Aktuálně na nebi…

Po niekoľkomesačnom cúvaní sa už o pár dní otočí do priameho smeru jeho veličenstvo Pluto. Píšem o ňom s veľkým rešpektom, je to môj vládca ascendentu a všetky zmeny jeho pohybu, aj väzby s inými planétami, cítim vždy veľmi silno. A nielen ja, ale všetky plutonické typy (teda ľudia so silným vplyvom Škorpióna v osobnom horoskope). Jeho vplyv vyvoláva vždy intenzívne emócie, najviac tie, ktorým sa za každú cenu snažíme vyhnúť. Vyháňa nás z našich bezpečných úkrytov, prináša nám situácie, v ktorých musíme čeliť našim najväčším strašiakom, pretože jeho úlohou je, urobiť nás životaschopnými. Nič iné ho nezaujíma – len to, aby sme sa neustále premieňali, vyvíjali, rástli do svojej sily.

Pluto nie je žiadny milý a mojkavý ujo, zo všetkých planét najviac pripomína hebrejské príslovie „Boh nie je milý strýko, Boh je zemetrasenie“, ktorú tak často vo svojich knihách používa učiteľ konštalácií Jan Bílý (mimochodom, Venuša, Saturn a Lilith v Škorpiónovi v natívnom horoskope). Keďže Pluto sa pohybuje pomaly (aby mohol pracovať naozaj dôkladne), už teraz sa zastavil pred obratom a píše revíznu správu o tom, čo sme si o sebe uvedomili, ako sme integrovali všetky skúsenosti, ktorými nás „oblažoval“ v období od septembra 2020 do apríla 2021. Na jar, keď sa Pluto otočilo do spätného chodu, prestalo vytvárať vonkajší tlak a presunulo ho do nášho vnútra, aby nás motivovalo (OK, motivácia Pluta sa nápadne podobá na hlaveň samopalu opretú o rebrá) k vnútornej premene. Pluto je záhradník, ktorý berie nožnice a robí „omladzujúci rez“ – odstraňuje staré a suché konáre, ktoré už neplodia, ale zbytočne vyčerpávajú strom, pretože ho chce vidieť rozkvitnutý a obsypaný sladkými plodmi…

Ak ste videli film „Nestanem sa tvojou ženou“, hneď na začiatku tejto milej komédie postava Matky Zeme predvádza cyklus zrodenia, zrenia, starnutia a smrti, vznik a zánik, cykly, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj a rast. Toto je Pluto – neosobná energia, ktorá ničí a búra minulosť, aby sa mohla zrodiť nová budúcnosť, berie všetko, čoho sa držíme a núti nás k vývoju. Učí nás pružnosti, vybičuje naše inštinkty za hranicu znesiteľnosti, zmetie z cesty to, čo nám nedovoľuje rásť.

Okamih, v ktorom sa bábätko musí vzdať pohodlia a bezpečia maternice a pretlačiť sa pôrodnými cestami, aby mohlo žiť – to je naša prvá plutonická skúsenosť. Keď dieťaťu rastú prvé zúbky, ktoré zabezpečia, že už nebude absolútne závislé na materskom mlieku a môže samé „ochutnávať svet“ – to je Pluto. Puberta, v ktorej dieťa stráca svoju bezmocnosť, vymaňuje sa zo závislosti na rodičoch a autoritách a objavuje vlastnú silu,učí sa ju používať, to je Pluto. Jeho úlohou je, zabezpečovať vývoj, bez ohľadu na to, čo si želá naše obmedzené, maličké ľudské Ja.

Väčšina plutonických etáp v našom živote je sprevádzaná horúčkami, bolesťou, úplným rozbitím všetkého, čo sme dovtedy považovali za svoj život, ale všetky majú jedno spoločné – sú nevyhnutné pre ďalší vývoj.

