Aktuálně na nebi…

Dlho očakávaný prechod Saturna z kráľovstva Kozorožca do Vodnára už máme za sebou – v tomto roku po druhýkrát. Prvýkrát ochutnal vodnársku krajinu „na skúšku“, na jar 2020, od 22. marca do začiatku júla, od 17. decembra už „zakotví“ u Vodnára na nasledujúcich, takmer 27 mesiacov (do 7. marca 2023). Samozrejme, že prináša so sebou výraznú zmenu kvality, spôsobu, akým vnímame a prežívame udalosti, ale aj typ skúseností, ktorými nás bude preverovať.

Saturn stelesňuje archetyp učiteľa, prísneho, náročného, ale spravodlivého, ktorý nás učí tak, že cez skúsenosti a výzvy preveruje našu vytrvalosť a odhodlanie, dopracovať sa k želanému výsledku. Pripomína kráľa z rozprávok, ktorý neodovzdá svoju milovanú dcéru a pol kráľovstva len tak, za pekné sľuby,ale vyžaduje činy. Saturn obvykle nič nedáva len tak „zadarmo“, je strážcom zrelosti a dospelosti, a ak niečo naozaj „nemusí“, tak je to detinské „dupkanie nožičkami“, že máme dostať niečo, na čo máme, podľa nás „automatický nárok“… Takéto detské trucovanie Saturn veľmi rýchlo „uprace“ do patričných medzí a pripomenie nám, že on dáva svoje dary len tým, ktorí preukážu zodpovednosť a zrelosť, ktorí ukážu, že ich budú používať s náležitou úctou a rešpektom.

Počas uplynulých troch rokov Saturn kraľoval vo svojom domácom kráľovstve Kozorožca a poznáte to – doma si toho vždy dovolíme viac, než na návšteve. Takže od decembra 2017 nás „oblažoval“ saturnskými skúškami v kozorožcovskom duchu – skúšal našu trpezlivosť, disciplínu, vytrvalosť, schopnosť, skloniť hlavu pred autoritou a podriadiť sa nariadeniam, aj keď nám nevyhovujú. Skúmal našu schopnosť, správať sa dospelo a zodpovedne, nedupkať nožičkami a nehádzať sa o zem, ako malé deti, keď sa musíme obmedziť a samozrejme, zo svojej kozorožcovskej pozície podporoval úradnú moc a dával jej do rúk nástroje na „vychovávanie“…

Teraz sa Saturn presunul do krajiny Vodnára, v ktorej vládnu celkom iné pravidlá, ako u susedného Kozorožca. Jediné, čo majú obe kráľovstvá spoločné, je určitá neosobnosť, neochota zapliesť sa do emocionálnych reakcií, ktoré by mohli zdanlivo vyzerať ako necitlivosť. Treba brať do úvahy, že Saturn je vo svojom princípe zodpovedný a prísny rodič, a teda je dimenzovaný na to, aby neustúpil, keď sa dieťa rozplače, alebo zadupká nožičkami, aby nastavil jasné pravidlá a strážil ich dodržiavanie. Ale, ak Saturn v Kozorožcovi učil, disciplinovane dodržiavať pravidlá, či sme dostatočne dospelí a zrelí, aby sme dokázali prijať obmedzenia, tak Saturn vo Vodnárovi vyskúša, či sme dostatočne pripravení, zaobchádzať s darmi Vodnára a teda, či nám ich môže darovať.

Saturn vo Vodnárovi stráži pravdu, autenticitu, slobodu, spolupatričnosť, rovnosť pred Bohom aj pred svetskými zákonmi. Saturn v Kozorožcovi ešte mohol poskytovať nejaké privilégiá úradnej moci, Saturn vo Vodnárovi to v žiadnom prípade nedovolí a nastaví zrkadlo tam, kde úradná moc zabudla, že je v službe celku a zneužila, alebo aj nevyužila, svoju autoritu. V krajine Vodnára totiž nemajú radi, keď sa niekto povyšuje, považuje sa za „lepšieho“, či „mocnejšieho“, ako sú ostatní, či dokonca, keď chce „vládnuť“ nad inými. Môže sa teda zdať, že Saturn vo Vodnárovi prinesie „oslobodenie“ a uvoľní kozorožcovský tlak, no netreba zabudnúť, že Vodnár je uranské znamenie a nesie v sebe určitú nevypočítateľnosť.

