Aktuálně na nebi…

Ešte stále doznievajú intenzívne energie Slnovratu, pomaly sa však zlievajú, zjednocujú s esenciou blížiaceho sa Splnu. Vo štvrtok večer, o 20:39 sa Slnko, ktoré v okamihu Slnovratu vstúpilo do kráľovstva Raka, posadí za okrúhly stôl oproti Lune v Kozorožcovi, ktorá práve v tom okamihu dosiahne svoju plnú silu – a nastane okamih Splnu. Luna je v krajine Kozorožca vo veľmi nevýhodnej pozícii, pretože nemôže byť tým, kým je, môže sa cítiť napätá a nesvoja, a zrejme Slnku trochu závidí, pretože jej „vzalo“ vládu, v krajine Raka je predsa kráľovnou ona – a svoje kráľovstvo nadovšetko miluje…

Spln v kardinálnych znameniach (Baran, Rak, Váhy, Kozorožec) býva vždy prelomový, sú to znamenia, ktoré samy znamenajú prelom, preto sa vstup Slnka do týchto znamení oslavuje ako najväčšie sviatky roka, Slnovraty a Rovnodennosti. Tieto znamenia zobrazujú prelomové obdobia kola roka, ale aj nášho života. Baran, to je zrodenie, nové začiatky, Rak, to je obdobie, keď zakladáme rodinu, vyživujeme, staráme sa o najbližších, Váhy sú obdobím, keď deti opustia domov a my si začneme uvedomovať dôležitosť širšej komunity a medziľudských vzťahov a prirodzene vkladáme svoje dary do služby spoločnosti a Kozorožec, to je staroba, príprava na smrť, čas bilancie a úplnej vnútornej integrity.

Slnečné obdobie Raka je vyživujúce, láskavé, starostlivé, také, aký je Rak – vonku dozrievajú prvé plody, zem je štedrá, ako skutočná matka, zahŕňa nás hojnosťou a my oddychujeme na rodinných dovolenkách, lebo sa cítime ako milované deti Mamičky Zeme. Všade okolo nás je hojnosť potravy, zvieracie matky sa starajú o mláďatá, v tejto chvíli nikto nemyslí na to, že sa táto hojnosť a vyživujúca sila slnka raz skončí. Ani na to nechceme myslieť, vychutnávame si ju, sme naplnení dôverou a bezpečím, aké poskytuje náruč milujúcej matky. V tomto pocite bezpečia si môžeme dovoliť naplno vnímať každý pocit, vychutnávať prítomný okamih, byť citovo spojení so svojimi najbližšími, ale aj sami so sebou, s naším vnútorným dieťaťom.

A do tohto času hojnosti a bezstarostnosti zasiahne Luna v Kozorožcovi, prichádza ako návštevník z krajiny, ktorá leží na opačnej strane vesmíru. V krajine Raka o tejto cudzej krajine počuli, vraj tam žijú v zime, musia veľmi zodpovedne hospodáriť so všetkým, čo majú, jedlo je na prídel a každý musí plniť svoje povinnosti, na pocity, vľúdnosť a súcit im už neostáva čas ani priestor – inak hrozí, že neprežijú. Aj v krajine Kozorožca počuli o tom, že existuje taká oblasť, v ktorej nemusia premýšľať o každom súste, nemusia dotiahnuť každú úlohu do konca, môžu sa vyhrievať na slniečku a užívať hojnosť prítomnosti bez toho, aby sa zaoberali budúcnosťou, môžu žiť večnú mladosť, bez toho, aby si uvedomovali, že raz budú starí. A teraz sa tieto dve krajiny na krátky okamih stretnú…