Pred jedenástimi rokmi, po dobrovoľnom odchode môjho otca z tohto sveta, som sa presťahovala do domu, v ktorom on prežil svoje detstvo. Je to starý kamenný dom, ktorý si vyžadoval prestavbu a veľa úprav. A hoci môj otec ešte za života urobil na dome kus práce, teraz sme ho potrebovali prispôsobiť našim potrebám. Niektoré steny potrebovali prebúrať, niektoré bolo potrebné postaviť, odstrániť starú omietku, urobiť nový strop… Keďže sme v ňom so synom zároveň bývali, sprievodné javy rekonštrukcie sa stali súčasťou každodenného života. Všadeprítomný prach, hluk, práca po návrate zo zamestnania do neskorej noci, to všetko sa stalo každodennou súčasťou nášho života. Ale vedela som, že je to nevyhnutné, ak máme v dome, ktorý tak milujem, pekne žiť.

Keď do nášho života vstúpi Pluto, zažívame rekonštrukciu za plnej prevádzky. Nemôžeme si povedať „teraz sa zo svojho života odsťahujem a vrátim sa, keď bude prerobený“ Najmä, keď cítime vnútornú nespokojnosť a túžbu po zmene, vysielame signály, že je čas, aby Pluto poslalo svojich „majstrov“ do príbytku nášho života. Veľmi často ich však nevítame s otvorenou náručou, skôr sa snažíme ich zastaviť. Je to podobné, ako keď túžime po rekonštrukcii domu a zrazu sa pred našimi dverami objaví partia silných chlapov s nástrojmi. Tak sme tu, mladá pani, ideme na to…

Chopia sa kladív, vŕtačiek, zbíjačiek a začnú robiť svoju prácu. A my, zmätení a možno aj naštvaní, sa obzeráme a máme chuť kričať „Nieee, toto ja nechcem. Však tie steny nie sú až také zlé. Vlastne možno nepotrebujem ďalšiu miestnosť, a tú opadávajúcu omietku tiež prežijem, cez tie okná vlastne až tak nefúka, však ich v zime utesníme starým tričkom… Preboha, len už prestaňte, poďte, uvarím vám kávičku, pokecáme a pôjdete domov, ja ostanem v tom, v čom som žila doteraz…“ Mimochodom, mám milovanú priateľku – plutoničku – ktorá má dom v neustálej rekonštrukcii – jej vnútorné Pluto s potešením búra staré, aby mohlo vzniknúť nové:)

Ale tieto hry Pluto nehrá, prichádza do našich životov, aby sme sa vyvíjali. Pretože, čo sa v prírode nevyvíja, umiera… Sprievodným javom, ktorý ohlasuje každú zmenu pohybu Pluta, je vyplavovanie strachov o prežitie, pocit neistoty, bezmocnosti… Nervový systém napnutý na prasknutie, všetky inštinkty v plnej pohotovosti… Akoby sa malo stať niečo, čo nám nenávratne zmení život a my s tým nebudeme môcť nič urobiť, len sa nečinne pozerať. Samozrejme, že sa to nemusí stať (hoci môže), často takto ľudia len cítia plutonickú energiu. Cítia, že zmeny sú nevyhnutné, nemusí to však nutne znamenať, že príde niekto s búracím kladivom a rozbije nám celý život.

Pretože v oblastiach, ktoré si vyžadujú zmeny v záujme nášho vývoja, to cítime sami – aj by sme tú zmenu urobili, ale bojíme sa, nevieme, či to naozaj chceme… Ale zároveň je nám v našich životoch naozaj tesno. A Veličenstvo Pluto sa stará o to, aby bol tlak a nepohodlie ešte silnejšie, aby sme cítili ešte väčšiu ťažobu, bolesť… aby boli také silné, že nás prinútia, vykročiť zo všetkých zón pohodlia, aby v nás vytvoril vnútornú motiváciu k hlbokej a trvalej zmene.

