Aktuálně na nebi…

Slnko putuje krajinou Blížencov – nekonečnou lúkou, v ktorej včielky poletujú z kvetu na kvet, prenášajú peľ z jedného kvetu na druhý, aby tým zabezpečili rozmnožovanie a dozrievanie a sebe vzácnu potravu. Taký je zákon krajiny Blížencov – každý kvet zobrazuje človeka, jeho jedinečnú vôňu, chuť, farbu, jeho jedinečný príbeh. Archetyp Blížencov nám pripomína, že náš príbeh je to jediné, čo v tomto živote máme, a tým, že ho žijeme a zdieľame, prenášame vyživujúci peľ našich skúseností do myšlienok iných ľudí, odovzdávame im tým dôležité informácie a vhľady, ktoré im pomáhajú rásť a dozrievať, rovnako, ako nám prospievajú ich skúsenosti a vhľady… Aby bola lúka vesmírneho Vedomia stále pestrejšia a voňavejšia…

Slnko v Blížencoch v sebe nesie archetypálnu kvalitu mýtických Dioskurov. Boli to dvaja bratia, dvojičky, ktorých boh Zeus splodil s pozemšťankou – jedno z týchto dvojčiat bolo nesmrteľné a malo prístup na Olymp a tým možnosť, byť v kontakte a čerpať silu a múdrosť od olympských bohov, druhé bolo smrteľné a žilo životom pozemšťana. Nesmrteľné dvojča mohlo vďaka svojmu smrteľnému súrodencovi zažívať a chápať všetky dary a výzvy ľudského života, a zároveň sa so smrteľným dvojčaťom delilo o svoje schopnosti a dary, obe však zároveň cítili, že jedno bez druhého nie sú celistvé.

Táto archetypálna kvalita Blížencov aj nám po celý mesiac pripomína, že náš príbeh je tvorený oboma našimi polaritami – božskou aj ľudskou. Pripomína nám, že oba aspekty sú si rovnocenné a jeden bez druhého by nemohli stvoriť náš jedinečný príbeh. Všimli ste si, že všetky náboženské učenia (a aj väčšina tzv. „duchovných“ učení) vyzdvihujú božské dvojča, na úkor toho ľudského? Že nás presviedčajú, že to večné a nesmrteľné v nás je dôležitejšie, než to ľudské, smrteľné a pominuteľné? Archetyp Dioskurov nám však počas obdobia Blížencov (a nielen vtedy) ukazuje, že obe polarity sú rovnako dôležité a jedno bez druhého sú vždy len polovicou celku.

Jedinečný príbeh každého z nás sa odohráva súbežne v nehmotnej dimenzii Vedomia, ale zároveň v hmotných dimenziách, v priestore a čase, ktorý si náš božský aspekt zvolil, aby v ňom zažil skúsenosť v ľudskom tele. Každý príbeh je dôležitý a každý má zmysel len vtedy, ak je zažitý v tele, s aspektom, ktorý ho prežíva, ktorý sa s ním identifikuje – teda s ľudskou osobnosťou, často nie celkom vhodne nazývanou „egom“. Náš božský aspekt vníma naše ľudské ja, ako svoje dvojča, ako časť dokonalého celku, vie, že bez nášho ľudského aspektu nemôže uskutočniť svoj zámer, zažiť potrebnú skúsenosť, ne

prežije svoj jedinečný príbeh, jeho vôňa a chuť sa nerozvinie po lúke večnosti a neprinesie svoje plody.

„Duchovní vodcovia“ najmä monoteických náboženstiev, učia svojich „zverencov“, že nemajú mať strach zo smrti, lebo umrie „len“ ich pozemský, smrteľný aspekt, ktorý nie je až taký dôležitý, ako ten večný, božský. Šamani u prírodných národov vždy vnímali rovnocennosť a dôležitosť oboch aspektov ľudskej bytosti a keď človek zažíval strach o život, vždy vedeli, že je to preto, že táto bytosť nedokončila svoj príbeh, nenaplnila zámer božského aspektu práve v tom konkrétnom živote, pretože ľudské Ja stratilo spojenie so svojím božským dvojčaťom. Šaman vždy vedel, že jeho úlohou v takomto prípade nie je, zmieriť človeka so smrťou, ale vrátiť ho späť do života tým, že sa spojí s božským aspektom bytosti, aby mohol ľudskému aspektu pripomenúť zámer, ktorý sem prišiel naplniť.

Prírodné kultúry vedeli, že pozemský život je príbehom, ktorý si sem duša prišla zažiť, naplniť svoj zámer pre svoj vlastný zážitok, ale aj vložiť kamienok do mozaiky ľudstva – a vtedy, keď je príbeh odžitý do konca, naše ľudské a božské JA splynú v jedno v zdanlivom rozplynutí sa za bránou fyzickej smrti… Tak, ako mýtickí Dioskurovia, keď nesmrteľné dieťa božského Dia trpelo stratou svojho smrteľného dvojčaťa, s ktorým mali spoločnú ľudskú matku a vyprosilo si u Dia, aby po smrti jeho ľudské dvojča prišlo na Olymp, namiesto do ríše Háda. Podmienkou „nanebovstúpenia“ je vždy, aby ľudské dvojča jednalo podľa zámerov svojho večného, božského dvojčaťa.

