Aktuálně na nebi…

V piatok večer, tesne pred polnocou, sa Slnko a Luna stretnú a objímu v kráľovstve Vodnára. Vzhľadom na pravidlá, ktorými sa Vodnárska krajina riadi, by to mohlo byť objatie skôr družné a priateľské, než ľúbostné, mohlo by v ňom byť viac nadhľadu a vtipu, než láskyplného súznenia…

Novolunie vo Vodnárovi je výnimočné,okrem iného, tým, že každý rok znamená začiatok čínskeho Nového roka. V starovekej Číne to, zdá sa, pochopili – ak už začať niečo nové, tak v energii, ktorá praje novým myšlienkam, víziám, predstavám… a možno aj predsavzatiam… a energia Vodnára je rozhodne prajná všetkému novému a inovatívnemu. Vždy ma fascinovalo, prečo sa zvyšok sveta rozhodol, oslavovať Nový rok uprostred slnečného obdobia Kozorožca, ktoré sa tak rado drží starých pravidiel a novoty mu veľmi nevoňajú. Možno aj preto väčšine ľudí „novoročné“ predsavzatia a vízie dlho nevydržia a rýchlo skĺznu do „starých koľají“, v ktorých sa Kozorožec tak dobre cíti…

K oslave čínskeho Nového roka patrí karneval, masky a alegorické vozy. K celému slnečnému obdobiu Vodnára aj u európskych národov patria tradície karnevalov, ktoré „civilizovaná“ Európa prevzala od pôvodných národov. Karnevaly – oslavy, spojené s nosením masiek, tancami, spevmi a výrazným uvoľnením – boli dôležitou súčasťou života a zimných tradícií u starých Keltov, Germánov, Slovanov, ale dodržiavali ich aj v grécko-rímskej civilizácii. Bola to príležitosť, slobodne a beztrestne prejaviť to, kým sme, v celej šírke, hĺbke, kráse aj „škaredosti“.

Prvotný význam masiek bol však aj trochu iný – dávali možnosť, vyskúšať si, aké to je, nebyť tým, kým sme boli doteraz. Karnevaly prebiehali počas celého slnečného obdobia Vodnára a ľudia si mohli postupne vyskúšať a vystriedať rôzne masky, rôzne „identity“ a tým objavovať nové podoby seba samých. Mohli sa „pod maskou“ rozhodnúť, či si v nasledujúcom období ponechajú starú identitu, alebo ju zmenia a vykročia na novú cestu. U národov, žijúcich v súlade s prírodnými cyklami a zákonmi, bola zmena „identity“ vítaná a oslavovaná, neskôr, keď prírodné a prirodzené pravidlá nahradili ľudské zákony a spoločenské pravidlá, založené na udržaní kontroly a moci, vytvorila sa aj potreba „pevnej a nemennej identity“, ktorá umožnila vytvoriť štruktúrovanú spoločnosť.

Keď každý presne vie,kým má v spoločnosti byť, akú úlohu hrá, a dodržiava predpísaný „scenár“, spoločnosť má väčšiu šancu, zvládnuť a prežiť aj náročné výzvy. V takejto spoločnosti však „neprijateľné“ prejavy individuality musia byť potláčané a postihované, zmena identity a spoločnosťou pridelenej úlohy je považovaná za nežiaducu, za prejav „nestability“ či dokonca „nezodpovednosti“. Takzvane „civilizovaná“ spoločnosť vytvorila imperatív: „Každý musí prijať úlohu, ktorá mu je v spoločnosti pridelená a napĺňať ju, aby spoločnosť mohla fungovať. Akékoľvek vybočenie zo svojej úlohy je potenciálne nebezpečné, preto musí byť eliminované a odvaha, vybočiť zo svojej stanovenej roly musí byť potrestaná“.