Saturn vo Vodnárovi nesie archetypálnu kvalitu mýtického Promethea. Bol to Titan, ktorý podľa mýtických príbehov, vdýchol život hlineným sochám a tak stvoril prvých ľudí. V prenesenom význame, oživil bytosti, stvorené z ľahko modelovateľnej hliny, svojím dychom, či skôr Duchom – vdýchol život hmote, vložil do nej svojho Ducha, oživil ju svojím Vedomím a tým im dal dar slobody. Oživenie hmoty vlastným dychom/Duchom bol prvý dar Promethea ľudstvu.

Po veľkej vojne medzi Titanmi a olympskými bohmi, sa porazení Titani stiahli do ústrania, Zeus, ako víťazný vodca olympanov im sľúbil nedotknuteľnosť a beztrestnosť, ak nebudú zasahovať do olympských záležitostí, a teda aj do „hier“, ktoré bohovia tak radi hrali s ľuďmi. Prometheus bol však jediný z Titanov, ktorý Diovu podmienku neprijal, nebol ochotný prijať, aby sa „jeho“ ľudia stali bezmocnou hračkou, otrokmi, či potravou rozmarných božstiev. Prometheus, rovnako, ako Vodnár, má určitý odpor voči predstaviteľom moci (ale aj módnemu štýlu, či akejkoľvek forme konformizmu) a veľmi rád ich pokúša svojimi „kanadskými žartíkmi“ a rebéliou, ktorá ale nemusí mať formu otvorenej vzbury… Prometheus, ako aj Vodnár, má sklony k určitej „partizánčine“…

Keď Prometheus, napriek Diovmu zákazu, ukradol z Hefaistovej vyhne oheň a daroval ho ľuďom, ukázal svoje vodnárske preferencie. Neurobil to len preto, že nemá rád predstaviteľov moci, ale najmä preto, že nemá rád, keď sily nie sú vyrovnané. Možno, keby boli ľudia v presile, postavil by sa na stranu olympanov… Prometheus skrátka nemá rád, keď niekto vlastní moc a používa ju na úkor slabších, či dokonca proti nim. A ľudia boli voči bohom bezmocní, čo nemohol zo svojej vodnárskej podstaty dovoliť.

Niet sa čo čudovať, že Zeus zúril, veď Prometheov dar ohňa dal ľuďom viac, než len teplo a svetlo. Oheň im umožnil, uvariť si jedlo, a teda konzumovať aj potraviny, za surova nestráviteľné – tým získali prístup k väčšej hojnosti potravy, mohli sa zohriať, či použiť oheň ako zbraň. Odrazu sa ľudia prestali báť budúcnosti – už sa nebáli, že umrú od hladu, zimy, alebo budú bezbrannou obeťou divých zvierat, získali oveľa väčší pocit sily, začali viac dôverovať sami sebe, uverili, že sa dokážu o seba postarať, zabezpečiť si jedlo, bezpečie – neboli odovzdaní vôli či nevôli všemocných bohov. Bohovia prišli o najväčší zdroj svojej moci – o možnosť, manipulovať svojich „poddaných“ cez pocit strachu o prežitie… a to nemohlo ostať bez trestu.

Za svoju trúfalosť bol Prometheus odsúdený na exemplárny trest – mal byť „na večnosť“ pripútaný ku skale, vystavený každodennej bolesti, keď mu sup vytrhával z tela pečeň, ktorá zakaždým dorástla. Zeus znenávidel Promethea ešte viac, pretože ho svojím konaním prinútil, potrestať ho a urobiť z neho mučeníka – a ako každý vládca, Zeus nemal rád mučeníkov. Sú totiž nebezpeční, priťahujú nasledovníkov a nie je možné sa ich zbaviť, pretože mŕtvi sú ešte nebezpečnejší, než živí. Zeus vedel, že Prometheus ho chytil do jeho vlastnej pasce – ak si mal udržať autoritu u olympanov, musel Promethea potrestať, čím mu ale dal veľkú moc v podobe podpory ľudského davu.

