Aktuálně na nebi…

Novolunie v Rakovi – 6. júl 2024
V slnečnom období Raka nás sprevádza téma vnútorného dieťaťa, ale aj vnútornej Matky…téma pocitu istoty, bezpečia a dôvery v život. Tie základné pocity, ktoré potrebuje cítiť bábätko v maternici, aj čerstvo po narodení – istota, že je o nás postarané, že sú naše potreby naplnené a viera, že život je bezpečný priestor. Keď som si naciťovala tohtoročné Novolunie, vrátilo ma to k myšlienkam, ktoré som už opísala v príspevku pred niekoľkými rokmi a cítim, že je potrebné sa k nim vrátiť a „upgradovať“ ich , aby priniesli viac svetla do prítomnosti, aj preto, že vnímam, ako sa téma vnútorného dieťaťa , ale najmä vnútornej Matky, otvára v mnohých z nás a vyplavuje hlboko zatlačené emócie.
Okamih Novolunia nastane v sobotu nad ránom – je to okamih, keď sa Slnko a Luna na svojej púti kráľovstvom Raka stretnú a objímu. Už tradične sa v týchto dňoch otvárajú račie témy v našom vedomí, aj v hĺbkach podvedomia a vyplavujú na povrch zážitky, aj emócie, ktoré sa v našom vnútri viažu k témam nášho detstva, vzťahu k rodine, do ktorej sme sa narodili, aj pocity, ktoré sme ako deti zažívali a myšlienkové presvedčenia a programy, ktoré sme si vytvorili v natívnej rodine. To, čo je pre naše vnútorné dieťa kľúčovou témou a v súčasnom období sa táto téma zviditeľňuje na mnohých úrovniach, vyplavuje sa z našich emocionálnych pivníc, ale aj z kolektívneho vedomia a rodovej pamäti, je téma prijatia a prijateľnosti.
Hovorí sa, že dieťa, keď príde na tento svet, sa potrebuje cítiť milované, a k tomuto pocitu smeruje svoje správanie. Ja si to nemyslím – podľa mňa dieťa vôbec nevníma potrebu, byť milované – ono potrebuje, aby sa oňho niekto postaral, aby boli uspokojené jeho potreby, pretože to znamená, že prežije. Viem, že mnohí vnímajú tento môj názor ako kontroverzný, pretože rúca romantickú predstavu o potrebe lásky, ale zároveň tento pohľad na vzťah dieťaťa a rodičov dáva zároveň oveľa väčšiu mieru slobody.
Keď si pripustíme, že to, čo sme hľadali, nebola láska, ale uspokojenie potrieb a že sme si mnohé vzťahy budovali nie na hľadaní lásky, ale na uspokojovaní potrieb, je to oslobodzujúce a umožňuje nám to, vytvoriť si úplne iný prístup k láske, nájsť nové cesty vo vzťahoch s okolím, aj sami so sebou.
Na to, aby sme sa ako deti cítili v bezpečí, sme sa potrebovali cítiť predovšetkým prijatí. To nám dávalo dôveru, že o nás bude postarané. Narodila som sa v generácii, pre ktorú však pocit prijatia rozhodne nebol samozrejmosťou. Na to, aby som sa cítila prijatá (nielen ja, ale aj väčšina mojich rovesníkov), som musela byť „prijateľná“. Rodičia – autority, ktoré rozhodovali o tom, či o nás bude postarané, či prežijeme, mali svoje predstavy a kritériá o tom, čo je „dobré a správne“, teda pre nich prijateľné.
Mantinely boli postavené – keď si takáto, si prijateľná a nasleduje odmena, ak si iná a nevmestíš sa do mantinelov, si neprijateľná a nasleduje trest. Niektoré, celkom prirodzené reakcie, správanie, názory a postoje, v mojom detstve prijateľné neboli – v našej rodine to bol predovšetkým hnev, s ktorým sa učím pracovať až po viac, ako štyridsiatich rokoch, učím sa, dovoliť si ho prejaviť, precítiť, pochopiť a uchopiť ho tak, aby mi slúžil.