Zmeny, ktoré urobíme dobrovoľne, Pluto podporí, tie, ktorých sa bojíme, urobí za nás. Ak potrebujete zbúrať stenu v dome a robíte to pomaly, tehličku po tehličke, Pluto príde na pomoc a budete na to dvaja. Vo vašom živote bude menej neporiadku, ako keď stojíte pred stenou, hovoríte si, že by bolo fajn, keby tam nestála, ale akosi sa neviete rozkývať, aby ste ju rozobrali, príde Pluto s búracím kladivom a vy budete odpratávať hromadu tehál z podlahy, navyše s rúškou na tvári, pretože v toľkom prachu sa nebudete vedieť ani nadýchnuť. Ak je zásah potrebný, nevyhneme sa mu, je na nás, či pozveme Pluto na pomoc, alebo príde samo od seba s búracím kladivom…

Ktoré vaše životné oblasti potrebujú zmenu? Kde cítite, že potrebujete vyrásť, ale akosi sa k tomu neviete odhodlať? Obvykle je to oblasť, ktorou nám v horoskope aktuálne tranzituje Pluto na 25. stupni (pre istotu 23. – 27. stupeň). Aktuálne, naviac, stojí vo veľmi dynamickej väzbe voči Merkuru vo Váhach – o tomto transformačnom a nátlakovom vplyve som už písala. Ešte nás tento proces čaká raz, keď sa Merkur opäť pohne dopredu… Spoločne teraz vyťahujú na povrch všetky naše utkvelé myšlienkové presvedčenia, ktoré potrebujeme premeniť, aby sme mohli ďalej rásť a tvoriť.

Zároveň s týmto vplyvom sa Pluto stretáva v podpornej väzbe s Venušou v škorpiónskej jaskyni.Opäť sa potvrdzuje, že nie každá „podporná“ alebo „harmonická“ väzba v astrológii je zároveň aj príjemná. Hoci, ako pre koho… Venuša v Škorpiónovi si s Plutom rozumie, je to muž, ktorý chápe hĺbku jej emócií a prežívania a zároveň má moc a silu, ktorú si ona váži a obdivuje. Venuša je nielen archetypom lásky, ale aj túžby – najmä, keď sa pohybuje v kráľovstve Škorpióna a práve ich spoločné stretnutie s Plutom nás teraz berie na výlet do krajiny našich najhlbších emócií, ale aj najsilnejších túžob, tých, kvôli ktorým sme ochotní urobiť, čokoľvek, aj sa úplne premeniť, vyzliecť starú kožu a stať sa úplne novou bytosťou.

Pluto zo všetkých planét najlepšie chápe, že túžba je pre náš vývoj čosi, ako mrkva pre somára. Pôjdeme za ňou kamkoľvek a urobíme čokoľvek, aby sme ju uspokojili. A myslíme si, že nám v skutočnosti ide o dosiahnutie toho, po čom túžime – v skutočnosti je túžba hnacím motorom k rastu (výraz hnací motor je asi krajší, než mrkva pre somára, ale ten druhý je výstižnejší). V snahe dosiahnuť to, po čom túžime, sa dobrovoľne meníme, prekračujeme hranice svojho pohodlia, dokážeme sa vzdať svojich istôt, vystavujeme sa neistote a objavujeme nové krajiny, zároveň však v tomto procese neuveriteľne rastieme.

Preto sa veľmi často stáva, že keď sa nám podarí dosiahnuť to, po čom sme túžili, zrazu nás to neuspokojuje, pozeráme sa na objekt našej túžby a premýšľame, či sme to naozaj chceli a prečo sme sa za tým tak hnali… Často dokonca, keď kvôli objektu túžby opustíme celý svoj predchádzajúci život, neskôr ľutujeme – je to signál, že sme mechanizmus túžby vôbec nepochopili. Túžba nás má totiž prinútiť k lepšiemu pochopeniu seba samých, našich potrieb, učí nás hľadať nové cesty, nové riešenia, vnútorne sa premieňať. Tým, že nás odvedie od starých istôt, prinúti nás objavovať nové krajiny a oblasti života, aj nášho vnútra.

Túžba nás premieňa – a ak to pochopíme a pozrieme sa na všetky objekty našich túžob týmto pohľadom, pochopíme, k akej vnútornej zmene nás majú priviesť. Keď začneme tieto zmeny robiť vedome, ochotne sa otvoríme vnútornej premene, necháme dobrovoľne odísť všetky aspekty nás, ktoré nás držia v klietke a rozvinieme nové schopnosti, zručnosti, objavíme v sebe celkom nový svet. A vyrastieme S pochopením mechanizmu túžby už nebudeme bezhlavo nasledovať objekty, na ktoré sa zameriavame, ale budeme vedome a s bdelosťou kráčať po ceste vnútornej premeny s pochopením, že túžba je len nástroj, ktorý naša duša používa, aby nás prinútila rásť.

