Aktuálně na nebi…

Už približne mesiac si Venuša prechádza regresnou terapiou, ktorá potrvá do 25. júna – v tomto čase nás sprevádza spomienkami na predchádzajúce vzťahy, ukazuje nám, na akých základoch sme ich postavili, ako a prečo sme ich udržiavali, aký mali pre nás zmysel, aké potreby sme si nimi chceli naplniť… A keďže Venušin regres sa odohráva v krajine Blížencov, zaoberáme sa aj tým, aké informácie a zdroje poznania sú pre nás príťažlivé, aké zdieľame vo svojej komunikácii s okolím, aké komunikačné nástroje používame, či nám pomáhajú dosiahnuť to, po čom túžime, alebo nám v tom, naopak, bránia…
V predchádzajúcich dňoch Venuša na svojej terapeutickej púti dostala správu od Cheirona – správu, v ktorej jej pripomenul, kde bola zranená jej sebaúcta, kde sa cítila nemilovaná, odmietaná, ponížená, kde bola jej hodnota kráľovnej lásky a vášne pošpinená a spláchnutá do kanála. V uplynulých dvoch dňoch som sa s tým stretla v telefonátoch a správach: „Cítim sa ubolená, zranená, nepochopená…“ „Prosím, ako sa môžem mať rada, keď sa cítim úplne neschopná a menejcenná?“ , či „Prečo sa stále tlačím do výkonu, aby som svojmu partnerovi dokázala, že som dosť dobrá, že zvládnem toľko, čo on?“… Alebo skúsenosť mojej milovanej priateľky, keď sa snažila urobiť všetko preto, aby svojho vysnívaného nestratila – a aj tak si musela zažiť skúsenosť opustenia, či muža, ktorý dookola v nevyrovnanom vzťahu očakáva, že „sa to zlepší“, aby následne zistil, že žiadny Sato, ani iný Japonec, jeho vzťah, založený na princípe obete a záchrancu, nezachráni… A, predpokladám, že svoju úlohu zohralo otvorenie starých boľačiek aj v škole vo Vrútkach…

Cheiron však potreboval Venuši pripomenúť, že sme zažili, aké to je, cítiť sa nechcení, nemilovaní, odmietaní, spochybňovaní, že sme cítili bolesť, ktorú sme nechápali, preto sme sa proti nej „obrnili“ a vytvorili sme si rôzne kompenzačné, alebo únikové mechanizmy, aby sme sa tejto bolesti mohli v budúcnosti vyhnúť. A ona sa nám stále pripomína, stále nám naša duša priťahuje ľudí, ktorí stláčajú naše boľavé miesto, situácie, v ktorých narazíme do prekážky a udrieme sa práve do opuchnutej, hnisajúcej rany, prelepenej farebnou náplasťou… Aby sme uvideli, precítili, pochopili – a zahrnuli liečivým súcitom a láskou.

V týchto dňoch, keď naša zranená Venuša kľačí na kolenách a s plačom sa pýta: „Prečo si toto robím? Prečo si dookola spôsobujem túto bolesť? Prečo sa nedokážem jednoducho ľúbiť?“, prichádza k nej Cheiron, aby jej pripomenul, kedy a prečo si toto zranenie vytvorila. Možno, ak bude dostatočne múdra, vypočuje si celý príbeh svojho zranenia z cheironskej perspektívy – že si naše božské JA vytvorí bolesť, aby ľudské JA pocítilo túžbu po uzdravení. Že každé zranenie slúži práve tomuto účelu – vytvoriť túžbu po svete, v ktorom si nebudeme spôsobovať utrpenie a hľadať cesty, ako takýto svet vytvoriť. Tak, ako Cheiron, ktorý žil svoj nesmrteľný život s nevyliečiteľným zranením, s nekončiacou bolesťou, ale v snahe, uzdraviť sa, objavil mnoho liekov na bolesti iných ľudí.