Slnko v Rakovi zobrazuje mýtický archetyp Deméter. Veľká Matka – živiteľka, tá, ktorá štedro rozdáva svojim deťom hojnosť úrody, jej dary sú všade naokolo, stačí vystrieť ruku a odtrhnúť si, či sa zohnúť a zozbierať zo zeme. Nemusíme robiť nič, len si vziať… Luna v Kozorožcovi zobrazuje iný materský archetyp – severskú bohyňu Frigg, manželku boha Odina. Vie, čo je to sneh, mráz, jej ľud pozná nedostatok a nehostinné podmienky, ktoré však zoceľujú a vytvárajú odolných a silných bojovníkov. Ak je Deméter matkou milujúcou a vyživujúcou, ale aj trochu ľahkovážnou, tak Frigg je matkou, ktorá jasne a nekompromisne organizuje rodinný život, je nesmierne zodpovedná, no na citové prejavy jej už neostáva priestor. Keď dieťa pri prvých krokoch spadne a rozplače sa, matka Deméter pribehne k nemu, bude ho objímať, hýčkať, hojdať v náručí, nechá ho vyplakať a možno si poplače spolu s ním… Matka Frigg skontroluje, či nie je zranené, pohladká a pomôže mu, postaviť sa na nohy, aby mohlo kráčať ďalej…

Obe matky – Deméter aj Frigg – zažili stratu milovaného dieťaťa. Keď Deméter stratila Persefónu v podsvetí, jej žiaľ zasiahol celú Zem, zavládla zima, hlad a nedostatok. Predstavuje matku, zmietanú emocionálnym uragánom, pri ktorom zabúda na zodpovednosť za seba, aj za okolie, zabúda na všetko a vníma len svoje pocity, zároveň je sila jej emócií nástrojom, vďaka ktorému dosiahne cieľ – návrat milovanej dcéry. Keď Frigg stratila svojho syna Baldra, vybrala sa vyjednávať s predstaviteľmi všetkých svetov, jej nástrojmi boli racionalita, zodpovednosť a stratégia.

Keďže po celé slnečné obdobie Raka sa otvára téma vnútorného dieťaťa, dostávame príležitosť, pochopiť svoje vnútorné dieťa, hýčkať ho, vyživovať, aj uzdravovať, čo je potrebné, Spln v Kozorožcovi prichádza ako medzník, v ktorom dostáva naše vnútorné dieťa podporu od oboch archetypov Matky. Máme možnosť, objaviť obe podoby našej vnútornej Matky – tú citlivú, vyživujúcu, láskavú, a zároveň silno emocionálnu a náladovú, ale aj tú, ktorá učí naše dieťa zodpovednosti a integrite, prísne ho napomenie, stanoví hranice a podporí ho v samostatných krokoch, avšak v citových prejavoch môže byť zdržanlivá… Naše vnútorné dieťa potrebuje obe podoby rovnako…

Počas týchto dní si môžeme všímať, aká polarita v nás prevažuje v našom správaní k vnútornému dieťaťu, ak s ním komunikujeme. Keď sa cítime zranení, smutní, opustení, neschopní – dávame si dostatok priestoru, aby sme sa vyplakali, vykričali, poľutovali? Alebo si rovno povieme „Nefňukaj a postav sa na nohy, ideme ďalej?“ Alebo, naopak, nechávame ho, utápať sa v sebaľútosti a pocite obete a ešte sa s tou bolesťou stotožníme? Oba extrémy sú pre naše vnútorné dieťa škodlivé a práve počas Splnu v Kozorožcovi dostáva k dispozícii plnú podporu a oporu oboch Matiek, aby mohlo plnohodnotne dospieť, oplakať minulosť so všetkými boľačkami a s vedomím plnej zodpovednosti za tvorbu svojej budúcnosti, vykročiť na ďalšiu cestu. Obe tieto dámy budú mať voľné javisko, tento Spln bude ich predstavením vo veľkom štýle.

