Aktuálně na nebi…

Vo pondelok večer o 20:20 nastane Novolunie v Baranovi, ktoré obvykle býva veľmi intenzívne, už preto, že Baran jednoducho je intenzívne znamenie. Novolunie je vždy okamih, keď sa Slnko a Luna stretnú na oblohe na rovnakom mieste v tej istej krajine… v tomto prípade v krajine Barana. Poeticky povedané – odvážny a akčný bojovník, prieskumník, muž, ktorý kráča v prvej línii, pripravený čeliť všetkým neznámym okolnostiam, zažiť výzvy, riskovať život, aby vytvoril novú cestu pre ostatných, a odvážna bojovníčka, archetyp Amazonky, alebo aj odvážnej Vaiany, sa stretnú vo vášnivom objatí. Baranie splynutie býva intenzívne a vášnivé, jeho oheň má potenciál spáliť všetko staré a vytvoriť priestor pre nové. Predstavte si bozk medzi Xenou a Areom (mimochodom, rímska verzia Area, Mars, je vládcom krajiny Barana)… a predstaviteľka Xeny? Lucy Lawless, sa narodila na Novolunie v Baranovi, rovnako, ako napríklad Marlon Brando…

Baran vo zverokruhu zobrazuje archetyp dieťaťa, ktoré opúšťa bezpečie maternice a rodí sa, prichádza na svet. S odvahou a dôverou, že to zvládne. Preto v čase Novolunia v Baranovi mnohí prechádzame vlastnými „pôrodnými cestami“, opúšťame staré istoty, môžeme byť nútení, zbúrať múry, za ktorými sme sa ukrývali pred zranením, ale aj cítiť únavu z nekonečného bojovania, dokazovania, bránenia sa… Môžeme vidieť, kde sme v nedôvere a odpore voči svetu a životu, čo komplikuje náš pôrodný proces… Prechádzame kontrakciami, ktoré samozrejme silnejú až do okamihu pôrodu, ktorý nasleduje počas blížiaceho sa Novolunia. Tieto dni nesú v sebe potenciál zrodenia novej identity, zrodenia sa do celkom novej energie – sily, odvahy, autenticity… Každý z nás sa môže zrodiť ako Božské dieťa, to, ktoré vie, kým je, aká je jeho sila a je odhodlané, použiť ju na Tvorbu života, hodného stelesnenia Božstva. Skúsme si takéto zrodenie predstaviť…

Predstavte si, že sa dieťa rodí matke, ktorá si je plne vedomá svojej sily a schopnosti, porodiť zdravé a životaschopné dieťa. Predstavte si, že dieťa už v maternici cíti, že jeho matka podporuje a uznáva svoju silu a plnú kompetenciu matky a že je v nej podporovaná a uznávaná aj okolím. Predstavte si, že sa rodí v prostredí, ktoré je plne podporujúce, láskavé a vytvára absolútne bezpečie a istotu pre matku aj dieťa – matka má podporu svojho rodu, muža, celej komunity, je ubezpečovaná o tom, že to zvládne, že dôverujú jej sile. A ak náhodou, čo len na chvíľu, zapochybuje o svojej schopnosti, byť najlepšou matkou, akú dieťa potrebuje, všetci okolo nej jej vyjadria podporu a ubezpečenie, že je dokonale kompetentná, porodiť a postarať sa o svoje dieťa.

Predstavte si, že otec dieťaťa si je plne vedomý a istý svojou silou, svojou schopnosťou, postarať sa o svoju rodinu, byť oporou, že si plne dôveruje… A ak na okamih zapochybuje, hneď má okolo seba podporu mužov rodu a svojej komunity, ktorí mu pripomínajú jeho silu a ubezpečujú ho, že je dokonale kompetentný, byť tým najlepším otcom, zdieľajú s ním svoje skúsenosti a opakujú mu, aké úžasné a podnetné je, mať rodinu.