Cheiron učí Venušu, že jej zranenie má za úlohu, otvoriť sa ešte väčšej láske a súcitu. Učí ju, že nemá čakať, kedy prestane cítiť bolesť, aby mohla cítiť lásku, ale má otvoriť svoje srdce práve tej bolesti, ktorú tak odmieta. Otvoriť srdce SEBE – neschopnej, nedostatočnej, zranenej, boľavej, odmietanej, neistej… Ponúka zranenej Venuši kľúče pochopenia, súcitu a cesty k uzdraveniu – cesty, ktorá vedie cez plné prijatie a precítenie každého zranenia, namiesto nekonečného vyhýbania sa cíteniu seba samých…

Venuša kľačí pri nohách Cheirona a načúva jeho láskavej múdrosti, ktorú v sebe rozvinul cez pochopenie svojej bolesti. Archetyp Blížencov jej velí, porozumieť, prečo sa jej práve toto deje, prečo musí zažívať práve túto bolesť, otvoriť práve tieto zranenia? Chce pochopiť zmysel šesťtýždňovej regresnej terapie – a Cheiron vysvetľuje. Cheiron jej ukazuje príbeh jej bolesti zo širšej, božskej perspektívy. Pripomína jej, že regres v krajine Blížencov ukazuje Venuši schémy a modely, na ktorých boli vytvárané medziľudské vzťahy a komunikácia po tisícročia vývoja ľudstva – ukazuje manipuláciu, ubližovanie, krivdu a vinu, podmieňovanie pozornosti, všetko postavené na strachu, že nebudeme milovaní, že nebude o nás postarané, že budeme odmietnutí, že neprežijeme…

Tisícročia sa vzťahy medzi ľuďmi tvorili z energie 1. čakry – z potreby prežiť, byť v bezpečí. Až dvadsiate storočie prinieslo krátke obdobie, keď sa vzťahy odvíjali z témy 2. čakry – teda vzájomného obchodu, kde niečo prinesiem do vzťahu ja, niečo ty a vzájomne si to vymeníme. A za to, čo do vzťahu vložíme, očakávame vďačnosť a uznanie a zároveň máme strach, že niekto iný dá partnerovi viac a budeme opustení. Tieto vzťahy zažívali najmä naši rodičia a postupne sme sa dochádzali k téme 3. čakry vo vzťahoch – k používaniu moci, aj prežívaniu bezmocnosti… Generácia, ktorá sa narodila s Plutom vo Váhach (1972 – 1984) prišla na tento svet, aby rozbila staré vzťahové modely, si zažíva práve dramatický prechod z 3. čakry do srdca. Táto generácia vytvára priestor a odžíva si najsilnejšie následky starých vzťahových paradigiem, ale aktuálne sa všetky vzťahové zranenia prečisťujú cez nás všetkých.

Otvárame a preciťujeme svoje vlastné boľačky, ale čistíme aj zranenia z rodu, zo všetkých tisícok generácií, ktoré tu boli pred nami a súčasne z kolektívneho vedomia. Prišiel čas, všetku túto bolesť precítiť a uvoľniť…vykričať, vyplakať, vypovedať… Všetky tie pocity nechcenosti, odmietania, strachu z opustenia, neschopnosti a nedokonalosti, pocitu, že si nezaslúžime a nemôžeme si dopriať lásku, hojnosť, radosť z bytia. „Je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča???“ – túto otázku si kladie Venuša už niekoľko dní… Je možné, aby sme boli milovaní, aj keď sme úplne nedokonalí? Je možné, že si lásku v skutočnosti nemusíme „zaslúžiť“? Je možné, že môžeme ľúbiť sami seba aj bez výkonu, dokonalosti, aj keď sme úplne „nemožní“? Jasné, v hlave to už máme zrovnané – vieme, že tak by to malo byť, ale v našich bunkách sú zápisy o tom, že si lásku a pozornosť musíme zaslúžiť, že na to, aby sme boli prijatí, musíme byť „prijateľní“… a tieto zápisy sú vyryté hlboko, akoby ich zapisovalo začarované pero profesorky Umbridgeovej (fanúšikovia Harry Pottera chápu 🙂 )

Cheiron dáva zranenej Venuši kľúče k pochopeniu starých príbehov, aby sa po skončení terapie mohla pohnúť dopredu s plným uvedomením príčin a následkov, aby ukončila staré paradigmy a vykročila nanovo. O mesiac sa opäť stretnú, tentokrát už preto, aby Venuša jasne vyhlásila: „Aj keď ste ma vy nedokázali prijať, ja sa prijímam dvojnásobne, aj za vás… Aj keď ste ma nedokázali milovať, ja sa budem milovať aj za vás… Aj keď nikto z mojich predkov nemohol zažiť, aké je to, byť milovaný, ja si to dovolím…“ Ale na to máme ešte chvíľu čas…