Pred niekoľkými dňami som hovorila s priateľkou, ktorá zažila neveru v partnerskom vzťahu. Po celý čas mi rozprávala, ako niekoľko mesiacov skúmala, prečo sa jej to stalo, kde urobila chybu, čo mala urobiť inak, ako môže partnerský vzťah opraviť. Samozrejme, absolvovala fázu hnevu na partnera, ale následne už pokračovala v režime kozorožcovskej zodpovednosti (má natívnu Venušu v Kozorožcovi). Opýtala som sa jej, či si našla čas na vyplakanie, precítenie ľútosti, smútku, na uzdravenie zranenia, opýtala som sa, ako sa o seba starala… Vôbec nechápala, na čo sa pýtam – to má akože fňukať? Čomu tým pomôže? Treba sa predsa pozbierať, aby čo najrýchlejšie „fungovala“ a nejako vyriešiť situáciu… Ale tie emócie hanby, nedostatočnosti, neschopnosti seba, ako ženy, bolesti, zrady a nedôvery, ktoré táto situácia vyplavila na povrch a ktoré tak dôverne poznala už z detstva, boli opäť zatvorené do emocionálnej pivnice… len aby SA/SEBA takto necítila… len aby necítila to zahanbené dievčatko, tú, ktorá sa necíti dosť dobrá, schopná, hodná lásky…

Zároveň som v tých istých dňoch pozorovala moju dcérku na našich bylinkových potulkách – neustále vyjadrovala, čo cíti… prirodzene, ako plynuli pocity, stále ich verbalizovala „Juj, tie komáre ma hnevajú… som naštvaná, že ma uštipli… je mi horúco, idem si oddýchnuť pod stromy… mami, poď si sadnúť ku mne, nechcem tu byť sama… je mi smutno, keď nie si pri mne… mami, pozri, aký nádherný motýľ… ja sa tak teším… ja sa tak hnevám… je mi smutno… bolí ma nožička…“ Každú vetu opakovala tak dlho, kým svoj pocit dostatočne nevyjadrila. Pozorovala som ju aj seba, svoje myšlienky… Vynorila sa myšlienka „Buď už chvíľu ticho, kto to má stále počúvať, už by si mohla vydržať aj nejaké nepohodlie…“ Hneď som vedela, že tá myšlienka nepochádza odo mňa a spomenula som si, že kedysi som aj ja bola takáto – prirodzene som verbalizovala všetko, čo som cítila… Prežívala som pocity slobodne a nechávala som ich tiecť a vyjadrovala som pohybom aj slovom, čo cítim…

Ale – pre niekoho (rodičov, učiteľov) to nebolo prijateľné, bolo to „príliš“, otravovalo ich to… „Veď už buď ticho, kto ťa má stále počúvať? No tak ťa to bolí, niečo vydržíš… Ale netáraj, že sa hneváš, veď sa nemáš prečo… a keď sa hneváš, si zlé dievčatko… nesťažuj sa… nekrič toľko…“ Ako si to asi malé dieťa preloží? Tvoje pocity sú pre mňa príliš… či, ešte horšie, tvoje pocity ma nezaujímajú, nikoho nezaujímajú, nikto o nich nechce počúvať… dobré dievčatko si len vtedy, keď „ani nevieme, že ťa máme“… S každým nevyjadreným pocitom sa ale v našom tele zastaví energia, každý pocit, zdanlivo malicherný, ktorý neprejavíme cez hlas a telo, je ako malý konárik, spadnutý do potoka… Jeden ešte odplaví prúd vody, ale keď padá jeden konárik za druhým, niektoré menšie, iné väčšie, postupne vytvoria hrádzu – a naša energia prestáva voľne prúdiť, cítime nespokojnosť, zaseknutia v prúde života a časom, možno aj fyzické choroby.

Pocity, nevyjadrené navonok, sa presúvajú do nášho vnútra, vedieme s nimi nekonečné dialógy, pridávame k nim myšlienky, v ktorých sa často točíme dookola… Už nimi nikoho „neotravujeme“ – len sami seba, a to doslova… Nevyjdarené pocity, zaseknuté v našom emocionálnom tele, sa stávajú jedom, ktorý postupne otravuje našu myseľ, mení sa náš vzťah k svetu, k sebe samým… až do chvíle, kým nepochopíme, že vo všetkých našich pocitoch je nekonečný energetický potenciál, nesmierna sila, ktorou môžeme tvoriť život taký, po akom túžime. A rozhodneme sa, že SA opäť chceme cítiť (aj tak, ako sme sa nikdy nechceli a nemohli), aby sme sa spojili so sebou samými… a všetky tie pocity si s láskou prežijeme, precítime, preľúbime… a následne za ne prevezmeme zodpovednosť a použijeme ich ako hnaciu silu a žriedlo životnej energie na tvorbu života.