Pôvodné národy si veľmi dobre uvedomovali, že dlhodobé potláčanie „temnoty“, alebo toho, čo na nás nie je „prijateľné“, sa vždy obráti proti nám, preto využívali karnevaly ako príležitosť na kontrolované prejavenie a uvoľnenie všetkej „neprijateľnej“ energie. Nasadiť si masku, znamenalo, skryť svoju identitu, zabudnúť na chvíľu na svoju „úlohu“, pridelenú rodinou či spoločnosťou, a byť iba sám sebou, oslobodený od pút pravidiel, zákonov, očakávaní. Nasadiť si masku dávalo príležitosť, cítiť sa slobodný.

Sloboda, oslobodenie sa od spoločenského tlaku, od pravidiel, ktoré nám boli vnútené, vykročenie zo zaužívaných schém, opustenie starých pravidiel – to je aj téma vodnárskeho Novolunia. Slnko a Luna nám pripomínajú, že bez ohľadu na spoločenské pravidlá, na tento svet sme prišli, aby sme boli sami sebou, aby sme uvideli SEBA ako jedinečný prejav Vedomia, aby sme žili a Tvorili život podľa svojich vlastných pravidiel… aby sme si uvedomili SEBA ako Tvorcu svojho osobného Vesmíru a stali sa tým Stvoriteľmi nových Vesmírov… Ukazujú nám, že môžeme vystúpiť zo stanovených rolí, opustiť pravidlá spoločnosti, ktorá nám vopred určila, kým máme byť a vytvoriť nové komunity, v ktorých spolutvoríme spoločné vízie, každý v plnom rešpekte a úcte k svojej vlastnej jedinečnosti, aj k jedinečnosti ostatných, spájať svoje Vesmíry a spoluTvoriť nové…

Veličenstvo Pluto pred pár týždňami vstúpilo do krajiny Vodnára a v najbližších dvadsiatich rokoch nás núti, aby sme si kládli dôležité otázky: Aké obmedzenia sme prijali za svoje natoľko, že už nepotrebujeme okolie, aby nám ich pripomínalo, ale vytvárame cez ne tlak sami na seba. Máme ešte niekde strach, prejaviť sami seba úplne slobodne, pretože nám v tom bráni potreba, byť prijatí komunitou? Máme strach zo súdenia a „odsúdenia“ toho, kým sme? Máme strach z vylúčenia, výsmechu, poníženia, ak si dovolíme „vyčnievať z davu“, prejaviť svoju individualitu, jedinečnosť? Prečo vôbec zotrvávame v komunitách, v ktorých sa necítime prijatí takí, akí sme, v ktorých sa prispôsobujeme pravidlám, na ktorých tvorbu nemáme žiadny dosah? Ako by vyzeral svet a život, keby sme sa všetci zúčastňovali rozhodovania a vytvárali pravidlá tak, aby zahŕňali potreby všetkých?

Niekoľko rokov som pracovala s touto témou v mojom podvedomí, cez moje osobné presvedčenia, vychádzajúce z detských skúseností. V mojom rode siahala potreba zapadnúť, nevyčnievať, byť prijatý, veľmi hlboko a každé porušenie malo veľmi bolestné následky, preto sa zapísalo hlboko do buniek. V uplynulých týždňoch som si však čoraz silnejšie uvedomovala, že potreba „zapadnúť“, byť prijatí, neprovokovať svojou inakosťou a jedinečnosťou, a strach „vyčnievať z davu“ a slobodne prejaviť svoje názory a postoje, sa za tisícročia existencie ľudskej spoločnosti stali „kódom prežitia“, ktorý je zapísaný v kolektívnom vedomí a vytvára akúsi „matricu prežitia“ – schému, ktorá bola vytvorená ako opora, ale stala sa väzením.

Čoraz intenzívnejšie cítim, ako sa táto „matrica prežitia“ čoraz viac odhaľuje na individuálnej aj kolektívnej úrovni, dáva nám možnosť, pochopiť, ako funguje, porozumieť jej princípom, aj úlohe vo vývoji ľudstva, aby sme ju mohli uvoľniť, pustiť sa jej, bez strachu a odporu. Kým sa na ňu budeme hnevať, ponižovať ľudí, ktorí sa jej ešte potrebujú držať, lebo im dáva pocit bezpečia, alebo sa budeme búriť a „hádzať o zem“, ale nepochopíme ju a nepokloníme sa jej s úctou, nie je možné ju opustiť.