Spokojnosť ľudskej bytosti sa vždy odvíja od toho, či jeho ľudské Ja, v pozemskom bytí, napĺňa zámer svojho božského dvojčaťa. Či zažíva tie skúsenosti, ktoré si sem božské dvojča prišlo zažiť, či cíti práve tie pocity, ktoré sem prišlo cítiť, či tvorí práve to, čo sem prišlo tvoriť. Astrológia ma naučila, že príbehy jednotlivých ľudí sú také jedinečné, že nie je možné, aplikovať na ne univerzálne „pravdy“ a múdre rady o tom, ako by kto mal žiť, ako by mal myslieť, čo by mal cítiť, ako konať… Jediné, čo je dôležité, je to, aby každý človek žil svoj jedinečný príbeh tak, ako si ho sem prišiel zažiť. A príbeh iného človeka nikdy nepochopíme mysľou, môžeme ho len prijať s otvoreným srdcom.

V nedeľu 4. júna,ráno o 5:41, nás už Luna v Strelcovi prevedie k okamihu Splnu. Luna s kvalitou mýtickej Artemis, božskej lovkyne, ochrankyne divých zvierat, prírody a všetkého, čo nemôže mať pod kontrolou človek. Zo všetkých panenských bohýň práve Artemis najsilnešie ochraňuje slobodu, divokosť a božskú pravdu, pozná zámer nášho božského Ja a núti nás, sústrediť sa na cieľ, zamieriť a vystreliť. Tam, kde naši vnútorní Dioskurovia – naše božské a ľudské dvojča – nie sú zjednotené, kde naše ľudské Ja nenapĺňa zámer božského dvojčaťa, prichádza Luna v Strelcovi. Zamieri a vystrelí svoj šíp, a neomylne trafí miesto, kde nežijeme svoju najvyššiu pravdu, kde nekráčame v súlade so zámerom nášho božského aspektu.

Čím viac sú naši vnútorní „Blíženci“ vo vzájomnom spojení, tým viac radosti, optimizmu a odvahy, napĺňať božský zámer, nám Spln v Strelcovi prinesie. Ak však v spojení nie sú, ak sa jeden od druhého oddelili, Spln osvetlí práve tie oblasti, v ktorých ľudské dvojča trpí pocitom oddelenosti, nedostatku, neistoty a nedôvery vo svoj vlastný príbeh. Keď sa božský aspekt, ako kvapka Zdroja, vyberie na Zem, zažiť si ľudskú skúsenosť a spoznať sám seba, vyberie si všetky skúsenosti, ktoré bude vo fyzickom tele zažívať jeho (naše) ľudské dvojča, aby mu pomohlo, naplniť svoj zámer vo večnom príbehu ľudstva. Starostlivo vyberie rod, s potrebnými genetickými zápismi, zvolí ľudské skúsenosti a traumy, ktoré musí ľudské dvojča zažiť, aby v ňom vyvolali túžbu po naplnení zámeru božského Ja.

Ak má božské Ja zámer, napísať príbeh odvahy, žiť po svojom, jeho ľudské dvojča si musí zažiť skúsenosť obmedzenia a zákazov, aby sa v ňom rozhorel oheň túžby po nezávislosti. Ak chce božské Ja, vpísať do knihy ľudstva príbeh o bezpečí a dôvere, jeho ľudské dvojča si zažije najprv skúsenosť neistoty, strachu a ohrozenia… Každá skúsenosť, ktorú zažijeme, má za úlohu, vytvoriť emóciu, ktorá má byť transformovaná na lásku – transformovaná cez spojenie nášho ľudského a božského aspektu. Kým nepochopíme zmysel skúsenosti, zažívame tú istú emóciu dookola, teda zažívame tzv. „karmu“, až do chvíle, kým si nezažijeme emóciu do úplného konca, do totálneho „emocionálneho vyčerpania“, teda doslova „vyčerpania všetkých zásob danej emócie“. Do vyprázdneného, vyčisteného priestoru môže potom zasvietiť naše božské Ja, aby sme uvideli zmysel skúsenosti, pochopili zámer božského dvojčaťa a vydali sa na cestu, napĺňania tohto zámeru.

V slnečnom období Blížencov môžeme vidieť svoj príbeh na mnohých úrovniach bytia, môžeme si ho vyobzerať zo všetkých strán, vypočuť si od okolia mnoho náhľadov a vhľadov, môžeme sa ponoriť do jeho hĺbky, aj sa povzniesť vysoko a uvidieť ho z nadhľadu, aby sme uvideli, čo sme doteraz nevideli… Keď si dovolíme, uvidieť svoj príbeh ako mnohovrstvý priestor, v ktorom sa môžu odohrať všetky varianty realít, ktoré sme schopní si predstaviť a tým aj vytvoriť, Luna v Strelcovi, ako božská Artemis, uvidí svetlo zámeru nášho božského Ja a svojím šípom nasmeruje našu pozornosť a tvorivú silu práve do tohto miesta.