Predstavte si, že sa dieťa rodí, vyživované týmito pocitmi, do tejto atmosféry – že po celý čas, ako sa pripravuje na veľkú cestu, ako prechádza pôrodnými cestami, cíti a počuje slová uistenia, podpory a dôvery.

„Si úžasné a silné. Zvládneš to. Dôverujeme ti. Máš všetky schopnosti, ktoré potrebuješ, aby si sa zrodilo silné, zdravé, aby si vládlo svojmu životu. Čaká ťa prekrásny, radostný život, máš všetky schopnosti, ktoré potrebuješ, aby si si taký život stvorilo. Tvoji rodičia sú vo svojej plnej sile a vytvorili ti priestor, v ktorom sa môžeš zdravo vyvíjať. Tvoja komunita je silná a poskytuje ti bezpečie a istotu. Všetkého je tu dostatok, si v bezpečí, milované a podporované. Si dokonalé práve také, aké si a plne kompetentné tvoriť si svoj život tak, ako si želáš.“

Predstavte si, že je dieťa podporované v každom okamihu svojho života, všetky jeho potreby sú naplnené bez toho, aby muselo prosiť, cíti sa v bezpečí a ľúbené. Od narodenia je podporované v tom, aby rástlo vo svojej sile – aby tvorilo to, čo ho teší, zdokonaľovalo sa v tom, čo ho zaujíma. Uvedomuje si, v čom je jeho sila, jeho dary a talenty a rozvíja ich s plnou podporou rodičov i komunity. Vie, že práve také, aké je, je dokonalé a práve také spoluvytvára dokonalý obraz Stvoriteľa.

Takéto dieťa nepochybuje o svojej sile, o svojej schopnosti, byť plnohodnotným Tvorcom svojho života. Dôveruje sebe a dôveruje životu – dokázalo sa narodiť, vyjsť z bezpečia maternice, pretlačiť sa úzkymi pôrodnými cestami, aby vyšlo na svetlo sveta. Cítilo silu a dôveru svojej matky, otca, komunity a vie, že všetka tá sila a podpora je súčasťou sveta, do ktorého prišlo. Bude vnímať svet ako bezpečné miesto, v ktorom je plne podporovaný a nenechá sa ovládať cez ilúzie strachu, viny, či nedostatku. Bude prirodzene vytvárať bezpečný a láskyplný svet , bude prirodzene tvoriť vo svojej sile a vytvárať spolutvoriace a vzájomne sa podporujúce komunity. Odvážne a v radosti zdieľa samé seba, vo svojej plnej autenticite, pretože si uvedomuje, že práve v nej je jeho najväčšia sila.

Práve takéto dieťa sa môže počas Novolunia v Baranovi zrodiť v každom z nás – Božské dieťa, naplnené silou, odvahou, byť plne a dokonale sebou samým, autentické vo svojich potrebách, želaniach, túžbach, víziách, vedomé si darov, ktoré prináša tomuto svetu. Odvážne hlása svetu: „Som ten, ktorý som. Som tá, ktorá som. Som vtelené Božstvo, stvorené z božskej iskry, zrodené silnou a odvážnou matkou, podporované silným a odvážnym otcom. Mám všetko, čo potrebujem, aby som si vytvorilo život, po ktorom túžim. Mám všetky potrebné schopnosti, talenty a dary, a nekonečný priestor a plnú podporu na to, aby som sa v nich zdokonaľovalo. Život je tu pre mňa a ja som tu pre život – aby som ho tvorilo a žilo ako vtelené Božstvo.“

Kto si je vedomý svojej sily, svojich schopností a darov, cíti sa prirodzene dôležitý a hodnotný, nemá potrebu si svoju hodnotu dokazovať, ani ju presadzovať . Kto si je vedomý svojej sily, prirodzene ctí svoje hranice, svoju energiu a priestor, ktorý vytvára a rovnakú úctu a rešpekt, ktorý cíti k sebe a svojmu priestoru, cíti aj voči priestoru ostatných. Nenechá nikoho, zasahovať so svojho priestoru, ale ani nezasahuje do priestoru iných, ak nie je žiadaný. Nehrá hru na strach, nedostatok, na ľútosť a krivdu, ani na vinu a trest – prijíma plnú zodpovednosť za každý svoj pocit a zároveň si neberie na plecia zodpovednosť za pocity ostatných.

