Aktuálně na nebi…

Slnko putuje krajinou Blížencov – nekonečnou lúkou, v ktorej včielky poletujú z kvetu na kvet, prenášajú peľ z jedného kvetu na druhý, aby tým zabezpečili rozmnožovanie a dozrievanie a sebe vzácnu potravu. Taký je zákon krajiny Blížencov – každý kvet zobrazuje človeka, jeho jedinečnú vôňu, chuť, farbu, jeho jedinečný príbeh. Archetyp Blížencov nám pripomína, že náš príbeh je to jediné, čo v tomto živote máme, a tým, že ho žijeme a zdieľame, prenášame vyživujúci peľ našich skúseností do myšlienok iných ľudí, odovzdávame im tým dôležité informácie a vhľady, ktoré im pomáhajú rásť a dozrievať, rovnako, ako nám prospievajú ich skúsenosti a vhľady… Aby bola lúka vesmírneho Vedomia stále pestrejšia a voňavejšia…

Slnko v Blížencoch v sebe nesie archetypálnu kvalitu mýtických Dioskurov. Boli to dvaja bratia, dvojičky, ktorých boh Zeus splodil s pozemšťankou – jedno z týchto dvojčiat bolo nesmrteľné a malo prístup na Olymp a tým možnosť, byť v kontakte a čerpať silu a múdrosť od olympských bohov, druhé bolo smrteľné a žilo životom pozemšťana. Nesmrteľné dvojča mohlo vďaka svojmu smrteľnému súrodencovi zažívať a chápať všetky dary a výzvy ľudského života, a zároveň sa so smrteľným dvojčaťom delilo o svoje schopnosti a dary, obe však zároveň cítili, že jedno bez druhého nie sú celistvé. Podľa legendy, po smrti smrteľného dvojčaťa sa nesmrteľné veľmi trápilo pocitom oddelenia a neúplnosti a požiadalo svojho otca Dia, aby bol aj jeho súrodenec vzatý z podsvetia, aby spolu mohli naveky žiť na Olympe. Zeus z úcty k silnej oddanosti a prepojenosti, ktorú cítili voči sebe obe jeho deti, tejto prosbe vyhovel a odvtedy žili obe dvojčatá spoločne na oblohe v podobe súhvezdia Blížencov.

Táto archetypálna kvalita Blížencov aj nám po celý mesiac pripomína, že náš príbeh je tvorený oboma našimi polaritami – božskou aj ľudskou. Pripomína nám, že oba aspekty sú si rovnocenné a jeden bez druhého by nemohli stvoriť náš jedinečný príbeh. Všimli ste si, že všetky náboženské učenia (a aj väčšina tzv. „duchovných“ učení) vyzdvihujú božské dvojča, na úkor toho ľudského? Že nás presviedčajú, že to večné a nesmrteľné v nás je dôležitejšie, než to ľudské, smrteľné a pominuteľné? Archetyp Dioskurov nám však počas obdobia Blížencov (a nielen vtedy) ukazuje, že obe polarity sú rovnako dôležité a jedno bez druhého sú vždy len polovicou celku.

Jedinečný príbeh každého z nás sa odohráva súbežne v nehmotnej dimenzii Vedomia, ale zároveň v hmotných dimenziách, v priestore a čase, ktorý si náš božský aspekt zvolil, aby v ňom zažil skúsenosť v ľudskom tele. Každý príbeh je dôležitý a každý má zmysel len vtedy, ak je zažitý v tele, s aspektom, ktorý ho prežíva, ktorý sa s ním identifikuje – teda s ľudskou osobnosťou, často nie celkom vhodne nazývanou „egom“. Náš božský aspekt vníma naše ľudské ja, ako svoje dvojča, ako časť dokonalého celku, vie, že bez nášho ľudského aspektu nemôže uskutočniť svoj zámer, zažiť potrebnú skúsenosť, neprežije svoj jedinečný príbeh, jeho vôňa a chuť sa nerozvinie po lúke večnosti a neprinesie svoje plody.

„Duchovní vodcovia“ najmä monoteických náboženstiev, učia svojich „zverencov“, že nemajú mať strach zo smrti, lebo umrie „len“ ich pozemský, smrteľný aspekt, ktorý nie je až taký dôležitý, ako ten večný, božský. Šamani u prírodných národov vždy vnímali rovnocennosť a dôležitosť oboch aspektov ľudskej bytosti a keď človek zažíval strach o život, vždy vedeli, že je to preto, že táto bytosť nedokončila svoj príbeh, nenaplnila zámer božského aspektu práve v tom konkrétnom živote, pretože ľudské Ja stratilo spojenie so svojím božským dvojčaťom. Šaman vždy vedel, že jeho úlohou v takomto prípade nie je, zmieriť človeka so smrťou, ale vrátiť ho späť do života tým, že sa spojí s božským aspektom bytosti, aby mohol ľudskému aspektu pripomenúť zámer, ktorý sem prišiel naplniť.