Doteraz Venuša vždy očakávala pomoc od Marsu, aby „hrdinsky“ bojoval s bolesťou, odrážal všetkých, ktorí by sa dotýkali jej boľavých miest, ale Mars sa už pár týždňov pohybuje v krajine Rýb, v ktorej mu vzali všetky zbrane, nechali mu len súcit a obetavosť. Mars v Rybách nevybojuje víťazstvo silou, ale buď „zvíťazí“ súcitom, alebo padne ako mučeník – a obe alternatívy chápe ako víťazstvo. To je dôvod, prečo sa cítime neschopní, čokoľvek zmeniť vo fyzickej realite, prečo majú mnohí pocit, že sú neustále zaplavovaní vlnami emócií, ale bez možnosti, pohnúť sa dopredu, vykonať niečo, čo by našu situáciu posunulo do inej pozície, aj dôvod únavy a pocitu, že je toho na nás akosi priveľa.

Bezbranný Mars, kráčajúci emócionálnou krajinou Rýb, doráňaný od snahy, vybojovať svoje „víťazstvo“, sa v nasledujúcich dňoch ocitne priamo v kráľovskom paláci Neptúna. Omámený spevom Sirén, pod sedatívami, sníva svoje hrdinské sny o víťazstve lásky a súcitu. Alebo o tom, ako sa obetuje a umrie mučeníckou smrťou… A my to môžeme cítiť – buď ako príliv vízií o dokonalom svete, postavenom na základe lásky a mieru, alebo, ako vlnobitie sebaľútosti, pochybností o sebe, o svete, o možnosti, žiť iný život, než ten, ktorý je plný bolesti. Každý podľa svojho nastavenia, miery spracovania skúseností, v oblasti, ktorá zasahuje približne 20. stupeň Rýb v natívnom horoskope. U mňa je to oblasť, ktorá zahŕňa výchovu detí, ale aj tvorivosť (takú tú bezprostrednú, detskú) – a už dlho som sa necítila taká neschopná, ako matka, ale aj napísanie tohto príspevku mi pripadá, ako tápanie v hmle…

Toto obdobie sa môže zdať zraňujúce, náročné a boľavé, ale Cheironove kľúče a súcit a láska Rýb dávajú príležitosť k tomu, aby sme konečne spočinuli, objali svojho zraneného bojovníka, boľavú Venušu, otvorili srdce sami sebe, každému svojmu zraneniu, každému boľavému a odmietanému aspektu. Do soboty večera nám prichádza na pomoc aj Luna v Rybách, aby nás podporila v otvorenom a láskyplnom prežívaní a preciťovaní všetkých emócií, ktorým sme sa doteraz bránili, v cítení SEBA, aj takých, ako sme sa doteraz cítiť nechceli. V láskavom objatí Luny v Rybách, s možnosťou, dopriať si uľavujúci spánok v objatí Neptúna, sa môžeme jednoducho len odovzdať procesu, v ktorom liečime sami seba súcitom, pochopením a láskou.

Liečivý proces môže zahŕňať emócionálne zrútenia, ktoré je dôležité si dopriať, a kedy, ak nie s Lunou v Rybách? Ak cítite potrebu, vyplakať sa, vykričať, uvoľniť emócie, ktoré cítite, hoci im možno tak úplne nerozumiete, dovoľte si to, máte plnú podporu hviezd, aj Mamičky Zeme. A najmä, nezabudnime, že v tomto procese nie sme sami a ak to umožníme a otvoríme sa, do cesty nám prídu sprievodcovia zo všetkých dimenzií. Z láskavého kráľovstva Mamičky Zeme sa môžeme obrátiť na medovku, betoniku, lipu, stavikrv, túžobník… a prítomnosť šípovej ruže, ktorá nám vždy pripomenie, že milovať len voňavé kvety dokáže každý, ale skutočnú lásku zažívame až vtedy, keď sa naučíme milovať tŕne.

Zdroj: Fb – Čarovné dary Země