Kto si je vedomý svojej sily, kto rozvíja svoje schopnosti a dary, pozná svoje miesto vo svete a rešpektuje miesto ostatných. Nemá potrebu bojovať, dokazovať sebe ani iným, povyšovať sa nad ostatných, ani sa ponižovať, nepotrebuje súdiť ani zosmiešňovať seba, ani iných. Kto si je vedomý svojej sily, kto ju rozvíja a podporuje seba, žije v mieri sám so sebou a tým tvorí mieruplné a podporné prostredie aj okolo seba. Kto si je vedomý svojej sily, má odvahu, žiť autenticky sám seba a podporuje v tom aj ostatných.

Novolunie v Baranovi je príležitosťou, znovuzrodiť sa do vlastnej sily, do vlastnej autenticity, zrodiť sa ako zdravé, silné a milované Božské dieťa. Dáva priestor, prijať sa v plnej autenticite, pustiť sa všetkých obmedzení, starých hier strachu, viny a sebaľútosti, hier na obeť a vinníka a plné prijatie svojej tvorivej sily. Podporou tohto zrodenia do sily bolo nedávne spojenie Slnka s Dračou hlavou, ktoré nám ukázalo smer, kadiaľ sa má náš vnútorný Drak uberať, nasmeroval trajektóriu jeho letu tam, kde je sila a odvaha Barana v našom živote najviac potrebná, ale mohli sme aj uvidieť, kde ešte nie sme plnými správcami svojej sily, kde ju odovzdávame do rúk niekoho iného, alebo sa jej vzdávame zo strachu či nedôvery v seba.

Na aktuálne Novolunie bude dozerať zranený liečiteľ Cheiron, ktorý spolu so Slnkom, Lunou a retrográdnym Merkurom zasadne k bojovej porade, ako sa na stretnutie v krajine Barana patrí… Cheiron putuje krajinou Barana od roku 2018 a upozorňuje nás na zranenia v „baraních“ energiách – teda v oblasti odvahy, sebaúcty, autenticity, dôvery vo vlastné sily, v otvára zranenia, ktoré sme utŕžili ako deti, tie, ktoré sme prevzali zo skúseností našich predkov, ale aj tie, ktoré sú uložené v kolektívnom vedomí, vďaka ktorým nedôverujeme svojej sile, alebo si ju nedovolíme používať, vyplavuje programy strachu a nedôvery, uložené v bunkách z rodu, aj z kolektívneho vedomia.

Cheiron vie, aké je zranenie boľavé – sám zažíval nekonečnú bolesť zo svojho zranenia. Chápe aj, že cheirónske zranenie má svoju dôležitú úlohu – motivovať nás k neúnavnému hľadaniu lieku, ktorým pomôžeme nielen sebe, ale aj iným. Cheironsky vplyv počas tohto Novolunia strháva náplaste, ktorými sme zakryli svoje zranenia, aby sme ich nevideli, ukazuje nám, kde sme sa snažili utlmiť bolesť „analgetikami“ (úniky, disociácie, závislosti, projekcia našej bolesti do okolia, hra na obeť a vinníka), len aby sme svoju bolesť necítili… Pripomína nám však aj to, že kým sa budeme vyhýbať cíteniu svojho zranenia, kým sa budeme vyhýbať zranenej časti SEBA, nemôžeme objaviť a uchopiť ani svoju silu… Jednou z úloh baranieho cheirónskeho zranenia je totiž stvorenie HRDINU.

