O působení Pluta v našich životech

Najmä, keď vidím, že súčasná konštalácia vyvoláva nesmierne silné a intenzívne emócie, najviac tie, ktorým sa za každú cenu snažíme vyhnúť. Vyháňa nás z našich bezpečných úkrytov, prináša nám situácie, v ktorých musíme čeliť našim najväčším strašiakom, pretože jeho úlohou je, urobiť nás životaschopnými. Nič iné ho nezaujíma – len to, aby sme sa neustále premieňali, vyvíjali, rástli do svojej sily.Je to neosobná energia, ktorá ničí a búra minulosť, aby sa mohla zrodiť nová budúcnosť, berie všetko, čoho sa držíme a núti nás k vývoju. Učí nás pružnosti, vybičuje naše inštinkty za hranicu znesiteľnosti, zmetie z cesty to, čo nám nedovoľuje rásť.

Okamih, v ktorom sa bábätko musí vzdať pohodlia a bezpečia maternice a pretlačiť sa pôrodnými cestami, aby mohlo žiť – to je naša prvá plutonická skúsenosť. Keď dieťaťu rastú prvé zúbky, ktoré zabezpečia, že už nebude absolútne závislé na materskom mlieku a môže samé „ochutnávať svet“ – to je Pluto. Puberta, v ktorej dieťa stráca svoju bezmocnosť, vymaňuje sa zo závislosti na rodičoch a autoritách a objavuje vlastnú silu,učí sa ju používať, to je Pluto. Jeho úlohou je, zabezpečovať vývoj, bez ohľadu na to, čo si želá naše obmedzené, maličké ľudské Ja. Väčšina plutonických etáp v našom živote je sprevádzaná horúčkami, bolesťou, úplným rozbitím všetkého, čo sme dovtedy považovali za svoj život, ale všetky majú jedno spoločné – sú nevyhnutné pre ďalší vývoj.

Pred dvanástimi rokmi, po dobrovoľnom odchode môjho otca z tohto sveta, som sa presťahovala do domu, v ktorom on prežil svoje detstvo. Je to starý kamenný dom, ktorý si vyžadoval prestavbu a veľa úprav. A hoci môj otec ešte za života urobil na dome kus práce, teraz sme ho potrebovali prispôsobiť našim potrebám. Niektoré steny potrebovali prebúrať, niektoré bolo potrebné postaviť, odstrániť starú omietku, urobiť nový strop… Keďže sme v ňom so synom zároveň bývali, sprievodné javy rekonštrukcie sa stali súčasťou každodenného života. Všadeprítomný prach, hluk, práca po návrate zo zamestnania do neskorej noci, to všetko sa stalo každodennou súčasťou nášho života. Ale vedela som, že je to nevyhnutné, ak máme v dome, ktorý tak milujem, pekne žiť.

Keď do nášho života vstúpi Pluto, zažívame rekonštrukciu za plnej prevádzky. Nemôžeme si povedať „teraz sa zo svojho života odsťahujem a vrátim sa, keď bude prerobený“ Najmä, keď cítime vnútornú nespokojnosť a túžbu po zmene, vysielame signály, že je čas, aby Pluto poslalo svojich „majstrov“ do príbytku nášho života. Veľmi často ich však nevítame s otvorenou náručou, skôr sa snažíme ich zastaviť. Je to podobné, ako keď túžime po rekonštrukcii domu a zrazu sa pred našimi dverami objaví partia silných chlapov s nástrojmi. Tak sme tu, mladá pani, ideme na to…

Chopia sa kladív, vŕtačiek, zbíjačiek a začnú robiť svoju prácu. A my, zmätení a možno aj naštvaní, sa obzeráme a máme chuť kričať „Nieee, toto ja nechcem. Však tie steny nie sú až také zlé. Vlastne možno nepotrebujem ďalšiu miestnosť, a tú opadávajúcu omietku tiež prežijem, cez tie okná vlastne až tak nefúka, však ich v zime utesníme starým tričkom… Preboha, len už prestaňte, poďte, uvarím vám kávičku, pokecáme a pôjdete domov, ja ostanem v tom, v čom som žila doteraz…“

Ale tieto hry Pluto nehrá, prichádza do našich životov, aby sme sa vyvíjali. Pretože, čo sa v prírode nevyvíja, umiera… Sprievodným javom, ktorý ohlasuje každú zmenu pohybu Pluta, je vyplavovanie strachov o prežitie, pocit neistoty, bezmocnosti… Nervový systém napnutý na prasknutie, všetky inštinkty v plnej pohotovosti… Akoby sa malo stať niečo, čo nám nenávratne zmení život a my s tým nebudeme môcť nič urobiť, len sa nečinne pozerať. Ale to sa nemusí stať (hoci môže), často takto ľudia len cítia plutonickú energiu. Cítia, že zmeny sú nevyhnutné, nemusí to však nutne znamenať, že príde niekto s búracím kladivom a rozbije nám celý život.