Nakoniec bol Prometheus zachránený – ako inak, človekom. Vlastne pri jeho oslobodení spolupracovali rovnako človek, Herakles, a olympan Cheiron. Cheiron vedel, čo to je, každý deň byť vystavený neutíchajúcej bolesti, preto nebol ochotný, akceptovať krutý trest a bolesť, spôsobenú inej bytosti. Ako akt vzbury proti Diovej bezcitnosti ponúkol svoju nesmrteľnosť Prometheovi ako výmenu za rýchlu a bezbolestnú smrť. Vzdal sa všetkých výsad, pretože vlastná bolesť ho prebudila, otvorila mu srdce a už nebol ochotný, spolupracovať na spôsobovaní bolesti iným, ani Prometheovi, ani ľuďom.

Ani Herakles, ani Cheiron, neboli Prometheovi nasledovníci či priatelia, mali však niečo spoločné – uctievali spravodlivosť, slobodu a spolupatričnosť ako najvyššie hodnoty. Oslobodiť Promethea pre nich nebola výzva osobná, ale principiálna. Aj tento akt ukazuje silné vodnárske pozadie mýtu o Prometheovi – Vodnár je kráľ princípu a keď ide o princíp, osobné potreby či preferencie sa musia podriadiť.

Na viac ako dva roky nás bude učiteľ Saturn vyučovať a trénovať odvahou a múdrosťou Promethea. Bude nám klásť otázku, čo pre nás znamená sloboda, ako ju používame, či s ňou dokážeme zaobchádzať. Bude sa nás pýtať, či sme schopní a ochotní, položiť svoje osobné preferencie na oltár vodnárskeho princípu slobody, spolupatričnosti, spravodlivosti… Bude sa nás pýtať, do akej miery rešpektujeme slobodu ostatných, či máme úctu k právu každého človeka, slobodne si zvoliť cestu, vyjadriť názor, hoci je v rozpore s naším pohľadom, našou cestou… Opýta sa nás, či sú naše ideály a naša viera také silné, že zvládnu akúkoľvek skúšku, či sme ochotní, nechať sa za ne pripútať o skalu, ako on… opýta sa nás, voči čomu a komu sme lojálni, či komunita, v ktorej sa pohybujeme, podporuje spolutvorenie na vodnárskych princípoch… Saturn vo Vodnárovi nastaví zrkadlo naším závislostiam, pretože závislosť (aj napríklad na pohodlí, pocite bezpečia a istoty) je pre vodnársky princíp slobody smrteľným jedom…

Saturn vo Vodnárovi nás môže vystaviť skúškam, ako veľmi si vážime svoju slobodu a čo všetko sme ochotní pre ňu urobiť, ale preskúša aj, kde sa svojej slobody dobrovoľne vzdávame pre pocit pohodlia, ilúziu bezpečia či kvôli potrebe, byť prijatí okolím. Stále je to Saturn, strážca zodpovednosti, preto nás bude upozorňovať, kde a prečo sa vzdávame zodpovednosti – a teda aj slobody voľby, kam a komu ju odovzdávame a prečo. Žijeme v spoločnosti, ktorá sa zodpovednosti vzdáva veľmi ľahko – chorí odovzdávajú zodpovednosť za svoje zdravie lekárom, o starých a nevládnych preberajú zodpovednosť domovy dôchodcov, deti sú zverené do zodpovednosti školy a škôlky, o starobu sa postará dôchodkový systém, o príjem zamestnávateľ… vytvorili sme si poistky na život, ktoré nás ale vzďaľujú od každodennej zodpovednosti nielen za to, čo konáme, ale aj za to, akým spôsobom premýšľame a ako si tvoríme svoj život. Kým sa spoliehame, že sa o nás niekto, alebo niečo „postará“, sme v pozícii detí, ktoré si vyžadujú starostlivosť – a preto nás Saturn musí vychovávať, aby z nás, ako správny rodič, urobil dospelé a zrelé bytosti, schopné, prevziať plnú zodpovednosť, bez ktorej je sloboda len ilúziou…

