K dnešnímu Letnímu slunovratu

V utorok, 21. júna, o 11:14 aktuálneho času, Slnko na ekliptike dosiahne obratník Raka … Slnko vstúpi do kráľovstva Raka a začína sa astronomické aj astrologické leto. Je to čas, keď je Slnko na vrchole svojej sily, deň je najdlhší a noc najkratšia, teda na Zem prúdi najviac svetla.

Naši predkovia oslavovali Slnovrat ako okamih, keď sa Matka Zem pokloní Slnku, keď uzná jeho mužskú tvorivú silu a prejaví úctu a vďačnosť za to, že vyživuje jej plody, ich spoločné deti… Ukáže mu, predvedie, čo všetko spolu od Jarnej Rovnodennosti dokázali, koľko semienok vyrástlo a vykvitlo, a prvé z nich už začínajú prinášať plody. Matka Zem uznáva dôležitosť Otca Slnka a v okamihu Slnovratu ho korunuje za kráľa, ochrancu, tvoriteľa, pretože všetka jej vyživujúca sila by nestačila na vytvorenie plodov bez jeho tepla a svetla. Semienka v jej lone by odumreli, keby ich slnečné lúče nevytiahli z tmy na svetlo…

V deň Slnovratu sa odjakživa oslavovalo svetlo, mužská tvorivá sila, dávalo sa uznanie a úcta všetkej práci, ktorú sme urobili od Rovnodennosti, uctievali sa mužské kvality a schopnosti – iniciatíva, odvaha, sila, pracovitosť, bez ktorých by sme nevypestovali úrodu. Toto obdobie je oslavou vyžarovania našej sily, zdieľania nášho svetla s komunitou, tvorivých schopností a darov a uctenia Majstra-tvorcu – toho aspektu v nás, ktorý nám dáva schopnosť, zhmotniť naše nápady, inšpirácie a vhľady.

V uplynulých dňoch sa mi silno otvárala téma sily a moci – nielen sily fyzickej, ale všetkých odtieňov sily, ktorými ľudská bytosť disponuje – a jej používania, či dokonca zneužívania. Uvedomovala som si, kde všade ešte odovzdávam svoju moc do rúk vonkajších autorít, len, aby som sa vyhla svojej vlastnej sile a moci. Uvedomila som si niekoľko úrovní strachu z vlastnej sily a moci – jedna je, že keď som chcela ako dieťa použiť svoju silu a moc, bola som označená za „zlé dievčatko“ a necítila som sa milovaná a hodná lásky. Ďalšia úroveň je rodová – ženy, ktoré prijali a používali svoju silu a moc, boli odmietané, perzekuované, označované v lepšom prípade za „semetriky“, v horšom prípade za „čarodejnice“ a za moc a silu trestané odmietaním, ponižovaním, v prípadoch čarodejníc aj smrťou. Ďalšou úrovňou bol strach, že svoju silu neovládnem a zneužijem – tu sa vyplavil strach z „božieho trestu“, teda z „následkov“ zneužitia moci, ktoré by mi opäť určila nejaká vonkajšia, navyše celkom neuchopiteľná autorita… Všetky úrovne strachu z vlastnej sily mali jedno spoločné – zobrazovali mentalitu dieťaťa… a som nesmierne vďačná, že som bola vedená k vytvoreniu kvetovej esencie z magnólie, ktorá ma podporuje v procese vystúpenia z priestoru dieťaťa a vstúpenia do priestoru kráľovnej a vládkyne svojho života, ktorá svoju silu prijíma a pevne v nej stojí.

V kolektívnom vedomí sa dlhodobo čistí aj nedôvera žien voči mužom, z čias, keď muži opustili svoju úlohu tvorcov a ochrancov a stali sa potenciálnym ohrozením pre ženy a deti, láskaví a milujúci manželia, milenci a otcovia opúšťali svoje rodiny a odchádzali do boja, alebo za prácou, odkiaľ sa často nevrátili… z čias, keď muži, odpojení od srdca, vo vojnových časoch ubližovali ženám a deťom a zrádzali svoju pôvodnú úlohu ochrancov a tvorcov… Následkom týchto skúseností bolo hlboké narušenie vedomia vlastnej hodnoty seba, ako muža, ktoré si ďalšie generácie mužov kompenzovali opäť buď víťazstvami vo vojnách a bitkách, športe, alebo prácou, v ktorej hlavným cieľom bolo podať výkon, nie tvoriť z radosti srdca.