Prijateľnosť sa mi ukazuje ako kľúčová téma tohto Novolunia. Skúsme si v týchto dňoch spomenúť, aké podmienky sme museli ako deti spĺňať, aby sme boli prijateľní pre naše autority. Aké modely správania boli tie „dobré“, za ktoré sme boli chválení a oceňovaní a ktoré boli tie „zlé“, za ktoré sme boli odmietaní. Do akej miery ste mohli byť sami sebou, prejaviť sa v celej svojej šírke a plnosti a do akej miery ste si museli „amputovať“ časti seba samých a pochovať ich hlboko do svojich trinástych komnát, aby ste sa vmestili do nastavených mantinelov.
Ak sme sa „vmestili“, boli sme „prijateľní“ a teda prijatí, keď sme boli prijatí, cítili sme sa „hodní“ (české výrazy „hodná holčička“ a „hodný chlapeček“ dostávajú svoj pravý význam) a teda hodnotní… keď sme vyhovovali, boli sme chválení, teda S-Chválení… Pochvalou bola s-chválená naša existencia, naše právo, byť súčasťou komunity, stali sme sa „hodnotnými“ pre autoritu. Ak však bola naša „prijateľnosť“, naša hodnota, závislá od našej schopnosti či ochoty, vzdať sa niektorých aspektov seba, môže nám aj v dospelosti chýbať veľká časť životnej sily, ktorú si potrebujeme dopĺňať zvonku – snahou, byť s-chválení , snahou zapadnúť, či byť prijatí. Práve teraz je vhodný čas, spomenúť si na tie aspekty nás, ktoré neboli „prijateľné“, či „s-chválené“ a vytiahnuť ich na svetlo…
U niekoho je to odvaha, búrať konzervatívne pravidlá, u niekoho zas schopnosť, jasne prezentovať svoje názory a postoje, u niekoho vyžadovanie si, aby sme boli vypočutí, či aby boli naše potreby a túžby naplnené. Pamätáte si? „Prestaň kričať, čo si o tebe ľudia pomyslia?“ (v preklade, čo si pomyslia o mne ako rodičovi)… „Ty si také škaredé dievčatko, keď sa hneváš…“ … „Daj tete pusinku, buď dobrý chlapček…“ … „Pozri sa, teraz ti zoberiem bábiku a dám ju Zuzke, keď sa s ňou nechceš podeliť dobrovoľne…“ … a mnohé iné. Viem, že každý máme to svoje – to, za čo sme boli odmietaní a preto sme sa týchto dôležitých častí seba vzdali.
Počas tohto Novolunia nastal čas, ponoriť sa do svojho vnútra, objaviť tieto „neprijateľné“ podoby seba, vytiahnuť ich z kúta, do ktorého sme ich postavili (alebo z pivnice, do ktorej sme ich zatvorili) a prijať ich tak, ako to naše okolie v detstve nedokázalo. Dovoliť si, byť presne takými, akí sme nevyhovovali – sebeckými, nahnevanými, smutnými, sklamanými, lenivými, nezodpovednými, naivnými, chybujúcimi, iritujúcimi a provokujúcimi…
Ja sama som si všimla, že v snahe byť „prijateľná“ ešte aj dnes automaticky ustupujem aj tam, kde sa to odo mňa nevyžaduje, odpovedám na otázky, na ktoré nechcem odpovedať, vysvetľujem, prispôsobujem sa, hoci všetko vo mne kričí, že toto nie som ja. V uplynulých dňoch sa mi pripomenuli situácie, v ktorých som v minulosti uspokojovala potreby ostatných na úkor seba, dávala som iným skôr, ako som mala naplnenú svoju „špajzu“ (a to v materiálnej aj emocionálnej sfére) a doslova som si kupovala ich prijatie (a ilúziu lásky) za svoju energiu… A tiež, že snaha môjho vnútorného dieťaťa, byť prijatá, spôsobila, že som sa celý svoj doterajší život snažila, byť prijateľná pre všetkých. Vďaka tomu som často nečitateľná aj sama pre seba, akoby bezfarebná a práve vtedy cítim, že mi najviac chýba „šťava“.
Opätovne sa to učím – prebudiť svoju odvahu, vášeň, radosť z toho, byť sama sebou, učím sa, milovať to, čo bolo na mne odmietané a odsudzované a pomaličky to integrovať späť do môjho života, aj do mojej osobnosti. Samozrejme, že tieto zmeny sa prejavujú aj tak, že mnoho ľudí z môjho života odišlo, pretože tá Svetlanka, ktorá už nie je „dobré dievčatko“ a neplatí ľuďom za ich prijatie, za pocit, že je pre nich zaujímavá, dostatočná, že ju „majú radi“, už pre týchto učiteľov nebola zaujímavá… A tá nová Svetlanka ich už nepotrebovala, pretože svoju úlohu splnili… Aj vďaka astrológii sa mi podarilo lepšie pochopiť a prijať to, aká som a už niekoľko rokov pracujem na tom, aby som sa opäť zcelila. Niekedy nás život postaví do situácie, keď sa musíme „zrútiť“ – aj ja som zažila takéto situácie a dnes už chápem, že zrúteniu sa nemáme brániť, práve naopak…
Pretože okamih zrútenia sa, je často prvým krokom k rastu a vývoju. Ak žijeme v podobe, v ktorej sú všetky časti nás, všetky naše myšlienky, presvedčenia a programy, pevne poskladané, až zrastené, nie je možné prijať nič nové. Jednoducho sa to do nás nevmestí. Keď nás však nejaká skúsenosť rozbije na kusy, keď sa zrútime, už môžeme prijať a integrovať do seba nový dielik skladačky a postaviť sa nanovo – celistvejší a bohatší.
V súvislosti s témou prijatia a prijateľnosti sa otvárajú aj témy, ktoré sú s nimi úzko prepojené – vedomie hodnoty a zároveň vedomie nevinnosti. Po mnoho generácií bola snaha, urobiť z dieťaťa „prijateľného“ člena komunity, spojená s určením jeho hodnoty – ak sa správalo „prijateľne“, bolo mu dávané najavo, že je „hodné“ lásky a teda dosť hodnotné. Ak bolo jeho správanie „neprijateľné“ , súčasťou „výcviku prijateľnosti“ bolo aj ponižovanie, teda znižovanie hodnoty, alebo obviňovanie, ktoré zbavovalo dieťaťa základného vedomia nevinnosti.
Uplynulých približne 14-15 rokov som sa intenzívne venovala procesovaniu vnútorného dieťaťa, starala som sa o jeho potreby, ošetrovala boľačky, poskytovala mu podporu… Väčšina ľudí, ktorí sa vydajú na cestu sebapoznania a sebaprijatia, venuje mnoho času práve „práci“ s vnútorným dieťaťom a okolo seba vidím, že stále akoby sme nevideli koniec… Vnímala som aj u seba, ako často ma to vracia k tým istým bodom v mojom prežívaní, hoci vždy som mala možnosť pozrieť sa na ne z inej „strechy“. Asi pred rokom som si však uvedomila dôležitú skutočnosť – kým v sebe nemáme aktivovanú a poriadne „nakŕmenú“, silnú a vyživenú Matku-Liečiteľku, nemáme kapacitu na to, aby sme sa o svoje vnútorné dieťa skutočne a kvalitne postarali.