Prírodné kultúry vedeli, že pozemský život je príbehom, ktorý si sem duša prišla zažiť, naplniť svoj zámer pre svoj vlastný zážitok, ale aj vložiť kamienok do mozaiky ľudstva – a vtedy, keď je príbeh odžitý do konca, naše ľudské a božské JA splynú v jedno v zdanlivom rozplynutí sa za bránou fyzickej smrti… Tak, ako mýtickí Dioskurovia, keď nesmrteľné dieťa božského Dia trpelo stratou svojho smrteľného dvojčaťa, s ktorým mali spoločnú ľudskú matku a vyprosilo si u Dia, aby po smrti jeho ľudské dvojča prišlo na Olymp, namiesto do ríše Háda. Podmienkou „nanebovstúpenia“ je vždy, aby ľudské dvojča jednalo podľa zámerov svojho večného, božského dvojčaťa.

Spokojnosť ľudskej bytosti sa vždy odvíja od toho, či jeho ľudské Ja, v pozemskom bytí, napĺňa zámer svojho božského dvojčaťa. Či zažíva tie skúsenosti, ktoré si sem božské dvojča prišlo zažiť, či cíti práve tie pocity, ktoré sem prišlo cítiť, či tvorí práve to, čo sem prišlo tvoriť. Astrológia ma naučila, že príbehy jednotlivých ľudí sú také jedinečné, že nie je možné, aplikovať na ne univerzálne „pravdy“ a múdre rady o tom, ako by kto mal žiť, ako by mal myslieť, čo by mal cítiť, ako konať… Jediné, čo je dôležité, je to, aby každý človek žil svoj jedinečný príbeh tak, ako si ho sem prišiel zažiť. A príbeh iného človeka nikdy nepochopíme mysľou, môžeme ho len prijať s otvoreným srdcom.

Aj pre mňa bolo v minulosti ťažko pochopiteľné, prečo niektorí ľudia zažívajú nejakú skúsenosť, prečo sa (z môjho pohľadu) motajú v kruhu, prečo to neukončia, veď ja na ich mieste by som to už dávno „vyriešila“… Ich skúsenosť som nemohla pochopiť mysľou, ale vďaka sprevádzaniu som sa naučila, prijímať ich skúsenosť takú, aká je, s otvoreným srdcom. Keď moja blízka priateľka zažívala beznádej, strach a neistotu v deštrukčnom vzťahu s „nevhodným“ mužom, samozrejme, že časť mňa, ktorá ju chce vidieť šťastnú, by ju najradšej vytiahla za uši z tejto boľavej skúsenosti, ale zároveň som vo vnútri cítila, že ona si túto skúsenosť potrebuje zažiť, rovnako, ako ja potrebujem cítiť bezmocnosť voči jej bolesti a prijať samu seba, aj bezmocnú… Jednoducho, len byť a načúvať jej bolesti, keď ju potrebovala prejaviť a čakať, kým sa jej skúsenosť naplní…

Žijeme v čase, keď mnohí vnímaví ľudia odžívajú vrámci svojho príbehu aj emócie, ktoré nesúvisia s ich osobným príbehom, ale vyplavujú sa z bunkovej pamäti. Sú to emócie, ktoré nemohli byť vedome prežité a uvoľnené našimi predkami a teraz sa môžu cez nás uvoľniť z bunkovej pamäte a tým dochádza k vymazaniu starých kódov prežitia a vytvára sa priestor pre celkom nové kódovanie DNA. Tieto procesy súvisia často s naším vlastným rodom, preto je ťažké, ich vysvetliť, alebo len opísať inému človeku a mnohé z nich nemusia byť okolím pochopené. A je to tak v poriadku… Nikto nie je „povinný“ a obvykle ani dimenzovaný na to, aby chápal náš príbeh… Zároveň, keď ho chápe, vnímam to ako dar nesmiernej hodnoty a som zaň veľmi vďačná.