Úlohou Slnka v Rakovi – mýtickej Deméter – je, naučiť nás, ako byť láskavou, milujúcou, objímajúcou a vyživujúcou matkou svojmu vnútornému dieťaťu, ako vždy a za každých okolností byť sebe oporou, ako si dovoliť, použiť silu svojho hnevu na vytýčenie hraníc, silu smútku na prepustenie minulosti, silu hanby na lepšie porozumenie motívom nášho konania a tým aj pochopeniu našich skutočných potrieb, silu žiarlivosti na ochranu dôvery, silu závisti na túžbu po dosiahnutí našich snov a uspokojení dôležitých potrieb… Po celý nasledujúci mesiac nás Deméter bude sprevádzať svetom nášho vnútorného dieťaťa, bude nás učiť, ako ho vyživovať, objímať, hýčkať a milovať presne tak, ako to potrebuje…

Úlohou Luny v Kozorožcovi je, postaviť nás do plnej vnútornej integrity. Slúži nám tým, že položí dôležitú otázku: „Ako by si žil, keby si mal istotu, že ťa nikto za tvoje činy nepochváli, ani neodsúdi? Ako by si žil, keby nebol nikto, kto by ťa pohýčkal, potúlil, poľutoval za tvoju bolesť? Ako by si žil, keby si bol skutočne iba sám sebou, bez akejkoľvek opory zvonka?“ Je to znamenie strohej jednoduchosti, cieľovým bodom je, aby naše myšlienky, pocity, slová a činy boli v dokonalom súlade, aby sme si boli plne vedomí svojich pocitov a prejavovali ich v slovách aj konaní, bez ohľadu na to, akou cestou nás chce smerovať naše okolie, bez ohľadu na to, koľko prekážok alebo lákadiel sa nám postaví do cesty. Ak si dovolíme pozrieť sa na svoj vnútorný, emocionálny svet, absolútne racionálnym pohľadom, môžeme počas tohto Splnu oddeliť zrno od pliev – pochopiť, ktoré naše pocity môžu byť palivom a ktoré sú brzdou, ktoré nám v dosiahnutí nášho cieľa pomôžu a ktoré nám v ňom, naopak, môžu zabrániť. A to všetko nekompromisným pohľadom Kozorožca, ktorý nedovolí, aby sme sa s akýmkoľvek pocitom stotožnili.

Aby sme dosiahli krehký bod rovnováhy, aby sme nelietali na kozorožcovsko-račej hojdačke hore a dolu, pozrime sa na život tak, ako ho vidia tieto dva zdanlivé protipóly. Oni vedia, že jeden bez druhého nemajú zmysel. Rak si veľmi dobre uvedomuje, že bez schopnosti prevziať zodpovednosť za každý náš krok, by sme boli bábky, vláčené emóciami na vlnách života. Kozorožec vie, že bez hlbokých a silných pocitov, bez láskavej starostlivosti jeden o druhého, bez milujúcich objatí… by svet bol rovnako pustým a nehostinným miestom, ako je jeho zimné kráľovstvo. Rak vie, že bez schopnosti hospodáriť s úrodou, by sme sa ďalšej úrody nedožili, Kozorožec vie, že bez schopnosti vychutnať si oddych a hojnosť, by sme nemali dosť síl, prežiť zimu. Jeden nie je lepší, ani horší, ako ten druhý, ale spoločne udržiavajú život v takej potrebnej rovnováhe.