Intenzívne vnímam, že staré motivácie – potreba víťazstva, či dokazovania si svojej hodnoty výkonmi, alebo strach z nedostatku, či pocitu vlastnej nedostatočnosti – ktoré po mnoho stáročí motivovali mužskú energiu k výkonu, už nie sú energeticky podporované. Vždy, keď nášho vnútorného muža nútime, aby konal, podával výkony, zo strachu o prežitie, z vedomia nedostatku či nedostatočnosti, z pocitu, že nie sme dosť dobrí a potrebujeme dokázať (sebe, alebo ostatným), že niečo vieme, zvládneme, že „sme dosť“… zastavujeme prúd energie a čerpáme z vlastných rezerv. Preto sa v procese takéhoto konania dostavuje veľmi rýchlo nervozita, únava, pocit vyčerpania a zmaru.

Tieto skryté motivácie pre používanie mužskej sily, rozhodnosti, odvahy konať, sú však hlboko zapísané v našich bunkách, veľmi dlhý čas boli naše telá nastavené na podávanie výkonov z rozličných pohnútok, len nie z čistej lásky a radosti z tvorenia. V tomto čase môžeme vnímať, ako sa tieto staré motivácie, pochádzajúce z programov nedostatku, rozpúšťajú a preto môžeme pociťovať nedostatok motivácie, vôle, rôzne pocity zmaru, zbytočnosti, pocity, že nič nemá zmysel… Môžu sa striedať s pocitom, že „musím, nemôžem predsa takto bezcieľne márniť čas“, ktorými sa nás naša myseľ snaží motivovať k výkonom, na ktoré je zvyknutá a na chvíľu sa skutočne namotivujeme, siahneme na rezervy, dotlačíme sa k výkonu, ktorým „dokazujeme sebe, alebo ostatným“ a opäť sa prepadáme do pocitu neschopnosti, alebo zbytočnosti a zmaru…

Tento proces vnímam ako prirodzenú cestu očisťovania mužskej energie od starých programov vonkajšej motivácie, aby sa mohla navrátiť k prirodzenej vnútornej túžbe po tvorení. Z vonkajšej iniciácie ( pod tlakom ľudí, alebo vonkajších okolností) sa presúvame do prebudenia vnútornej iniciatívy – keď náš vnútorný muž vytvorí víziu sveta, ktorý túži stvoriť svojím konaním, sveta, v ktorom môžeme žiť v láske, vzájomnej podpore a úcte. Najprv sa však vraciame späť časom a priestorom ku koreňom, k pôvodným nastaveniam mužskej energie a sily, ktorá bola stáročia preprogramovávaná do podoby, v ktorej postupne mužská sila strácala prirodzenú úctu a hrdosť. Najprv však potrebuje byť oslobodená od jarma tlaku, výkonu, dokazovania a boja… aby dokázala opäť Tvoriť svet.

Tohtoročný Slnovrat vnímam ako túto príležitosť – oprieť sa o múdrosť prírody, ktorá nám ukazuje, že bez vyživujúcej a láskavej sily Otca Slnka by Matka Zem neprinášala úrodu, neplodila by, jej pôvodná úloha plodnej a tvorivej Matky by stratila zmysel. Rovnako, Slnko samo o sebe len žiari, ale zmysel jeho svetlu a teplu dáva práve Matka Zem, keď slnečnému Otcovi „povije deti“ – všetky byliny a stromy, ktoré cez svoje listy, ako cez slnečné kolektory, premieňajú slnečnú energiu na stavebné látky a prenášajú ich až do koreňov, cez ktoré je opäť vyživovaná Matka Zem.

Dôležitosť ženskej energie v jej materskej podobe je počas Letného Slnovratu dokazuje aj skutočnosť, že čas Letného Slnovratu sa určuje podľa okamihu, kedy Slnko vstúpi do kráľovstva Raka. Celé slnečné obdobie Raka je zasvätené archetypu Deméter – bohyne materstva, plodnosti a úrody, ktorú Gaia prinesie len v spolupráci s človekom, len vtedy, keď človek zaseje semienko a prispieva svojou energiou, prácou, starostlivosťou… teda, keď je naše konanie, naša mužská sila, motivovaná láskou k Matke a radosťou z úrody. Nasledujúcimi štyrmi týždňami nás bude Deméter sprevádzať a zahŕňať svojou materskou, vyživujúcou energiou, poskytne nám podporu, aby sme sa stali láskavými matkami svojmu vnútornému dieťaťu.