Preto teraz Pluto prichádza na pomoc Venuši, aby cez pochopenie našich túžob prinieslo potrebnú transformáciu a uvidieť skutočné ciele a zámery duše, ktoré sa za túžbami ukrývajú. Pochopená túžba je motor, ktorý nám dáva energiu na cestu, nepochopená ostáva tou mrkvičkou…V preklade, ak pochopíme mechanizmus túžby – prestaneme byť somárikmi, ktorí sa ženú za mrkvou, uvidíme cestu a mrkvičku pochrúmeme, aby sme na cestu vyrazili posilnení a s jasným zrakom A Venuša, ako mýtická Inanna, ktorá vie, že musí zostúpiť do podsvetia, kde zloží všetky ozdoby a postaví sa pred zrkadlo, v ktorom sa uvidí nahá, v úplnej pravde, aby sa mohla vrátiť s pokladom lepšieho poznania, pochopenia a prijatia samej seba, podáva Plutovi ruku.

Vie, že je kráľom v podsvetí, do ktorého sa vydáva, že pozná svoju krajinu a povedie ju. S dôverou sa mu odovzdáva a zostupuje do hlbín. Vie, že je nevyhnutné, preskúmať svoje túžby a zistiť, či je naša túžba pokusom, vzdialiť sa od seba, od vlastných emócií, alebo skutočnou a hlbokou potrebou rastu. Poznáte to: „Chcem dosiahnuť, urobiť niečo, stať sa niekým, aby som necítil to, čo cítim – aby som SA/SEBA necítil boľavého, vystrašeného, nedostatočného, vinného, aby som necítil krivdu, nedostatok, slabosť…“ – to je túžba, ktorú keď nasledujeme, privedie nás do ešte hlbších močiarov v našom podsvetí. A ak je táto túžba našou „mrkvičkou pre somára“, alebo snahou, uniknúť pred vlastnými pocitmi, necítiť SA – práve teraz nás tam Pluto s Venušou vezmú a namočia nám do močiara čumák. Ak je však naša túžba volaním Duše, ak nás motivuje k tomu, aby sme sa priblížili k želanému, namiesto vzdialenia sa od nechceného, neželaného, Pluto dodá Venuši silu a moc, aby svoju túžbu naplnila.

Samozrejme, že som v tomto ohľade trochu neobjektívna, keďže škorpiónska Venuša je moja rodná sestra a viem, ako veľmi si užíva svoje zostupy do podsvetia. Vzrušuje a priťahuje ju hĺbka a sila, ukrytá v temných zákutiach, nezaujíma ju svet, ktorý je na povrchu, a veľmi ľahko odhalí, ak je plytkosť obalená do žiarivého farebného baliaceho papiera … Ale podsvetie… tam vidí zaujímavosť, pestrosť a vlastne sa na potulkách v hlbinách cíti šťastná – len je to iná forma šťastia, než si tradične predstavujeme Venuša v Škorpiónovi je trochu podobná Victorovi z Mŕtvej nevesty Tima Burtona a mám pocit, že viem, pri čom strávim dnešný večer

Pluto nám zároveň dáva odpoveď na otázku: „Kedy sa to už skončí?“. Prechádzame transformáciou, silnou premenou vedomia ľudstva, ktorá sa neudeje lusknutím prsta, ale deje sa postupne cez každého z nás. A veľké posuny, veľká premena, nebýva pohodlná, a obvykle ani jednoduchá.