V okamihu, keď zažijeme zranenie, silnú emocionálnu bolesť, naše vnútro sa rozbije na kusy. Jedným z tých kúskov je vždy tá naša ubolená časť a na jej ochranu si často stvoríme „hrdinu“. Ten následne slúži na to, aby chránil našu zranenú časť. Obvykle vytvorí mýtus, ktorý slúži na to, aby sa k nášmu zraneniu nikto nedostal a my mali dostatok času ho uzdraviť. Veľmi často sa však stane, že sa nám hrdina zapáči, preto zranenie neuzdravíme a radšej od svoju zranenú časť zamkneme do trinástej komnaty, aby sme ju ukryli. A potom zistíme, že s hrdinom sa žije oveľa lepšie, ako so zranenou a zraniteľnou časťou seba.

S hrdinom veríme, že sme schopní, dosť dobrí, šikovní, hodní lásky, obdivu a úcty. Predvádzame ho svetu a časom uveríme, že sme ON. A že tá zranená, boľavá časť nás k nám vlastne nepatrí. Potom robíme psie kusy, aby sme sa s ňou nikdy nestretli. Ak naša bolesť súvisí s odmietnutím, robíme všetko preto, aby nás už nikdy neodmietli, prispôsobujeme sa, stávame sa majstrami kompromisov, v ktorých radšej stratíme seba, než zázemie spoločenstva. Ak naša bolesť súvisí s neschopnosťou, zodrieme sa z kože, len aby sme neurobili žiadnu chybu, ktorá by nás mohla konfrontovať s pocitom, že nie sme perfektní. Bolesť z nedostatku uznania nás prinúti robiť všetko, aby sme boli uznaní a ocenení.

Hrdina bol stvorený – kto bol odmietnutý, naučí sa hľadať cesty k dohodám, vyjednávať a môže sa stať geniálnym diplomatom. Kto sa po kritike chýb cítil neschopný, vytvorí si zodpovedného a spoľahlivého hrdinu. Neuznaný a podceňovaný si môže vytvoriť hrdinu, ktorý ho motivuje vyštudovať školu a dosiahnuť úspech v povolaní. Alebo, môj prípad – strach z toho, že ma zavrhnú, ak budem náročná, stvorilo vo mne ústretovú a štedrú bytosť. Všetko by to bolo skvelé, keby…

Keby sme nezabudli na bolesť, z ktorej sa zrodil náš hrdina. Zabudli sme ju uznať, zabudli sme pripustiť pred sebou samými, že niekde v našom vnútri je zranená bytosť, ktorú sme zatvorili a robili sme možné aj nemožné, len aby sme ju už nikdy nemuseli vidieť. Moja blízka dušička, ktorá sa cítila v detstve opustená a osamelá matkou, ktorá po hádkach s otcom musela často odísť z bytu, robila možné aj nemožné, aby si udržala priateľov, aj za cenu straty vlastnej hodnoty. Priateľ, ktorý sa cítil ako „nie dosť dobrý syn“, dnes má problém nastaviť hranice vlastnému synovi, len aby nezažil opäť pocit, že nie je dosť dobrý otec. Iná priateľka, ktorá svojmu otcovi nahrádzala syna, potrebovala uznať, že snažiť sa byť niekým, kým nie je a ani nemôže byť, je naozaj náročné, lebo nedokázala uspokojiť otcovu potrebu, akokoľvek sa snažila…

S Cheironom v Baranovi od roku 2018 do roku 2025 prechádzame uzdravovaním zranení, z ktorých sa zrodili hrdinovia. Cheiron tu má dôležitú úlohu – postarať sa, aby bol náš hrdina slobodný, aby nemusel svoju silu, odvahu, svoje schopnosti, vyčerpávať v snahe, ochrániť naše zranené dieťa pred bolesťou, aby sa postavil do služby vedomého Tvorcu.