Keďže u mňa sa Spln odohrá na ose 2. a 8. domu v natívnom horoskope, už niekoľko dní sa cez rôzne zážitky silno vyplavujú programy nedostatku a nedostatočnosti, vnímam všetky úrovne, v ktorých vnímam strach z nedostatku a pocit vlastnej nedostatočnosti, pocit, že nie som dosť hodná, alebo hodnotná. A to, dokonca, aj v oblastiach, ktoré som považovala za uzavreté, spracované… A tiež sa mi odhaľujú mnohé vzorce, ktoré som považovala za niečo iné – ale v skutočnosti to bol opäť len program nedostatku a nedostatočnosti, len „prezlečený do iných šatočiek“. A opäť – vnímam, že je to súčasťou môjho jedinečného príbehu, preto neočakávam, že niekto iný pochopí a porozumie, prečo to mám práve takto – a zároveň vnímam, že všetko, čo objavím, pochopím a preľúbim, alebo uvoľním, u seba samej, sa dotkne celého kolektívneho vedomia. A tiež už viem, že tento proces u každého z nás trvá presne tak dlho, ako je potrebné práve pre náš konkrétny príbeh a nedá sa urýchliť, ani preskočiť, ani s tými najlepšie mienenými radami alebo pomocou zvonku

Nedávno som zažila silnú emóciu strachu a zúfalstva, ktorá ma prinútila, vstať v noci z postele, pretože som cítila, že potrebuje vyjsť von. Cítila som, ako sa z môjho vnútra derie výkrik bolesti, vychádzal až z panvy, z podbruška a bola v ňom bolesť žien, čakajúcich na svojich mužov, matiek, čakajúcich na svojich synov, strach, že sa nikdy nevrátia, neistota a bezmocnosť… Táto emócia sa vyplavila nárazovo, s veľkou silou, a s istotou som vedela, že nepochádza z môjho života. Cítila som, že sa opäť vyplavuje archetyp emócie, ktorá potrebuje byť precítená, prijatá a objatá v srdci a uvoľnená. Stačilo niekoľko minút, aby som túto emóciu uvoľnila krikom a plačom, aby som sa poklonila zástupom žien, ktoré túto bolesť zažili a nedokázali ju uvoľniť a pocit tlaku zmizol, v mojom vnútri sa rozlial blažený pocit, aký cítime, keď splníme úlohu. Vedela som, že práve takto to malo byť zažité, že som to mala uvoľniť ja a že je to tak v poriadku…

A vtedy som si uvedomila, že každý z nás má jednoducho prirodzené nastavenie na prežitie určitých emócií a je veľmi dôležité, aby sme ich prežívali a prejavovali práve tak, ako to cítime, pretože na to máme tú správnu výbavu. Najmä v tomto období, keď sa čistí emocionálne pole Zeme, potrebujú byť prežité a uvoľnené hlboké a silné emócie, ktoré ostali v poli planéty zaseknuté. A ctím a vážim si každého, cez koho sú uvoľňované – pretože, ako som už niekoľkokrát napísala, transformácia a rozšírenie vedomia sa môže udiať len cez nás, cez fyzický zážitok nášho ľudského Ja. Zároveň viem, že nie každý je schopný, na úrovni svojho vedomia, pochopiť, čo som zažila a vidieť zmysel v mojom zážitku, pretože jeho príbeh je – a má byť – úplne iný…

Tento príspevok píšem ešte pod vládou Luny v Škorpiónovi, ktorá môže pred Splnom vyťahovať zaseknuté a potlačené emócie z nášho osobného poľa, ale aj z kolektívneho poľa ľudstva. Ak cítite, že sa to deje i vám, všetko je v poriadku – váš božský aspekt cez vás zažíva a uvoľňuje to, čo je potrebné a váš ľudský aspekt mu to umožňuje. Ak to zažíva niekto vo vašej blízkosti, skúste nepodľahnúť potrebe „ochraňovať“ ho pred jeho vlastnými emóciami. Často sa nám zdá, že človek v danej emócii „trpí“, ale ak zažívame skúsenosť, ktorú si naše božské dvojča naplánovalo, necítime utrpenie. Keď však pozorujem skúsenosť iného a môj ľudský aspekt považuje jeho skúsenosť za „utrpenie“, viem, že takáto skúsenosť nie je v mojom pláne, preto by pre mňa bola „utrpením“, ale pre neho je táto skúsenosť očistná a uvoľňujúca, ako pre mňa moje skúsenosti…. Rovnako, ako vlastné utrpenie môžeme vnímať, keď naše ľudské Ja nenapĺňa zámer božského dvojčaťa – pretože bolesť cíti vždy len náš ľudský aspekt, teda ten, ktorý má city. Náš božský aspekt ľudské city nemá, pozná iba svoj zámer, ktorý si môže zažiť práve cez pocity ľudského dvojčaťa…