Prometheus daroval ľuďom oheň – nástroj svetla, tepla, bezpečia, aj slobody… a zároveň vedel, že sa s týmto nástrojom musia naučiť zaobchádzať. Dostať do rúk oheň nie je len tak, mnoho vzácneho jedla bolo zničeného a znehodnoteného, mnoho ľudí sa popálilo, zranilo seba samých, aj sa zranili navzájom, mnoho príbytkov a hmotných vecí zhorelo, kým sa ľudia naučili ho používať. A rovnako je to aj s darmi Vodnára – slobodou, pravdou, spravodlivosťou, rovnosťou… so všetkými sa najprv potrebujeme naučiť zaobchádzať múdro a zodpovedne. Dohliadať na zodpovednosť za vlastné myšlienky, slová a konanie, dobre si preveriť, komu zverujeme zodpovednosť za spoločnosť, za správu vecí verejných, lebo tak, ako s darom ohňa, aj s darom slobody, zodpovednosti, aj moci, sa musíme najprv naučiť zaobchádzať tak, aby prospievali a neškodili…

Vládcom Vodnára je Uran – revolucionár, bezmedzný kreatívec, silný individualista, ktorý sa ľahko nechá očariť svojimi nápadmi a rád ich považuje za „geniálne“. Uran bol v mýtoch vykastrovaný práve svojím synom Saturnom, preto aj nasledujúce obdobie nás bude učiť, ako disciplinovane a zodpovedne zaobchádzať s výbušnou uranskou energiou. Nie je náhoda, že chemický prvok urán (objavený 8 rokov po objavení planéty Uran) je silno výbušný, disponujúci výnimočnou energiou, ale aj ničivou rádioaktivitou. Keby Maria Curie Sklodowska vedela, že jej rádioaktivita, ako vedľajší účinok štiepenia uránu, spôsobí chorobu a bolestivú smrť, verím, že by naďalej pokračovala vo svojich pokusoch, ale oveľa zodpovednejšie, tak, aby eliminovala škodlivé účinky.

A aj toto nás bude učiť Saturn vo Vodnárovi – uvedomiť si silu vodnárskej energie nasledujúceho obdobia, všetky jej dary, ale aj odvrátenú stranu a naučiť sa s ňou zodpovedne zaobchádzať. Zdá sa mi, že od tohto vodnárskeho obdobia sa toho naozaj veľa očakáva, dokonca, že sa mnohí upínajú k sile Vodnára, ako k záchrancovi, ktorý to „za nás“ všetko vyrieši… Čo všetko? Čo vlastne od Vodnára očakávame? To je otázka, ktorú si potrebujeme položiť každý osobne, sám sebe… A samozrejme (a celkom v súlade s vodnárskym princípom) pôjdem trochu proti prúdu a poviem, že Vodnár za nás nevyrieši vôbec nič Poskytne nám určitú kvalitu energie… mimoriadne silnej energie, ktorá otvára veľký potenciál, ale zároveň má aj rovnako silnú odvrátenú stranu. A práve na ňu by sme nemali zabudnúť a najprv ju spoznať, pochopiť, aby sme dary Saturna vo Vodnárovi používali múdro a užitočne. O výzvach Vodnára v historických súvislostiach som niečo popísala tu https://www.facebook.com/Carovnedaryzeme/posts/1361683810844270

Saturn vo Vodnárovi totiž používa trochu iné „výchovné“ metódy, než sme boli doteraz zvyknutí. Saturn v Kozorožcovi je veľmi zodpovedný rodič, ktorý učí zodpovednosti pod dohľadom, nastaví hranice, vydáva zákazy a príkazy, nedovolí a obmedzí potenciálne rizikové a nebezpečné konanie. Saturn vo Vodnárovi to robí trochu inak – dá nám do rúk svoje nástroje a nechá nás, aby sme si ich vyskúšali. Bude nás učiť cez slobodnú voľbu, zistiť, čo s týmito nástrojmi dokážeme… či pomôcť, poslúžiť, ale dovolí nám aj, popáliť sa, porezať, spôsobiť bolesť sebe, či blízkym a učiť sa cez vlastný zážitok. Saturn v Kozorožcovi nám ukázal, kde ešte lipneme na starých mentálnych presvedčeniach ako modeloch prežitia, Saturn vo Vodnárovi nám ukáže, že vo svete, ktorý sa ešte len tvorí, musíme vytvoriť celkom nové myšlienkové konštrukcie.