Je to podobné, ako s malými deťmi, aj tie majú obdobia zrýchleného vývoja, ktoré bývajú vždy o niečo náročnejšie… Mamičky to poznajú – držíte dieťa najprv za dve ruky, potom za jednu ruku, kým ono získava istotu a hovoríte si: „Bože, kedy sa to už naučí, však prídem o kríže“ A aj keď sa dieťa pustí vašich rúk, kráča neisto, pri každom druhom kroku spadne, nohavice sú večne špinavé a roztrhané, kolienka rozbité, zadoček boľavý… Keď sa učí rozprávať, trpezlivo ho navigujete, ako vyslovovať kratučké slová, neskôr náročnejšie, spájať slovíčka do viet. A keď príde obdobie zrýchleného vývoja, často si hovoríte „Kedy už na chvíľu zmĺkne?“ A čo taká puberta? Koľkokrát ste si povedali „už nech to skončí“?

Ale všetky tieto obdobia zrýchleného vývoja, ktoré sú sprevádzané pocitmi tlaku, zmätku, často aj bezmocnosti, majú svoj dôležitý význam. A vždy nás vedú k novým obzorom, novým cestám, v intenzívnych obdobiach sa náš vývoj najrýchlejšie posúva dopredu. Všetci, ktorí žijeme v týchto časoch, sme si zvolili, narodiť sa do obdobia zrýchleného vývoja ľudstva, súhlasili sme, že sa to udeje cez nás, cez našu vlastnú premenu a rast. Občas sa nad tým smejem a hovorím ľuďom, že naše duše si to zvolili na nejakej poriadnej žúrke a možno neboli celkom triezve .

V každom prípade, vedeli sme, do čoho ideme, aj keď niektoré aspekty nás to nie sú schopné pochopiť. A práve tie aspekty sa teraz rúcajú… V uplynulých dňoch sa zrútilo hneď niekoľko častí mňa – tie, ktoré potrebovali byť spálené na popol, rozložené, lebo už nepodporovali môj ďalší vývoj. Pri práci s vnútorným dieťaťom som vždy tieto svoje časti čičíkala, ukľudňovala, bola im oporou, teraz som sa však rozhodla, že ich len objímem a nechám ich, nech si zažijú plnú silu týchto emócií krivdy, strachu, nedostatočnosti… Nechala som ich, nech sa zrútia – a ony sa naozaj zrútili a ja som si, keď som upratovala tú hromadu trosiek, ktorá po nich ostala, uvedomila, že sa cítim oveľa slobodnejšia, než keď som ich upokojovala. A bola som vďačná sama sebe za to, že si dokážem vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa môžem zrútiť a postaviť nanovo, hoci to stavanie zas chvíľu potrvá .

Obrat Pluta (nastane 6. októbra, ale vzhľadom na pomalosť tejto planéty, počítajme s dlhším obdobím stacionarity) často sprevádzajú práve pocity zrútenia, panických atakov, paralyzujúceho strachu. Plutonické typy to už poznajú – vedia, že správna otázka znie „Ktorá časť môjho starého Ja sa teraz musí zrútiť, aby uvoľnila priestor tomu, kým sa mám stať?“ Obvykle sa snažíme, aby sme sa za každú cenu udržali „pokope“, veď si takto aj udeľujeme „múdre“ rady typu „Nerúcaj sa, daj sa dokopy!“ A čo ak je to inak? Čo ak si potrebujeme vytvoriť priestor a jediný spôsob, ako to urobiť, je podrobiť niektoré časti nás kontrolovanej demolácii?

Pluto sa prebúdza, aby pomohlo vytvoriť priestor pre nový život a ja nám všetkým želám, aby sme ho prijali ako láskavého pomocníka, aby sme pochopili, k akej premene nás vedú naše túžby, aby sme sa ponorili do hĺbky seba samých a objavili poklady, v tejto hĺbke ukryté. Planéty nás v tomto procese sprevádzajú po celý čas, podávajú nám pomocnú ruku… A Matka Zem ponúka svoje dary – v týchto dňoch sa ponúka praslička roľná, ktorá nám pomôže, upratať si v prioritách, urobiť potrebné zmeny v záujme ďalšieho vývoja a túžobník brestový, ktorý nás s láskou prevedie premenou a pomôže nám pochopiť mechanizmu našich túžob.

Světlana, Čarovné dary Země