V stredu, 26. mája, presne o 13:13, nás už Luna v Strelcovi prevedie k okamihu Splnu. Luna s kvalitou mýtickej Artemis, božskej lovkyne, ochrankyne divých zvierat, prírody a všetkého, čo nemôže mať pod kontrolou človek. Zo všetkých panenských bohýň práve Artemis najsilnešie ochraňuje slobodu, divokosť a božskú pravdu, pozná zámer nášho božského Ja a núti nás, sústrediť sa na cieľ, zamieriť a vystreliť. Tam, kde naši vnútorní Dioskurovia – naše božské a ľudské dvojča – nie sú zjednotené, kde naše ľudské Ja nenapĺňa zámer božského dvojčaťa, prichádza Luna v Strelcovi. Zamieri a vystrelí svoj šíp, a neomylne trafí miesto, kde nežijeme svoju najvyššiu pravdu, kde nekráčame v súlade so zámerom nášho božského aspektu.

Čím viac sú naši vnútorní „Blíženci“ vo vzájomnom spojení, tým viac radosti, optimizmu a odvahy, napĺňať božský zámer, nám Spln v Strelcovi prinesie. Ak však v spojení nie sú, ak sa jeden od druhého oddelili, Spln osvetlí práve tie oblasti, v ktorých ľudské dvojča trpí pocitom oddelenosti, nedostatku, neistoty a nedôvery vo svoj vlastný príbeh. Keď sa božský aspekt, ako kvapka Zdroja, vyberie na Zem, zažiť si ľudskú skúsenosť a spoznať sám seba, vyberie si všetky skúsenosti, ktoré bude vo fyzickom tele zažívať jeho (naše) ľudské dvojča, aby mu pomohlo, naplniť svoj zámer vo večnom príbehu ľudstva. Starostlivo vyberie rod, s potrebnými genetickými zápismi, zvolí ľudské skúsenosti a traumy, ktoré musí ľudské dvojča zažiť, aby v ňom vyvolali túžbu po naplnení zámeru božského Ja.

Ak má božské Ja zámer, napísať príbeh odvahy, žiť po svojom, jeho ľudské dvojča si musí zažiť skúsenosť obmedzenia a zákazov, aby sa v ňom rozhorel oheň túžby po nezávislosti. Ak chce božské Ja, vpísať do knihy ľudstva príbeh o bezpečí a dôvere, jeho ľudské dvojča si zažije najprv skúsenosť neistoty, strachu a ohrozenia… Každá skúsenosť, ktorú zažijeme, má za úlohu, vytvoriť emóciu, ktorá má byť transformovaná na lásku – transformovaná cez spojenie nášho ľudského a božského aspektu. Kým nepochopíme zmysel skúsenosti, zažívame tú istú emóciu dookola, teda zažívame tzv. „karmu“, až do chvíle, kým si nezažijeme emóciu do úplného konca, do totálneho „emocionálneho vyčerpania“, teda doslova „vyčerpania všetkých zásob danej emócie“. Do vyprázdneného, vyčistenéh priestoru môže potom zasvietiť naše božské Ja, aby sme uvideli zmysel skúsenosti, pochopili zámer božského dvojčaťa a vydali sa na cestu, napĺňania tohto zámeru.

Špecifickou súčasťou tohto Splnu je zatmenie Luny – zatmenia Luny aj Slnka sa odohrávajú vždy počas Splnov a Novoluní v súlade s pozíciou lunárnych uzlov, do konca tohto roka nás ešte čaká zatmenie Slnka o dva týždne, počas novolunia v Blížencoch a na jeseň počas Splnu v Blížencoch a Novolunia v Strelcovi. Zatmenie, ktoré bude sprevádzať tohtoročný Spln v Strelcovi, má za úlohu, vnáša do tohto Splnu energiu akéhosi „reštartu“, temnoty, v ktorej sa zrodí nové Ja, s jasným zámerom. V tento deň sa „zatemnia“ všetky zámery nášho ľudského aspektu, vychádzajúce zo strachu, z ilúzie oddelenia od našej božskej „dvojičky“. Akoby sa oba naše aspekty, mýtickí Blíženci-Dioskurovia v našom vnútri, opäť zjednotili v lone Matky, pripomenuli si svoj spoločný zámer.

