Aktuálně na nebi…

Predsplnové obdobie bolo veľmi výživné – počnúc dynamickou väzbou medzi Merkúrom a Neptúnom priniesla zahmlené myslenie, zníženú schopnosť udržať kontinuitu myšlienok, nehovoriac o schopnosti, myšlienku vyjadriť, či dokonca zrealizovať. K tomu sa pridal obrat Saturna do spätného smeru (ten si zaslúži samostatný príspevok), to bol pocit, akoby som mala nohy zaseknuté medzi kameňmi a nedokázala som sa pohnúť žiadnym smerom… A Jupiter v Rybách už dva týždne vyplavuje a vyplavuje z emocionálnej pivnice všetko, čo bolo potlačené a nebolo prijaté a preľúbené…

Vyplavilo sa naozaj mnoho, z pivníc skutočných, aj emocionálnych – tie moje uvedomenia sa ešte vstrebávajú, odpovede prichádzajú vo vlnách a postupne sa ukladajú na svoje miesto. Spln samotný bol darom, ktorý som si veľmi vychutnávala, požehnaný nádherným počasím a celodennými potulkami po mojich milovaných lúkach. Ako obvykle, po emocionálne vyčerpávajúcich obdobiach – teda „vyčerpaní zásob emócií“ sa v mojej emocionálnej pivnici uvoľnil priestor, ktorý mohol byť naplnený láskou, nehou a radosťou. Vychutnala som si láskyplný priestor pri mojom milovanom potôčiku, radostné štebotanie mojej malej veľkej učiteľky a láskyplné spojenie s Matkou Zemou, Slnkom aj Lunou.
Všimla som si, že na všetkých fotkách Slnka aj Luny zo splnového dňa sa lúče svetla koncentrovali do akejsi čiary po oboch stranách nebeských telies. Vnímala som, že nám tým nebeskí sprievodcovia pripomínali, že tento Spln sa odohrával v súlade s osou lunárnych uzlov, ktoré nám vždy ukazujú smer vývoja. Už takmer rok putuje osa lunárnych uzlov krajinami Strelca a Blížencov, presnejšie – vychádza zo Strelca a smeruje do Blížencov.
Ukazuje nám, ktoré archetypálne kvality opúšťame a do akých kvalít máme smerovať našu pozornosť a aktivitu – opúšťame kvality Strelca a smerujeme do Blížencov. Čo presne to znamená? V krajine Strelca vládnu zákony viery v dobro, optimizmu a radosti z dobrodružstiev, ale tiež „večné a neomylné pravdy“, ktoré sa v krajine Strelca považujú za vytesané do kameňa, v skutočnosti sú však „pravdami“ len preto, že im veríme. Severný lunárny uzol v Blížencoch nám pripomína, že všetko, čomu veríme, čo považujeme za pravdu, vytvára náš životný príbeh.
Osa lunárnych uzlov nás teda motivuje, pozrieť sa na všetky „pravdy“, ktorým veríme a prispôsobujeme im svoje myslenie a konanie – a takto nimi tvoríme svoj príbeh – a preskúmať ich, zistiť, či to, čomu veríme, čo považujeme za svoju „pravdu“, je pre nás prospešné, či nám to pomáha tvoriť život, ktorý nás teší, baví, v ktorom sa cítime dobre. Pohyb uzlov je vždy vývojovou príležitosťou – pre jednotlivcov, rody i kolektívne vedomie – vykročiť z minulosti a tvoriť novú budúcnosť.
Severný uzol v Blížencoch nám hovorí, že to, čo považujeme za „pravdu“, je väčšinou len informácia a „pravdivou“ ju robí len to, že jej uveríme, že ju za „pravdu“ považujeme. Zároveň nás nabáda, aby sme dôkladne preskúmavali informácie, ktoré prijímame, ktorým venujeme pozornosť, pretože už samotná in-formácia nás vo vnútri formuje a keď jej ešte navyše uveríme, stáva sa pravdou, ktorá bude určovať kvalitu nášho života, pocit, ktorý vo svojom príbehu žijeme. Čo a prečo považujeme za pravdu? Čomu veríme a prečo? Ktoré in-formácie považujeme za natoľko dôveryhodné, aby sme ich povýšili na svoju „pravdu“, na ktorej postavíme svoj život?
Spln na ose lunárnych uzlov posvietil jasným lúčom na obe polarity – ukázal nám naše osobné „pravdy“, ktoré boli v skutočnosti informáciami, ale my sme im uverili. Niektoré robia náš život kvalitnejším, príjemnejším, dávajú nášmu príbehu šťavu a radosť, alebo prinášajú úžitok – tie je dobré si ponechať, kým nám slúžia. Iné náš životný príbeh komplikujú, deformujú, vytvárajú v ňom prekážky, a prospelo by nám, keby sme ich už opustili – hoci nám možno v niektorom životnom období dobre poslúžili, alebo sme sa vďaka nim mnoho naučili, či rozvinuli dôležité kvality.