Je to naša vnútorná Matka-Liečiteľka, ktorá má všetky kompetencie, schopnosti a dary, ktoré naše vnútorné dieťa potrebuje pre svoje uzdravenie, výživu a zdravý vývoj. Kým ju v sebe nerozpoznáme, neaktivujeme a nevyživíme, starostlivosť o naše vnútorné dieťa často preberá „náhradná matka“, ktorá má materské kvality a starostlivosť naučené a „odkukané“ od materskej autority, ktorá nás vychovala (matky, starej mamy, učiteľky…), alebo ich má naučené spoločnosťou, ale nášmu vnútornému dieťaťu možno tak úplne nerozumie. Ja som si, napríklad, minulý rok počas slnečného obdobia Raka uvedomila, že to, čo som považovala za moju vnútornú matku, bola v skutočnosti len nejaká „vychovávateľka“, ktorá moje vnútorné dieťa „vychovávala“, učila ho, nastavovala mu hranice, napĺňala mnohé jeho potreby, ale nevyživovala ho skutočnou, hlbokou láskou a prijatím bez podmienok, nárokov a pokusov, urobiť ho „prijateľné“. Tak isto som si uvedomila, že moje vnútorné dieťa potrebuje mať lásku a prijatie prejavené inak, iným spôsobom, ako sú bežné „návody“ na starostlivosť o vnútorné dieťa, pretože v mojej hviezdnej mape reprezentuje vnútorné dieťa Luna v Baranovi – a tú skutočne čičíkanie a mojkanie nenapĺňa…
Práve toto pochopenie mi umožnilo uvedomiť si, že potrebujem v sebe objaviť tú skutočnú Matku-Liečiteľku, tú, ktorá chápe a miluje moje vnútorné dieťa v každom okamihu, v každej situácii, pozná jeho skutočné potreby a má všetky kompetencie, aby ich naplnila. Vyživovaním tejto materskej kvality vo mne sa môj vzťah s mojím vnútorným dieťaťom premenil na mnohých úrovniach a sila a kvalita Matky-Liečiteľky a ich vzájomného vzťahu s vnútorným dieťaťom ma stále neprestáva fascinovať.V astrológii je vnútorné dieťa i vnútorná matka reprezentované Lunou, ktorá je zároveň dispozítorkou Novolunia v Rakovi.
V čase Novolunia sa nášmu vnútornému dieťaťu ponúka podpora dvoch veľkých archetypov – Bohyňa Deméter, veľká Matka, ktorá vyživuje, hýčka, ochraňuje a podporuje svoje deti, zastupujúca Slnko v Rakovi a Kuan Jin, ako predstaviteľka archetypu Luny v Rakovi. Kuan Jin, Bohyňa súcitu, láskavosti a nehy… láskavá, vľúdna a starostlivá liečiteľka, prináša láskyplnú pozornosť všetkým zraneným častiam nás – vnútornému dieťaťu, aj vnútornej matke, otvorí im mäkkú súcitnú náruč, v ktorej môžu uzdraviť svoje boľačky a načerpať sily.
Aby sa to podarilo v našom vnútri, potrebujeme v sebe cítiť silu Kuan Jin, otvoriť sa tejto súcitnej a láskavej energii. Kuan Jin je v budhistickej tradícii patrónkou matiek, rodičiek a plodnosti a tvorivosti, ktorá pochádza z človeka. Deméter vládne plodnosti prírody, je Matkou Zemou a zároveň patrónkou odvahy, sily a vyživujúcej schopnosti matiek, Kuan Jin zastupuje kvality matky s vôňou človečiny, ktorá pozná svoju nedokonalosť, prijíma ju, preto prijíma aj „nedokonalosť“ všetkých ľudí a miluje každú bytosť práve takú, aká je. Ak sa otvoríme tejto energii a pozveme Kuan Jin do svojho srdca, vyvážime v sebe energiu Božskej aj ľudskej Matky – Deméter a Kuan Jin – a ony sa v dokonalej súhre spoja v našom srdci. Zaplavia nás svojou vyživujúcou silou, láskavosťou, súcitom k sebe samým a zároveň silou a odvahou, bez ktorej materstvo nie je možné – a budú nás sprevádzať procesom znovuzrodenia nášho vnútorného dieťaťa. Keď sa tak stane, keď pozveme tieto dve Matky do svojho srdca, aby nám pomohli, porodiť svoje vnútorné dieťa nanovo, stať sa samým sebe láskavou a vyživujúcou matkou, postaviť sa za seba, preľúbiť, zahrnúť sa láskou, starostlivosťou, pozornosťou, výživou… S ich podporou a sprevádzaním môžeme aktivovať svoju vnútornú Matku-Liečiteľku a s ňou sa môžeme skutočne znovuzrodiť do lásky – presne takej, akú naše vnútorné dieťa potrebuje, aby sa cítilo vyživené a milované.