Ako s ním spolupracovať? Ako prikloniť Promethea na svoju stranu? Prometheus, ako Titan, nepoznal emócie, rovnako, ako olympskí bohovia. Všetci mali len ambície, túžby, ale chýbali im ľudské city. Prometheus si na ľuďoch najviac zo všetkého cenil tie kvality, ktoré bohom aj Titanom chýbali – oddanosť, súcit, spolupatričnosť, láskavosť, schopnosť, obetovať sa, vzdať sa osobného prospechu pre milovaných. Skrátka to, čo robí ľudskú bytosť Č-LOVE-kom… Prometheus sa od ľudí učil, ctil si ich schopnosť ľúbiť, súcitiť, zomknúť sa a zo všetkého najviac ocení aj v nasledujúcich dvoch rokoch, keď budeme prejavovať práve tieto kvality. Práve preto, že jemu nie sú prirodzené, že on, ako Vodnár, si od ľudských emócií rád drží odstup, aby si zachoval potrebný nadhľad, veľmi oceňuje, keď my ich prejavujeme. Lebo vodnárske ideály bez súcitu, láskavosti a spolupatričnosti môžu byť nebezpečné a ničivé, ako sila uránu, prejavená v atómovej bombe.

Dostala som otázku, či „nemám rada Vodnára“, keď sa nezapájam do hromadného nadšeného očakávania „osvietenia“ . Naopak, milujem vodnársku energiu a mnoho mojich milovaných priateľov sú silno ovplyvnení vodnárskymi kvalitami… Len sa nemám chuť zapájať do masového vzývania „spasiteľa“, pretože toto ani sám Vodnár nemá rád. Jeho úlohou nie je, zachrániť ľudstvo, ale dať mu do rúk nové nástroje – a tieto nástroje majú veľkú silu, ale tiež potenciálne riziká, o ktorých sa akosi v príspevkoch o „zázračnom veku Vodnára“ nehovorí… A Vodnár, viac, než ktorékoľvek iné znamenie, nám nedovolí, aby sme sa mu zverili do rúk, naopak, bude od nás vyžadovať, aby sme sa naplno investovali do procesu vývoja. S radosťou bude asistovať, podporovať nás, ale nič za nás neurobí a dokonca, ak by sme sa chceli len tak „načierno“ odviezť vo vodnárskej vzducholodi do Novej Zeme, môže nás, s vodnárskou neosobnosťou, vyhodiť z okna… a bez padáka…

Typickými bylinkami so saturnskou kvalitou Vodnára, sú zimozeleň, imelo, brečtan, hloh a očianka Rostkova. Zimozeleň, brečtan a imelo prinášajú kvalitu večnosti, nezničiteľnosti, ktorá prislúcha Prometheovi – nezničí ich zima, zimozeleň a brečtan vyrastú aj na nehostinnej kamenistej pôde, aj pod snehom sú vždy svieže a zelené, ich pevná štruktúra ich robí nezasiahnuteľnými vonkajšími vplyvmi. Imelo dokonca nepotrebuje ani pôdu, pokojne vyrastie na suchých konároch stromov, tam, kde už iný život skončil. Zároveň nám tieto rastlinky pripomínajú, že ich sila musí byť užívaná s mierou a veľmi zodpovedne, pretože všetky sú pri nevhodnom použití toxické. Hloh stimuluje srdce, aby vyrovnávalo neosobné kvality vodnárskeho vedomia a pridáva srdečnosť,vľúdnosť a schopnosť, vcítiť sa. Očianka Rostkova je vernou a silnou nositeľkou vodnárskej energie, sprevádza nás procesom opúšťania starých presvedčení a vedie nás do vyšších úrovní vedomia.

Svetlana, Čarovné dary Zeme