Otec Artemis – božský Zeus/Jupiter – je zároveň vládcom krajiny Strelca a v súčasnosti je na návšteve v krajine Býka. Pred niekoľkými dňami sa dotkol Severného Lunárneho uzla a zasvietil tým na cestu kozmickému drakovi, na ktorom sa ľudstvo už takmer 18 mesiacov vezie z krajiny Škorpióna do krajiny Býka. Jupiter nám pripomenul, aké je dôležité, vychádzať z pochopenia Smrti ako sprievodkyne našimi hodnotami a z tohto vedomia hodnoty Života žiť svoju každodennosť v úcte a láske. Jupiter nás smeruje k životu v dôvere, k návratu do náruče veľkej Matky Zeme, k uznaniu krásy každodenných radostí, k uznaniu matérie/hmoty ako základu existencie našej ľudskej polarity. Zamilovať sa do Života, do svojho ľudského JA je jedným z darov Jupitera v Býkovi, ale aj tohto Splnu.

Veľmi dôležitý je tento Spln pre generáciu ľudí, narodených s Neptúnom v Strelcovi. Je to generácia, ktorá sa zrodila s jasnou víziou sveta, v ktorom vládne mier, vzájomná úcta, rešpekt, spolupatričnosť, kde ľudia žijú v spojení s Matkou Zemou a Otcom Stvoriteľom. Je to generácia, ktorá sa rodila do svojich fyzických rodov, aby premenila rodové presvedčenia a odmalička sa mohli cítiť ako „kukučie mláďatá“, možno ich všetci označovali za utopistov, naivných snílkov, ktorí majú nereálne predstavy o svete. Táto generácia si nesie vo svojej „základnej výbave“ víziu najvyššej esencie Strelca – víziu Novej Zeme.

Ak ste sa narodili medzi rokom 1970 a polovicou 80. rokov, patríte k tejto generácii „Božích detí“ a pravdepodobne ste od detstva cítili, že to, ako vyzerá svet, nie je pre vás v poriadku. Cítili ste, že svet, ktorý vám predstavovali ako „skutočný“ – ten, kde potrebujete „ostré lakte“, súperenie, klamstvá, manipuláciu, svet, v ktorom sa musí „bojovať o prežitie“, nie je to, čo ste sem prišli žiť. Vaše božské dvojča vedelo, že sa narodilo, aby zrušilo tento model, vytváraný tisícročiami bolesti z oddelenia ľudského a božského aspektu. V tomto období, cca od roku 2010, sa práve u týchto duší aktivuje ich božský zámer, postupne sa spájajú v silných spojeniach duchovných rodín, aby naplnili veľký zámer vo vývoji ľudstva. Zámer, vytvoriť svet, v ktorom všetky bytosti – nielen ľudské, ale aj bytosti zvieracej a rastlinnej ríše, a tiež jemnohmotných ríší – budú žiť v mieri, úcte a láske.

Tento Spln nás preto môže viesť cestou synchronicít k spojeniu s naším božským Ja, k osvetleniu zámeru našej duše, k pochopeniu a opusteniu „karmických“ kruhov a objaveniu skutočného zámeru našej Duše Bylinkou Splnu v Strelcovi je lastovičník, ktorý prináša múdrosť a odvahu, urobiť jasné rozhodnutie a napĺňať svoj zámer. Odporúčam, pobudnúť v Splnových dňoch v prítomnosti tejto silnej a múdrej bytosti (nie je nutné ho vnútorne užívať) a v meditácii ho požiadať o podporu a vedenia. A tak, ako každý rok, delím sa o svoju modlitbu Splnu v Strelcovi… možno vám poslúži ako inšpirácia pre svoju vlastnú:

„V mene Boha Otca Stvoriteľa a Bohyne Matky Živiteľky, volám sily svetla a lásky zo všetkých úrovní Vesmíru. Žiadam silu štyroch živlov a svetlo Slnka a Luny, aby požehnali mojej ceste. Nech sú moje kroky vedené svetlom Slnka a Luny, nech Božie vedomie vedie moje myšlienky, pocity, konanie a vášeň, nech riadi moje rozhodnutia tak, aby môj zámer bol v súlade s Božím zámerom. Nech je moja cesta chránená, nech sú moje kroky sprevádzané Božskou láskou a múdrosťou, nech moje myšlienky, slová a činy slúžia pre dobro mňa a všetkých bytostí. Nech sa stane!“

A práve toto želám všetkým na tento silný, magický Spln, posledný pred sviatkom Letného Slnovratu. Nech sú požehnané naše zámery, rozhodnutia a voľby, aby naše cesty viedli k spoločnému cieľu – pokoju a láske.

Tak sa staň!