Áno, táto matrica je (či skôr môže byť) prekonaná, keď dosiahneme určitú úroveň vedomia, zároveň bola veľmi dôležitou a potrebnou súčasťou vývoja ľudstva. Už je mŕtva, dokonca sa z nej stáva skostnatená fosília, ktorej sa spoločnosť drží, ale napriek tomu, alebo možno práve preto, si zaslúži byť pochovaná so všetkými poctami, namiesto toho, aby bola rozbíjaná v amoku protestujúceho rozzúreného davu. Len spoločnosť, ktorá dokáže prijať a s úctou uznať svoju minulosť, nech bola akákoľvek, a potom z nej s pokojom a vznešenosťou vystúpiť, má potenciál stvoriť mieru-plnú a láskavú budúcnosť.

Na to, aby sme to dokázali – aby sme sa pozreli na svoje vlastné, aj kolektívne „matrice“, vytvorené zo strachu z odsúdenia, odmietnutia, zo strachu, že neprežijeme, keď budeme sami sebou, keď vystúpime zo svojej pridelenej úlohy, z „identity“, ktorá zabezpečuje hladký chod spoločnosti, do ktorej musíme „zapadnúť“… potrebujeme nadhľad a objektívnosť, ktorú nám môžu poskytnúť práve Slnko a Luna vo Vodnárovi.

Novolunie je vždy príležitosťou, opustiť staré kódy, nefunkčné modely a vykročiť do nového obdobia. Okamih, ktorému hovoríme „nová Luna“, je v skutočnosti skôr časom „temnej Luny“ – pretože vtedy je Luna zatienená Slnkom a na oblohe ju vôbec nevidieť. U mňa sa v uplynulých dňoch vyplavovalo mnoho mojich vlastných obmedzení – čo všetko sa bojím ukázať, prejaviť, aby som nebola odmietnutá, ponížená, potrestaná… dokonca sa silno vyplavil akýsi neurčitý strach z „božieho trestu“ za to, že prejavím niektoré aspekty seba a bol to strach taký silný a hlboko zapísaný v mojich bunkách, že jeho revízia spôsobila až „zemetrasenie“ v mojom tele…

Práve telo je veľkou témou tohto Novolunia, keďže vládca Vodnára Uran od roku 2018 hosťuje v kráľovstve Býka. Tam zabezpečuje, že staré a prežité kódy, zápisy a presvedčenia rozbíja až na úroveň fyzických buniek, aby nám pomohol, oslobodiť sa od záťaží, strachov a odporov, uložených v tele. Ak sme ochotní a otvorení zmenám, ak sme ochotní vedome a zámerne nielen myslieť inak, ale najmä konať inak – obvykle v rozpore s naprogramovanými kódmi prežitia, je nám podporou a pomocníkom… Ak nás životné situácie dlhodobo vedú ku konaniu zo strachu, z nedostatku a nedostatočnosti, z vedomia obete a my sa nevieme vymotať z bludného kruhu, Uran pomôže tým, že hodí šúľok dynamitu do štruktúr našej hmotnej reality, prinesie nám dar straty, neistoty, rozpadu vzťahu, výpovede z práce, prinúti nás zmeniť priestor, v ktorom žijeme… Prosto, urobí čokoľvek, aby nás prinútil opustiť náš obmedzený svet, ktorého sa kŕčovito držíme.. Keďže sa už dávno nevyplavujú len naše osobné emócie, ale súbežne aj rodové a kolektívne, môže sa uvoľňovanie z buniek prejaviť práve na úrovni fyzického tela rôznymi bolesťami, pocitmi tlaku, zabrať dostáva najmä trávenie, nervová a pohybová sústava.

