ktorá by nás chcela presvedčiť, že takí, akí sme, nie sme v poriadku – či, že niekto iný nie je v poriadku. Keď odhalíme svojho Máru, prestaneme rozvíjať myšlienky, ktoré nám podsúva a tieto myšlienky pokojne odplávajú preč z našej mysle. Takto sa vytvorí v mysli priestor, ktorý môže byť naplnený Duchom. A to je účel Splnu v Škorpiónovi – dovoliť Duchu, aby naplnil hmotu čistou energiou božskej lásky.

V tomto silnom období môžeme využiť pomoc bytostí z ríše Mamičky Zeme, prospeje nám medovka, ktorá nás naplní energiou lásky, túžobník brestový, ktorý nám pomôže uvidieť iskru lásky vo všetkom, čo sa v našom živote odohráva, v každom našom pocite, v každej našej skúsenosti, pamajorán, ktorý vnesie pokoj do našich myšlienok a otvorí dvere múdrosti Ducha a nenahraditeľný stavikrv vtáčí, ktorý nás povedie k uzdraveniu všetkých zranení.

S láskou Svetlana – Čarovné dary Zeme