Podľa čoho spoznáte, že máte neuznanú bolesť, skrytú za hrdinom? Podľa toho, že si v tomto období zažívate pocit neistoty v sebe samých, pochybnosti o tom, či ste naozaj tí, ktorí si myslíte, že ste. Či to, akí ste, je v poriadku… Či nepodliehate nejakým vlastným mýtom a bludom… Či neustále hľadáte cesty niekde „vonku“, lebo svojmu vnútornému hlasu nedôverujete… Či to, čo si myslíte a čo hovoríte, je pravda. Cheiron v Baranovi nás stavia pred tieto otázky, nie preto, aby sme sa tým trápili, ale preto, aby sme mohli uznať bolesť, ktorú v sebe ukrývame. Aby sme za túto bolesť a jej uzdravenie prijali plnú zodpovednosť, aby sme nášmu hrdinovi uvoľnili ruky – keď uznáme svoje zranené časti, ošetríme svoje detské boľačky, uvidíme a pochopíme zranenia na sebaúcte, ktoré sa odovzdávajú po generácie v rodovom aj kolektívnom vedomí, hrdina ich už nebude musieť chrániť a bude môcť plniť svoju úlohu v našom živote.

Túto úlohu však nemôžeme objaviť, kým hrdina nie je slobodný. To je ten pocit neistoty, ktorý nám kladie otázky: „načo som vlastne tu? Ako mám naložiť s mojím životom? Kto som? Čo potrebujem?“, ktorý nám po sedem rokov prináša Cheiron v Baranovi. Na tieto otázky si odpovieme, len čo prijmeme svoju vlastnú silu a odvážime sa žiť to, kým cítime, že naozaj sme. Keď si dovolíme cítiť SEBA aj boľavých a zranených a nebudeme sebou manipulovať, potláčať sa, skrývať vlastnú silu ani slabosť len preto, aby sme necítili vlastnú bolesť…

Vo chvíli, keď sa znovuzrodíme ako Božské dieťa, náš hrdina môže opustiť pozíciu ochrancu zraneného dieťaťa, ktorú doteraz zastával, môže prestať dokazovať svoju silu, aby kompenzoval pocit nedostatočnosti, môže zložiť zbrane a ponúknuť svoje majstrovstvo do služieb Tvorcu. Je dobojované, nastal čas tvorenia – z plného vedomia si svojej sily, v plnom prijatí svojej autenticity, s vášňou a odvahou, danými Slnkom a Lunou v Baranovi.

Baran je znamením bojovníkov, silných, odvážnych, ktorí zažili mnoho bolesti a ich tváre a telá sú pokryté jazvami. Sú na svoje jazvy hrdí, pretože vypovedajú o tom, že nesedeli doma pri peci, ani neležali na gauči. A toto Novolunie nám prináša príležitosť, uznať bolesť, ktorú sme zažili, a s ňou uznať a oslobodiť hrdinu, ktorý z tejto bolesti vzišiel. Uznať svoju silu, odvahu, otvorenosť, schopnosť prekonávať prekážky a dovoliť si, tvoriť svoj život z vedomia si vlastnej sily.

Pokľaknime pred naším hrdinom, poďakujme sa mu, že chránil naše zranené časti, uznajme jeho silu a jeho schopnosti a symbolicky mu rozviažme ruky. Sľúbme mu, že o svoje zranenia sa postaráme my sami, že už nás nemusí chrániť, už nemusí bojovať. V tej chvíli hrdina s radosťou vloží svoju silu a odvahu, aj všetky schopnosti a zručnosti, získané v minulosti pri chránení našich zranených častí, do služieb Božského dieťaťa, aby spoločne tvorili život, ktorý stojí za to žiť … v plnom prijatí toho, kým sme, v plnej autenticite a odvahe milovať seba a Život.

Prajem nám všetkým požehnané Novolunie.