K tradíciám Novolunia obvykle patrí písanie „wish-listov“, zoznamov želaní a násteniek vízií. Ak je toto spôsob, ktorý vám vyhovuje, pokojne do toho, snívajte, Tvorte, vytvárajte obrazy a vízie… Ak si to však predstavujete tak, že si napíšete nejaký „TO DO list“, asi tým Vodnára nepotešíte a rozhodne nezískate jeho podporu … namiesto tlaku na vytvorenie vízií v hmote ponúka však možnosť jednoduchej meditácie…

Skúste sa posadiť do typicky vodnárskej „polohy géniov“ – vyložte si nohy na stôl so šálkou mätového čaju… Predstavte si, že nastupujete do vodnárskej vzducholode, v ktorej vám robia spoločnosť radcovia – všetky planéty vo Vodnárovi. Predstavte si teraz, že vaša vzducholoď stúpa nahor a vy sa pozeráte spoločne pod seba, vidíte kľukaté cestičky labyrintu vášho života. Nechajte tento labyrint, nech vám ukáže, kam vás privedú jednotlivé cestičky, požiadajte svojich sprievodcov, aby vám ukázali prínosy, aj úskalia jednotlivých cestičiek, skúmajte ciele, ku ktorým cestičky vedú. Pýtajte sa – Vodnár miluje zvedavosť

Hľadajte svoju originálnu cestu a nechajte svoju dušu, nech si vyberie tú, ktorá najlepšie vystihuje to, kým ste. Pozorujte, aké myšlienky a pocity sa vo vás vynárajú, nesúďte ich, len ich nechajte odovzdať vám svoje odkazy. Možno sa vaši sprievodcovia rozhodnú, že chcú vaše myšlienky a pocity preveriť a trochu vyspovedať, načúvajte teda vzájomným rozhovorom – dozviete sa o sebe veľa zaujímavého

Môžete pozorovať, kedy a z akých dôvodov potláčate vašu jedinečnosť, kedy si nedovolíte byť tým, čím ste. Aké sú vaše háčiky, na ktoré sa chytáte v hrách s okolím, pri ktorých zistíte, že namiesto toho, aby ste obohacovali svet svojimi jedinečnými darmi, vtláčate hlavu medzi plecia, aby ste „nevyčnievali“. Ale tiež, kde prejavujete nezrelého vodnára a snažíte sa vyčnievať za každú cenu… Môžu sa vyplavovať mnohé presvedčenia, pochádzajúce z rodovej pamäti, aj z kolektívneho vedomia, že je nebezpečné a ohrozujúce byť sám sebou, ukázať svoju jedinečnosť, vytŕčať z radu… Tu je opäť dôležité, uznať ich opodstatnenosť v čase, keď vznikli, aj v histórii ľudstva a ukázať bytostiam týchto strachov a obmedzení, že žijeme v úplne inej dobe, že ľudstvo urobilo veľký posun vo vedomí – a teda môžu v pokoji zložiť zbrane a odpočívať v našich srdciach.

Vyberáte si z množstva ciest tú, ktorou chcete naďalej kráčať a vašou úlohou je, aby ste si zvolili cestu, ktorá bude v plnom súlade s tým, kým ste. Takú cestu, na ktorej budete môcť prejaviť svoju jedinečnosť, na ktorej sa budete cítiť slobodní, ale nie samoúčelne, pre slobodu samotnú. Hľadáte cestu, na ktorej svojou jedinečnosťou prispejete do dokonalého obrazu Stvoriteľa, v celej jeho pestrosti farieb a tvarov.

Stvoriteľ nás predsa nestvoril ako uniformovanú armádu, v ktorej každý myslí, hovorí a koná podľa jednotných pravidiel, ale ako pestré puzzle, zložené z originálnych a jedinečných bytostí, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niektoré sa občas provokujú, iné podporujú, aby sa vytvorila tá správna dynamika vývoja. Tá, ktorej často vôbec nerozumieme, ale On ju chápe veľmi dobre.

Celé slnečné obdobie Vodnára, ktoré týmto Novoluním vrcholí, podporuje rozvíjanie jasného myslenia, nadhľadu, schopnosti, povzniesť sa nad každodenné obmedzenia a otvoriť sa novým možnostiam. Je však, zároveň, náročnejšie pre nervový systém, preto nám Mamička Zem ponúka podporu v podobe svojich darov. Pamajorán upokojí myseľ, podporí vnútorný mier a schopnosť, generovať myšlienky spokojnosti. Mäta – pieporná, vodná i klasnatá – vnesie do mysle jasnosť, sviežosť a dodá schopnosť nadhľadu. Očianka Rostkovova podporí trpezlivosť a schopnosť, pozrieť sa na každú situáciu z vyšších úrovní Vedomia.