Novolunie vždy pripravuje cestu pre nasledujúci mesiac – až do ďalšieho Novolunia, ktoré sa odohrá už v krajine Leva. V krajine Raka vytvárame nášmu vnútornému dieťaťu priestor pre zdravý vývoj, vyživujeme ho, staráme sa, zahŕňame ho nehou a láskou, pofúkame boľačky, ošetríme, objímeme… Aby, keď sa o mesiac otvorí portál levieho Novolunia, bolo pripravené zažiariť, zahrnúť svet svojím svetlom a teplom. O to viac, že obe Novolunia – aj v Rakovi, aj v Levovi – budú podporené portálom Síria, ktorý sa otvára tesne pred Novoluním v Rakovi a uzatvára Levou bránou tesne po Novoluní v Levovi.
V tomto období môžeme uvidieť, do akej miery si dovoľujeme, prejavovať sa vo svojej jedinečnosti, tešiť sa zo života, z toho, kým sme a radostne si užívať svoju žiaru. Ukáže sa nám, ako je na tom archetyp Leva v nás – či potrebujeme byť na výslní, chválení alebo s-chválení, alebo sme schopní, stať sa Slnkom, ktoré nepotrebuje byť nikým s-chválené, ani prijaté – jednoducho JE, svieti, žiari, zohrieva, ale aj páli, preto, že je to jeho podstatou… Aby sme sa mohli stať Slnkom, aby sme mohli vyrásť do zdravého, silného a žiarivého Leva, potrebujeme naše vnútorné dieťa vyživiť prijatím a láskou, aby nehľadalo prijatie a s-chválenie vonku…
Veľkou podporou počas tohto Novolunia bude priaznivá väzba Slnka a Luny so Saturnom a Marsom, ktoré nás budú smerovať k prijatiu plnej zodpovednosti za to, ako pristupujeme k svojmu vnútornému dieťaťu, ako sa naša vnútorná matka stará o jeho potreby. Dodajú nám silu a odvahu, vždy a za každých okolností konať v prospech vnútorného dieťaťa, podporovať vnútornú matku, múdro dávať svoju vyživujúci silu tam, kde je potrebná, nehľadať vo vonkajšom svete „rodičov“, ktorí majú naplniť naše potreby, nepresúvať zodpovednosť za svoju spokojnosť na ostatných, ale naplno uznať svoje kompetencie a schopnosti a dať svojmu dieťaťu všetko, čo potrebuje.
Novolunie v Rakovi nesie v sebe potenciál, otvorenia srdca dokorán SEBE SAMÝM, plného prijatia seba vo všetkých podobách. Otvoriť svoje Srdce, svoj vnútorný chrám sebe samým, prijať v ňom všetky časti nás, ktoré neboli prijaté, alebo boli „neprijateľné“, pretože, keď prijmeme seba v našom vlastnom chráme, pocítime v srdci túžbu, žiť a byť šťastní, kráčať cestou svojej vlastnej radosti. Vezmeme naše vnútorné dieťa za ruku a odvedieme ho do svojho srdca, ukážeme mu, že s nami je v bezpečí, že sa oňho vždy postaráme, že ho ľúbime a prijímame také, aké je. A ono nám ukáže, aké je to, opäť sa hrať a tešiť. Aké to je, kráčať za svojou radosťou.
Bylinkami tohto Novolunia sú slez (lesný, nebadaný, liečivý, pižmový, maurský) a materina dúška. Ak máte vo svojom okolí niektorý z druhov slezu, doprajte si, stráviť chvíľu v jeho prítomnosti. Bytosť slezu vás obklopí pocitom bezpečia, dôvery v hojnosť, istoty, že je o vás vždy postarané. Studený macerát z kvetov slezu je nesmierne osviežujúci a liečivý pre telo aj dušu. Veľmi dobrú službu nám urobia aj ostatné bylinky, ktoré naše vnútorné dieťa hýčkajú a vyživujú – materina dúška, lipa, medovka, harmanček… a samozrejme, veľký učiteľ preľúbenia a prijatia, túžobník brestový.

Světlana, Čarovné dary Země