Slnečné sviatky sa oslavujú v deň, keď Slnko vstúpi do kardinálnych znamení (Baran, Rak, Váhy, Kozorožec) – volajú sa kardinálne, pretože určujú smer vývoja. Letný slnovrat preto ukazuje, akým smerom sa bude uberať vývoj letného obdobia. Krátko pred okamihom Slnovratu sa Luna presunie do krajiny Barana, oblečie kostým Xeny- bojovnej princeznej a doplní hviezdnu zostavu, ktorá je v krajine barana celkom výdatne zastúpená… Už teraz sa v nej stretávajú Jupiter, Mars a Cheiron a upierajú našu pozornosť práve na oblasť sily, odvahy, odhodlania, bojovnosti, ale aj agresivity, potreby víťaziť a bezohľadnosti. Keď sa k nim pridá aj Luna, ukáže nám cez naše emócie, ako máme v sebe spracované práve tieto témy, upozorní nás na najhlbšie potreby, postaviť sa do svojej sily a jednať ako sebavedomý tvorca a pán vlastného života. Zároveň nám ukáže, kde máme strach zo sily – svojej, alebo vonkajšej, aký máme postoj k autoritám, či už sme dostatočnou autoritou pre svoj vlastný život, či príjmame zodpovednosť za svoje konanie, alebo sa zo strachu zo zodpovednosti radšej vzdávame svojej sily. Ukáže nám tiež naše zranenia v oblasti sebaúcty, ktoré sú zdrojom nedôvery vo vlastnú silu a moc, rozhodovať o svojom živote.

Prítomnosť Luny a ďalších planét v krajine Barana nám pripomenie, že aby sme mohli uvidieť a prijať našu vnútornú Deméter – Matku pre naše vnútorné dieťa – v jej celistvosti, potrebujeme uvidieť a objať aj tú stránku materskej energie, ktorá so sebou prináša použitie sily v záujme ochrany a starostlivosti o dieťa – aj naše vnútorné. Keď mýtická Deméter, ktorá bola stelesnením Materstva, výživy, starostlivosti, patrónkou pôrodných babíc a rodičiek, ale aj bohyňou úrody, zistila, že jej milované dieťa, Persefóna, bola unesená Hádom do podsvetia, prejavila svoj ničivý materský aspekt. Ten, ktorý má v sebe každá žena a matka – v bolesti a utrpení prestala poskytovať vyživujúcu silu a ľudia hynuli, matky umierali pri pôrodoch spolu s deťmi, úrodu zničili dažde z Deméteriných sĺz, domy ničili otrasy jej hnevu a na Zemi zavládol hlad a nešťastie. Až, keď bol Hádes prinútený, vydať Persefónu (ktorá s ním ale podľa mnohých verzií žila skutočne z lásky a mala v podsvetí svoje dôležité miesto) a Deméter sa s ňou opäť stretla, na Zem sa vrátila hojnosť úrody a požehnanie nového života. Aj s touto svojou podobou sa môžeme stretnúť v nasledujúcich týždňoch, uvidieť ju a prijať nielen svoju vyživujúcu materskú energiu, ale aj Matku, ktorá používa (a niekedy aj zneužíva) svoju silu – a aj túto integrovať do svojho života.

Bylinkovým kráľom Slnovratu je tradične ľubovník, v tomto roku presne na Slnovrat zakvitli prvé kvietky. Je nositeľom muža-vizionára, ktorý tvorí a koná z iniciatívy srdca. V letnom obodbí nám aj Mamička Zem prináša podporu práve v procese uvedomenia si svojej sily, podporuje našu odvahu a dôveru vo vlastné sily a schopnosti. Celé lúky sa v tomto čase začínajú sfarbovať do žiarivej žltej – okrem ľubovníka rozkvitá lipkavec syridlový, majster viery a nádeje, tiež veľký strážca hraníc – bojovník repík, ešte stále kvitne kručinka farbiarska a nátržník strieborný…

Vzhľadom na esenciu Matky, Deméter, ktorá je v tomto období veľmi aktívna, vnímam ako najsilnejšiu podporu počas týchto sviatkov lipu. Ak u vás už kvitne, doprajte svojmu vnútornému dieťaťu láskyplný čaj z jej sladkých kvetov, alebo aspoň prítomnosť jej liečivého objatia…

Celou bytosťou nám všetkým želám, aby tento výnimočný a jedinečný sviatok Slnovratu bol oslavou nášho vnútorného svetla, spojením nášho ľudského a Božského Ja v objatí, v ktorom sa rozpustia všetky tiene… Aby sme uvideli a prijali svoju silu, krásu a dary, ktoré sme prišli žiariť do sveta, aby sme priniesli svetlo, vyživujúcu silu a teplo lásky. Aby naše vnútorné tvorenie bolo zrkadlovým obrazom spolupráce Otca Slnka a Matky Zeme… aby sme boli zároveň Slnkom, ktoré vyživuje svojím svetlom a teplom, aby ľudia okolo nás mohli prinášať svoje plody a zároveň buďme Matkou Zemou, ktorá plodí vďaka svetlu a teplu, sálajúceho z ľudí okolo nás… Nech nás nasledujúce letné obdobie podporí v prijatí a integrácii všetkých podôb našej sily, aby sme sa do nej plne postavili, aby sme prijali svoju žiaru a nechali ju svietiť. Nech sa stane.