Všímajte si, čo to vlastne robíte, cítite

 

 

Hneď na začiatku chcem upozorniť niektorých čitateľov, že niektoré články ako je aj tento, píšem pre duše, ktoré to potrebujú čítať, vidieť v písmenkách. Pokiaľ si myslíte, že vy to už máte za sebou, ste dostatočne poučený, tak my dovoľte, aby som si pomyslel svoje …

Ktorý z nás túžime pomáhať druhým? Ktorý z nás to aj robíme? Podľa mňa sa všetci  snažíme pomáhať  ako len môžeme, dokážeme. Radi  sa rozdávame, pomáhame, niekedy aj očakávame. Ako často ale dokážeme pomôcť sami sebe? A presne dnes mi ide o to. Uvedomiť si,  prečo radšej pomáhame druhým než sebe. Kde je zádrhel, čo nevnímame či odmietame vidieť?  Je to sebaláska, sebadôvera. Sebaláska  je láska keď seba samého milujeme so všetkým s čím disponujeme. Milujeme našu svetlú ale aj tienistú stránku. Tienistú práve preto, lebo nám ukazuje, kde máme rezervy, ktoré práve so svetlou stránkou dokážeme presvetliť, transformovať.

Radi sa rozdávate? Dajte si otázku, prečo? Nebude to z dôsledku toho, že chcete na seba upozorniť? Potrebujete ocenenie druhého? No ale prečo? Pravdepodobne nedokážete seba samého  oceniť láskou, čo znamená, málo lásky máte v sebe a potrebujete, aby vám lásku dali druhý. Milovaní, toto všetko vy nepotrebujete.  Postačí, ak sa rozhodnete, že to chcete riešiť. Robíte zo seba zbytočných martýrov, zbytočné obete.

Niektorý z vás pravdepodobne nebudete súhlasiť  s mojim názorom, že radi robíte zo seba obetného baránka len preto, lebo si chcete takouto formou kupovať pozornosť, ocenenie, lásku niekoho. Prečo to ale potrebujete robiť? Z jednoduchého dôvodu. Bojíte sa seba samého, vlastných citov, pocitov, emócií. Je to váš strach  prebrať na seba zodpovednosť za vaše skúšky, ktoré vychádzajú z vášho životného plánu.

Netvrdím, že nemáme pomáhať druhým. Naopak pomáhajme, poraďme, no zároveň si všímajme,  čo im radíme, nakoľko veľmi často  takouto formou dostávame odpovede od našich duchovným pomocníkov na naše nevyrieknuté otázky, pred ktorými sa schovávame. Prestaňme sa báť zodpovednosti, nehryzie, naozaj.  Pozrite sa na svoje telo, uvedomte si len tak zhruba aké orgány máte v sebe, čo všetko sa nachádza pod kožou a čo všetko jednotlivé časti robia.  Uvedomte si, že všetky tie drobnosti tvoria vaše telo, telo človeka. Bez nich by to telo nebolo funkčné. Ale aj tak ani to telo by nebolo človečenské, pokiaľ by nemalo emócie, city, pocity. Bez emócií  by sme boli ako roboti. Práve preto milujme svoje emócie.

Pýtate sa, či máte milovať aj tie zlé emócie? Pokiaľ si uvedomíte, že vám ukazujú cestu ku svetlu, láske, šťastiu, tak áno. Nebojte sa zlých pocitov, tušení. Sú to ukazovatelia vecí, ktoré si potrebujeme v sebe uvedomiť, liečiť.  Ako máme liečiť seba? Tak, že si priznáme všetky naše nedokonalosti, prijmeme ich ako nejakých spolubývajúcich, ktorým chceme ukázať, že sa to dá robiť aj inak. Pokiaľ to budeme odmietať, ostaneme otrokmi vlastného ega, strachov, falošných ilúzií.

Všímajte si,  čo  cítite a čo  vlastne robíte. Buďte v tomto smere k sebe otvorený. Pozorujte svoje pocity z plnej hĺbky vášho srdca a vtedy nájdete v sebe dostatok síl liečiť seba samého. Osobne milujem dni, keď zbadám v sebe práve nejakú tienistú stránku. Vtedy ďakujem všetkým, ktorý mi vtom pomohli, aby som to zbadal a tiež ďakujem sebe, že som bol ochotný prijať toto nové poznanie. Prečo? Lebo viem, že od toho momentu sa môj život opäť zmenil a je svetlejší. To isté prajem aj vám. Namaste.

S láskou pre nás Ján Bálint Apukhe
Pre http://gaia2010.sk/ 30.7.2013 napísal Ján Bálint Apukhe. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.