Pretože v oblastiach, ktoré si vyžadujú zmeny v záujme nášho vývoja, to cítime sami – aj by sme tú zmenu urobili, ale bojíme sa, nevieme, či to naozaj chceme… Ale zároveň je nám v našich životoch naozaj tesno. Keď je vám kabát tesný a pri každom pohybe sa už cítite veľmi nepohodlne, ale hovoríte si „Veď je ešte stále pekný, tak dlho mi dobre slúžil, bol taký drahý, ešte v ňom vydržím, radšej schudnem…“ a zrazu príde vaša najlepšia priateľka, kabát hodí do kontajnera a odtiahne vás do obchodu, aby ste si kúpili nový, ktorý vám naozaj padne – prišlo do vášho života Pluto.

Zmeny, ktoré urobíme dobrovoľne, Pluto podporí, tie, ktorých sa bojíme, urobí za nás. Ak potrebujete zbúrať stenu v dome a robíte to pomaly, tehličku po tehličke, Pluto príde na pomoc a budete na to dvaja. Vo vašom živote bude menej neporiadku, ako keď stojíte pred stenou, hovoríte si, že by bolo fajn, keby tam nestála, ale akosi sa neviete rozkývať, aby ste ju rozobrali, príde Pluto s búracím kladivom a vy budete odpratávať hromadu tehál z podlahy, navyše s rúškou na tvári, pretože v toľkom prachu sa nebudete vedieť ani nadýchnuť. Ak je zásah potrebný, nevyhneme sa mu, je na nás, či pozveme Pluto na pomoc, alebo príde samo od seba s búracím kladivom…

Pýtate sa „kedy sa to skončí?“ … Nuž, v našich životoch nastal čas na obdobie zrýchleného vývoja. Je to podobné, ako s malými deťmi, aj tie majú obdobia zrýchleného vývoja, ktoré bývajú vždy o niečo náročnejšie, než tie ostatné… Mamičky to poznajú – držíte dieťa najprv za dve ruky, potom za jednu ruku, kým ono získava istotu a hovoríte si: „Bože, kedy sa to už naučí, však prídem o kríže“ A aj keď sa dieťa pustí vašich rúk, kráča neisto, pri každom druhom kroku spadne, nohavice sú večne špinavé a roztrhané, kolienka rozbité, zadoček boľavý… Keď sa učí rozprávať, trpezlivo ho navigujete, ako vyslovovať kratučké slová, neskôr náročnejšie, spájať slovíčka do viet. A keď príde obdobie zrýchleného vývoja, často si hovoríte „Kedy už na chvíľu zmĺkne?“ A čo taká puberta? Koľkokrát ste si povedali „už nech to skončí“? Ale všetky tieto obdobia zrýchleného vývoja, ktoré sú sprevádzané pocitmi tlaku, zmätku, často aj bezmocnosti, majú svoj dôležitý význam. A vždy nás vedú k novým obzorom, novým cestám, v intenzívnych obdobiach sa náš vývoj najrýchlejšie posúva dopredu. Všetci, ktorí žijeme v týchto časoch, sme si zvolili, narodiť sa do obdobia zrýchleného vývoja ľudstva, súhlasili sme, že sa to udeje cez nás, cez našu vlastnú premenu a rast.

Bez ohľadu na to, že Duša, keď si volí zrodenie na Zemi, je ešte ovplyvnená euforickým spojením s Božstvom a teda sa z ľudského pohľadu nedá považovať za celkom „svojprávnu“, vedeli sme, do čoho ideme, aj keď niektoré aspekty nás to nie sú schopné pochopiť

Aj preto, že obdobia plutonického tlaku, ktorý zabezpečuje, že sa zrýchlený vývoj naštartuje, sprevádzajú práve pocity zrútenia, panických atakov, paralyzujúceho strachu. Plutonické typy to už poznajú – vedia, že správna otázka znie „Ktorá časť môjho starého Ja sa teraz musí zrútiť, aby uvoľnila priestor tomu, kým sa mám stať?“ Obvykle sa snažíme, aby sme sa za každú cenu udržali „pokope“, veď si takto aj udeľujeme „múdre“ rady typu „Nerúcaj sa, daj sa dokopy!“ A čo ak je to inak? Čo ak si potrebujeme vytvoriť priestor a jediný spôsob, ako to urobiť, je podrobiť niektoré časti nás kontrolovanej demolácii?