Okrem možnosti, opustiť staré modely a kódy, je Novolunie vo Vodnárovi aj časom tvorenia vízie budúcnosti, tvorenej zatiaľ na úrovni myšlienok a predstáv. Vodnár je vizionár, nie realizátor, jeho úlohou je, spojiť sa s vyšším Vedomím, s Duchom, prevziať od neho vhľady a idey a preniesť ich do ľudskej mysle, využiť jej tvorivý potenciál na tvorenie nových vízií, na hľadanie ciest a spôsobov, ako ich uskutočniť. Na to, aby sme mohli nasledovať Slnko a Lunu vo Vodnárovi, potrebujeme si dovoliť, vykročiť zo všetkých obmedzení, ktoré nám hovoria, kým by sme mali byť, opustiť strachy z odmietnutia, neprijatia, výsmechu a dovoliť si, byť tými, kým sme. A byť tými, kým sme, vždy znamená, vystúpiť z „bezpečia“ a anonymity davu, z pridelených rolí a identít…

Energii Novolunia vo Vodnárovi hovorím „Chvála bláznivosti“ – je to čas, kedy nielen môžeme, ale aj „musíme“, či skôr potrebujeme, otvoriť sa svojmu vnútornému „bláznovi“. Tomu, ktorý si dovoľuje, kráčať vlastnou cestou, prejavovať sa vo svojej jedinečnosti, vyjadrovať, kým je, bez ohľadu na to, koľko pravidiel a očakávaní okolia tým poruší.

Novolunie vo Vodnárovi mi každý rok pripomína babičku z mojej milovanej Odvážnej Vaiany. Pamätáte si scénu, keď Vaiana pozoruje babičku, ako tancuje na brehu oceánu a rozpráva sa s rajami a verí, že po smrti sa k nim pridá ako jedna z nich. Pýta sa babičky: „Prečo sa správaš tak čudne?“ A babička, vlniaca sa v tanci, odpovedá „Som bláznivá dedinčanka, mám sa tak správať.“ Prečo nie? Ona vie, kto je vo svojom vnútri, vie, čo cíti, vie, kým sa chce stať a je si vedomá toho, že svojou jedinečnosťou nikomu neškodí. Áno, provokuje svojho syna, náčelníka , ktorý má strach, že keď niekto poruší zákon, vytvorený na ochranu kmeňa, zrúti sa všetko, čo vybudoval, ale zároveň vie, že jej jedinečnosť mu neubližuje. Vyťahuje jeho strach na povrch, ukazuje mu ho, aby sa mu mohol pozrieť do očí, ale neškodí mu. Babička predstavuje skutočne zrelého Vodnára – svojím správaním provokuje, ale nie je možné ju nemilovať, pretože jej originalita je obalená zvláštnou aurou slobody a nezávislosti, ktorá presahuje hranice tohto sveta. Chápe strach svojho syna , chápe, prečo nad ňou všetci krútia hlavou, prijíma a miluje všetkých, aj s ich neistotou, pochybnosťami a strachmi…

Nech je teda toto Novolunie okamihom, keď sa zrodí nielen nový lunárny cyklus, ale aj v každom z nás vnútorná sloboda a odvaha žiť našu vlastnú jedinečnosť. Vystúpme z rolí a identít, ktoré nám boli „pridelené“ okolím, opusťme aj role, ktoré sme pridelili sami sebe, v rámci stratégií prežitia… Dovoľte si bláznivosť, originalitu a buďte sami sebou, a na každú otázku „Prečo sa správaš tak čudne“, odpovedzte s úsmevom Vaianinej babičky „Som bláznivá… mám sa tak správať“… Objavme v sebe Žolíkov, ktorí nezapadajú do žiadnej z farieb balíčka farieb a užime si Božskú Hru, ktorej sme zároveň Tvorcami i Hráčmi.