A tejto rovnováhe učia nás, práve počas Splnu v Kozorožcovi – magickom okamihu, keď môžeme s dospelou zodpovednosťou sľúbiť svojmu vnútornému dieťaťu, že sa o jeho potreby postaráme, že mu pofúkame boľačky, budeme ho chrániť a ľúbiť, rešpektovať všetky jeho potreby a pomôžeme mu, aby vyrástlo do zrelej osobnosti. Takej, ktorá bude kráčať životom so vztýčenou hlavou, verná sama sebe, svojim princípom a prioritám…

Všeobecne sa tento Spln samotný javí ako veľmi príjemný a podporujúci (pokiaľ sa neodohráva v napätých väzbách k natívnym planétam), keďže sa Slnko aj Luna opierajú o Jupitera, ktorý z krajiny Rýb vysiela energie súcitu, láskavosti, pochopenia a nehy. Jeho vplyv podporí vzájomné pochopenie a preľúbenie medzi vnútorným dieťaťom a oboma polaritami materskej energie. Opozícia Pluta voči Venuši v Rakovi však môže otvoriť témy vzťahu k našej matke, ale aj k ženským autoritám v našom živote, vyplaviť potlačené emócie, pocity odmietania, nechcenosti a nepochopenia, pocit, že do svojej rodiny vlastne nepatríme… Vyplaviť môže napríklad aj strach matiek o život svojich detí, alebo o to, že nebudú schopné uchrániť svoje deti pred rozhodnutím svetskej autority, či dokonca, že z rozhodnutia svetskej moci o svoje deti prídu. Tieto emócie sa môžu vyplaviť z rodovej pamäti, pretože generácie žien, ktoré tu boli pred nami, zažívali straty svojich detí ako bežnú súčasť života. Opäť je dôležité, tieto pocity precítiť, uznať a uvedomiť si silu a moc seba, ako matky, prijať seba ako matku, ako najvyššiu autoritu .

K Splnu v Kozorožcovi pre mňa neodmysliteľne patrí sľub vernosti sama sebe (tento je môj, takže si ho môžete upraviť, ako to sami cítite): V mene Boha-Otca Stvoriteľa a Bohyne Matky živiteľky, sľubujem, že budem chrániť svoju zraniteľnosť a citlivosť, rešpektovať svoje pocity. Sľubujem, že sa budem ľúbiť a podporovať celým srdcom, celým telom a každou svojou myšlienkou, slovom a činom. Sľubujem, že sa budem s láskou starať o svoje telo, ako božský chrám mojej duše, že sa budem starať o svoju myseľ, aby sa v nej rodili myšlienky lásky a mieru. Sľubujem, že žiadneho človeka, situáciu, ani svoju myseľ, nezneužijem na to, aby som si ubližovala neláskavým a neúctivým správaním k sebe samej. Sľubujem, že ostanem verná najvyšším princípom svojej duše, že budem tvoriť svoj život s úctou k sebe a všetkému stvoreniu. Nech mi Otec-Stvoriteľ a Matka Zem-živiteľka pomáhajú a sprevádzajú ma na mojej ceste. Nech sa stane! Ďakujem.

Dnešný Spln samozrejme praje aj bylinkám, je vhodný čas na zber prasličky roľnej (vlastne už posledný vhodný čas v tomto roku), ale aj ľubovníka bodkovaného, najmä ak z neho vyrobíte liečivý olej, a tiež repíka, harmančeka, kostihoja, myšieho chvosta. Všetky bylinky, ktoré použijete na podporu pohybovej sústavy, kostí, kĺbov, ale tiež pokožky a nechtov, dostávajú dnešným Splnom mimoriadne požehnanie…

Spln v Kozorožcovi (ako vo všetkých zemských znameniach) má silný zhmotňujúci potenciál – preto si buďme veľmi dobre vedomí toho, na čo myslíme, čím sa zaoberáme a čo si želáme. Zároveň, ak máme dlhodobé želanie či túžbu, môžeme práve počas dnešného dňa precítiť, či sme schopní prevziať zodpovednosť za všetko, čo by nám vysnívaná situácia priniesla do života… a ak túto zodpovednosť prijmeme, môžeme svoj sen odovzdať Vesmíru a Lune a požiadať o SPLNenie Požehnaný Spln všetkým želám, nech je naše vnútorné dieťa milované a podporované, nech obe podoby našej vnútornej Matky dostanú od Slnka i Luny silu a múdrosť.

Svetlana, Čarovné dary Zeme