Je to nepohodlné a boľavé, na všetkých úrovniach. Vyplavujú sa cez nás, cez naše mentálne, emocionálne aj fyzické telá rôzne emócie, pochádzajúce z celej histórie ľudstva. Lámu sa konštrukcie programov prežitia, uložené v bunkách našich tiel. Keď dôjde k takémuto vyplavovaniu, mávam silné bolesti v kĺboch, svaloch a kostiach, ktoré prechádzajú až do kŕčov. Nedávno som takúto skúsenosť silného vyplavenia zažila so synom – vyplavila sa cez neho nedôvera a odpor voči mužom, voči mužskej energii. Kričal a plakal mi v náručí, že všetci muži zlyhali, že zlyhávajú už celé stáročia a zlyhávajú aj v jeho živote. Celé jeho telo sa triaslo, až kým z neho nevyšiel výkrik „Mami, ja by som tak veľmi chcel byť muž, ale neviem, ako… Chceme to, chceme vedieť, ako… ale nemá nás to kto naučiť“… Potom ostalo ticho a obaja sme cítili, že sa cez nás udialo niečo mimoriadne, že sme súčasťou niečoho, čo nás ďaleko presahuje. Potom sa syn prestal triasť a povedal: „Mami, už chápem, čo znamená, že sa niečo uvoľní z kostí… Bolí ma celé telo…“ Ukázal mi ruky, ako mu ich v kŕčoch „vykrúcalo“ v zápästiach, aj nohy v členkoch. Keď som túto skúsenosť zažila prvýkrát, pred dvoma rokmi, mala som strach, že umriem… dnes chápem, aké je dôležité starať sa o fyzické telo, aby tento proces prežilo. Bolesti kĺbov, kostí, v mojom prípade najmä kríže, bedrá, členky, ramená a zápästia, bývajú také silné, že ma až zobudia zo spánku, trvajú niekoľko minút a odídu…

Búracie kladivo Pluta, aktuálne podporené Jupiterom a Saturnom, ide až na dreň. Slnko vstúpilo do krajiny Škorpióna, ktorej Pluto vládne a teda môžeme vidieť a zažívať búranie starých konštrukcií v priamom prenose, ale ich aj zažívať na vlastnej koži, vo vlastnom živote. Škorpión prinesie mnohé odhalenia, verejné, aj osobné, dáva príležitosť, ponoriť sa do hĺbky všetkých emócií, ktoré zažívame, uvidieť posolstvo a poučenie v skúsenostiach, uvidieť pravdu a seba v pravde, pochopiť seba, pochopiť dianie… Slnko v opozícii k Lilith, ktorá práve začala svoju 9-mesačnú púť krajinou Býka, osvetľuje programy strachu, nedôvery, ktoré nás vedú k lipnutiu na všetkom, čo pre nás predstavuje bezpečie, môžeme uvidieť seba, ako sa prejavujeme, keď sa cítime neistí, keď necítime dôveru, keď sa necítime v bezpečí.

Môžeme uvidieť aj našich blízkych, čo sa z nich vyplavuje v „nenormálnych“ situáciách… Je nesmierne dôležité, mať priestor, v ktorom môžeme bezpečne precítiť a uvoľniť všetky emócie, a tiež, byť týmto priestorom pre našich blízkych. Kým sa dostanem k zdieľaniu mojej skúsenosti, ako som sa naučila pracovať s plutonickým tlakom, chcem sa z celého srdca poďakovať mojim milovaným bytostiam, ktoré mi poskytujú náruč, v ktorej sa môžem vyplakať,ktoré majú odvahu, byť v prítomnosti strachu a hnevu, keď sa zo mňa, či cezo mňa vyplavujú… Cítim, že je čas, aby sme si navzájom prejavili vďačnosť za podporu, ktorú si navzájom poskytujeme, za každé bezpečné náručie, ktoré je nám ponúknuté, aj sami sebe, za to, že to zvládame, za to, že dokážeme byť oporou a bezpečím pre tých, ktorí to potrebujú. Jedným z darov Pluta je, že nám umožňuje vidieť tú hĺbku našej sily, ktorú prejavíme len v náročných okolnostiach, jeho tlak čistí hlboké štruktúry všetkého, kým sme, práve tým, že nám umožní uvoľniť všetko, kým už nie sme, alebo nepotrebujeme byť.

Tak len… ďakujem nám všetkým, za to, kým sme… a objímam.

Zdroj: Čarovné dary zeme