Až do najbližšieho Novolunia môžeme po Splne zažívať pocity „rozpomínania sa“, cestou pripomínania dôležitých skúseností z nášho príbehu, aby sme, v energii Novolunia v Blížencoch, mohli napísať nové kapitoly príbehu, vytvoriť nový príbeh, tvorený na rovnocennom spojení oboch našich aspektov. Zároveň môže toto zatmenie spôsobiť pocit, že sme vnútorne neintegrovaní, že v sebe nedokážeme nájsť pevný bod, že sa „rúcame“ – tento pocit spôsobí práve to, že naše ľudské zámery a priority pred nami budú skryté a my sa nemôžeme oprieť o skúsenosti, presvedčenia a „pravdy“, na ktorých sme stavali svoj život. Je nesmierne dôležité, dovoliť si zažiť práve tieto pocity „neukotvenia“ a vnímať nekonečný potenciál svojho príbehu vo všetkých úrovniach. Keď si dovolíme, uvidieť svoj príbeh ako mnohovrstvý priestor, v ktorom sa môžu odohrať všetky varianty realít, ktoré sme schopní si predstaviť a tým aj vytvoriť, Luna v Strelcovi, ako božská Artemis, uvidí svetlo zámeru nášho božského Ja a svojím šípom nasmeruje našu pozornosť a tvorivú silu práve do tohto miesta.

Veľmi dôležitý je tento Spln pre generáciu ľudí, narodených s Neptúnom v Strelcovi. Je to generácia, ktorá sa zrodila s jasnou víziou sveta, v ktorom vládne mier, vzájomná úcta, rešpekt, spolupatričnosť, kde ľudia žijú v spojení s Matkou Zemou a Otcom Stvoriteľom. Je to generácia, ktorá sa rodila do svojich fyzických rodov, aby premenila rodové presvedčenia a odmalička sa mohli cítiť ako „kukučie mláďatá“, možno ich všetci označovali za utopistov, naivných snílkov, ktorí majú nereálne predstavy o svete. Táto generácia si nesie vo svojej „základnej výbave“ víziu najvyššej esencie Strelca – víziu Novej Zeme.

Ak ste sa narodili medzi rokom 1970 a polovicou 80. rokov, patríte k tejto generácii „Božích detí“ a pravdepodobne ste od detstva cítili, že to, ako vyzerá svet, nie je pre vás v poriadku. Cítili ste, že svet, ktorý vám predstavovali ako „skutočný“ – ten, kde potrebujete „ostré lakte“, súperenie, klamstvá, manipuláciu, svet, v ktorom sa musí „bojovať o prežitie“, nie je to, čo ste sem prišli žiť. Vaše božské dvojča vedelo, že sa narodilo, aby zrušilo tento model, vytváraný tisícročiami bolesti z oddelenia ľudského a božského aspektu. V tomto období, cca od roku 2010, sa práve u týchto duší aktivuje ich božský zámer, postupne sa spájajú v silných spojeniach duchovných rodín, aby naplnili veľký zámer vo vývoji ľudstva. Zámer, vytvoriť svet, v ktorom všetky bytosti – nielen ľudské, ale aj bytosti zvieracej a rastlinnej ríše, a tiež jemnohmotných ríší – budú žiť v mieri, úcte a láske.

Tento Spln nás preto môže viesť cestou synchronicít k spojeniu s naším božským Ja, k osvetleniu zámeru našej duše, k pochopeniu a opusteniu „karmických“ kruhov a objaveniu dharmy. Bylinkou Splnu v Strelcovi je lastovičník, ktorý prináša múdrosť a odvahu, urobiť jasné rozhodnutie a napĺňať svoj zámer. Odporúčam, pobudnúť v Splnových dňoch v prítomnosti tejto silnej a múdrej bytosti (nie je nutné ho vnútorne užívať) a v meditácii ho požiadať o podporu a vedenia. A tak, ako každý rok, delím sa o svoju modlitbu Splnu v Strelcovi… možno vám poslúži ako inšpirácia pre svoju vlastnú:

„V mene Boha Otca Stvoriteľa a Bohyne Matky Živiteľky, volám sily svetla a lásky zo všetkých úrovní Vesmíru. Žiadam silu štyroch živlov a svetlo Slnka a Luny, aby požehnali mojej ceste. Nech sú moje kroky vedené svetlom Slnka a Luny, nech Božie vedomie vedie moje myšlienky, pocity, konanie a vášeň, nech riadi moje rozhodnutia tak, aby môj zámer bol v súlade s Božím zámerom. Nech je moja cesta chránená, nech sú moje kroky sprevádzané Božskou láskou a múdrosťou, nech moje myšlienky, slová a činy slúžia pre dobro mňa a všetkých bytostí. Nech sa stane!“

A práve toto želám všetkým na tento silný, magický Spln, posledný pred sviatkom Letného Slnovratu. Nech sú požehnané naše zámery, rozhodnutia a voľby, aby naše cesty viedli k spoločnému cieľu – pokoju a láske.