Často stačí zdanlivo „nevinná“ informácia – napríklad, keď nám niekto povie „Nevieš spievať, tak radšej nespievaj… tancuješ ako drevo, nemáš žiadny cit pre rytmus… Schovaj tie nohy, máš ich ako Bronson v najlepších rokoch… Neobťažuj ľudí svojimi starosťami, každý má dosť svojich…“ Napríklad práve tá posledná veta sa pred týmto Splnom ukázala ako jedna z „právd“, ktorým som dovolila, aby spolutvorili môj príbeh do podoby, v ktorej som sa vôbec necítila príjemne. Priviedla ma totiž k pocitu, že keď sa potrebujem zveriť so svojimi „starosťami“, keď potrebujem pozdieľať svoje pocity, alebo požiadať o radu či pomoc, mám strach, že budem príťažou a často o pomoc nepožiadam vôbec, alebo to urobím s veľkým strachom a nedôverou v to, či si pomoc zaslúžim. Táto téma sa mi otvorila v predsplnovom období, aby som uvidela, aké svoje presvedčenia – informácie, ktorým som uverila a povýšila ich na „pravdu“ – už môžem uvoľniť zo svojho poľa, aby som zmenila ďalšie kapitoly môjho príbehu.
Pri hľadaní odpovedí a ciest som uvidela príbehy mojich predkov a uvedomila som si, ako často tvoríme svoje príbehy na základe „právd“ našich rodičov a starých rodičov, hoci tieto „pravdy“ dávno stratili platnosť, dokonca možno nikdy skutočne pravdivé neboli – len im naši predkovia uverili a odovzdávali ich ďalším generáciám. Pravdy, vytesané do kameňa, nespochybnené a považované za nespochybniteľné, vytvárajú príbehy ďalších generácií potomkov bez toho, aby boli preskúmané.
„Peniaze nerastú na strome, nemysli si, že môžeš mať všetko, čo chceš… Najdôležitejšie je, aby si mal prácu, tak nešpekuluj, že v nej nie si šťastný a buď rád, že ju máš… V živote ťa ešte čaká veľa starostí, zvykaj si… Nemysli si, že ti niekto dá niečo zadarmo… Mužom sa nedá veriť… Ženy sú len vypočítavé mrchy…Len počkaj, keď budeš mať deti, to ešte len zistíš, čo sú to starosti…“ z informácií sa stávajú „pravdy“, pretože im každá ďalšia generácia uverí a prispôsobí im svoj život – a príbeh rodu pokračuje v súlade s „pravdami“ a spolutvorí kolektívny príbeh ľudstva.
Všimla som si, ako silno sa osa uzlov prejavuje napríklad v informačných médiách – ako sa „pritvrdzuje“ v označovaní „pravdy a nepravdy“, ako je mediálny svet čoraz nátlakovejší, ako niektorí ľudia z vlastnej pohodlnosti konzumujú správy, ktoré sú im predkladané a automaticky ich považujú za pravdu – hoci sú to len informácie, ktoré môžu a nemusia odhaľovať určitú mieru pravdy. Rovnako sa to ukazuje v oblasti vzdelávania, keď nové generácie detí spochybňujú roky vyučované „pravdy“, majú viac otázok, alebo rezignujú a odmietajú sa tieto „pravdy“ učiť.
Práve včera, počas Splnu, keď som premýšľala nad svetelným lúčom, ktorý som videla okolo Slnka aj Luny, som zažila zvedomenie a prepustenie starého príbehu v praxi. Stretli sme môjho brata, ktorý mojej dcérke vysvetľoval jednu, generáciami odovzdávanú pravdu: „Vieš, všetko v živote je niečo za niečo. Keď si poslušná a dobrá, dostaneš odmenu, lebo si ju zaslúžiš a keď neposlúchaš, keď si mrchavá, tak máš dostať trest, lebo si ho zaslúžiš. Na mne moja mama veľa variech zlomila, lebo som si zaslúžil. Takto to skrátka na svete chodí, taký je život…“ A moja dcéra naňho hľadela s nechápavým výrazom a vyhlásila „Mami, toto nemôže byť moja pravda, ja tomu neverím… Ja som sem neprišla žiť taký život… ja som prišla žiť v úplne inom svete… v takom, kde sa ľudia nebudú trestať a odmeňovať, ale kde budú k sebe láskaví.“
Povedala to jasne, nespochybniteľne, s odvahou a vnútornou silou, ktorú u nej tak obdivujem. Pocítila som veľkú hrdosť a tiež vieru, že deti jej generácie sú naplnené jasnou víziou sveta, v ktorom chcú žiť. Už sa nenechajú manipulovať odmenami ani trestami, nenechajú sa ovplyvňovať „pravdami“ minulosti, ktoré boli v skutočnosti len kódmi prežitia, vytvorenými z minulých skúseností. Obe znamenia na ose uzlov – Strelec i Blíženci – sú označované za pohyblivé znamenia – pripomínajú nám, že všetko vo svete i v živote je v pohybe, neustále sa vyvíja, mení a prispôsobuje okolnostiam. To, čo bolo včera považované za pravdu, dnes už stratilo platnosť, to, čo je dnes pravdivé pre mňa, zajtra nemusí byť, a to, čo je pravdivé pre mňa, nemusí byť pravdou pre niekoho iného – pretože naše príbehy nie sú, a ani nemajú byť rovnaké.
Práve včerajšie zatmenie Luny bolo symbolickým prerušením svetelného lúča, vedúceho z minulosti do budúcnosti. Všetky „pravdy“ minulosti, ktoré už splnili svoju úlohu a doslúžili, alebo nie sú v súlade s potrebami prítomnosti, boli zatmením oslabené, pretože mali prerušený tok energie. Zároveň boli Splnom osvetlené, aby sme uvideli, čo môžeme uvoľňovať a prepúšťať do Novolunia v Blížencoch, ktoré nám umožní, začať písať celkom nový príbeh, ktorý budeme tvoriť z prítomného okamihu, tak, ako v aktuálnej situácii potrebujeme, aby sme sa v ňom cítili dobre.

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *