Zimní Slunovrat

Na to, aby sme precítili hĺbku Slnovratového obdobia, sa potrebujeme vrátiť o mnoho storočí späť, do čias, keď ľudstvo poznalo len dva zdroje svetla – slnko a oheň. Čím viac ubúdalo slnečných lúčov, tým viac si ľudia cenili ohňa, v prastarých kultúrach existovala dokonca „funkcia“ strážcu ohňa, a túto čestnú pozíciu v kmeni dostávali múdri starí ľudia, ktorí už fyzicky nedokázali plniť inú úlohu v kmeni, ale vládli múdrosťou a schopnosťou, hospodárne a účelne zaobchádzať so vzácnym zdrojom dreva. Ich pomocníkmi boli malé deti, ktoré počas zimy nosili drevo a zároveň počúvali príbehy múdrych strážcov ohňa a učili sa od nich zodpovednosti, disciplíne a hospodárnosti.

Čas Zimného Slnovratu bol dlho a túžobne očakávaným okamihom, ktorý sľuboval, že po období tmy opäť príde svetlo, po akomkoľvek ťažkom období znovu príde nový nádych. Neskorá jeseň nás učila, ponoriť sa do nášho vnútra, ľudia spomínali, rekapitulovali predchádzajúci rok, v hlavách spriadali predstavy o tom, čo urobia na jar, keď sa sneh roztopí a slnko opäť pobozká Mamičku Zem, aj o tom, čo určite nebudú opakovať, pretože sa to v živote neosvedčilo…

Tma vrcholila a spoločne so zimou vytvárala ťaživú atmosféru strachu, či sa dožijú jari. Všetci členovia komunity prijímali možnosť, že ktorémukoľvek z nich sa to nemusí podariť, zrekapitulovali si svoje životné príbehy, zmierili sa s ľuďmi aj sami so sebou a v plnom odovzdaní sa smrti žili každý deň s úctou a vďačnosťou. V období Slnovratu, keď sa zdalo, že tma nad svetlom zvíťazila, ľudia spájali svoje energie, aby privolali životodarnú silu Slnka.

Na kopcoch sa rozhoreli ohne, ktoré boli výkrikom, vychádzajúcim z hlbokého pochopenia :

„Kým do tmy príde svetlo, nebudeme nečinne sedieť a čakať, ale zapálime ohne! Kým nám Slnko opäť venuje svoje teplo, navzájom sa objímeme, aby sme sa podelili o teplo našich sŕdc. Pomôžeme Slnku v čase, kedy nemá dosť síl, aby nás zohrievalo a roztopilo ľad, pokrývajúci Matku Zem a naplníme sa svojím vlastným svetlom. Po celé leto nás zohrievalo, s láskou nás vyživovalo, staralo sa o nás a teraz my pomôžeme jemu tým, že rozsvietime svetlo v našich srdciach!“

Modernému človeku to môže pripadať smiešne, veľmi dobre vieme, že svetlo a tma, deň a noc, leto a zima, má svoj „vedecky podložený“ cyklus, ale pre našich predkov Slnko nebolo ohnivou guľou kdesi vo vesmíre, zloženou z chemických prvkov, ale živou bytosťou, s ktorou každý deň ľudia komunikovali a cítili vzájomné spojenie. V ich očiach bol slnečný boh láskavým rodičom, ktorý ich od jari do jesene vyživoval a na jeseň zostarol a umieral, aby sa po Slnovrate znovu narodil. Bol súčasťou ich komunity a všetci považovali za samozrejmé, aby mu v starobe, ale aj pri prvých neistých krôčikoch po znovuzrodení, pomáhali spoločnou energiou, rovnako, ako sa starali o starcov kmeňa, aj o malé deti.

Dnes, keď nám nehrozí smrť od hladu či zimy, sa oslava Slnovratu obmedzila na niekoľko dní, keď spájame oslavu s vianočnými sviatkami. Naši predkovia ho však oslavovali po tri týždne – každý deň oslavovali pribúdajúce minúty svetla, rovnako, ako oslavovali každý pokrok u bábätka. Verili, že vďačnosťou a úctou dávajú Slnku silu, ktorá ich bude po celý nasledujúci rok hriať a vyživovať.

Slnovrat bol uvítaním Slnka do nového života – hostina s obilným chlebom a kašou pripomínala slnečnému božstvu jeho poslanie, vôňa slnečných byliniek v odvaroch a vydymovadlách mu mala osviežiť pamäť a dodať silu. Tak, ako keď kohokoľvek z komunity premohla temnota zimy a strácal vieru, celý kmeň mu pripomínal jeho silu, spomínal na jeho záslužné činy… Tam, kde víťazila temnota, ľudia si navzájom pripomínali svoje vnútorné svetlo, rozsvecovali ho jeden v druhom navzájom, pretože od toho záviselo ich prežitie. Práve toto vedomie v sebe podporovali všetci členovia komunity – že ich prežitie závisí od toho, či sme schopní vidieť a podporovať vnútorné Svetlo v sebe samých rovnako, ako v každej Bytosti, ktorú máme v našej blízkosti.

Každý rok nám Slnovrat prináša práve túto príležitosť – zrodiť v sebe Krista, Božie dieťa, to, ktoré si je VEDOMÉ toho, že nemusí robiť nič, aby sa stalo stelesnením Božskej tvorivej sily, pretože ním už JE. Každý z nás je stvorený z Božskej energie Stvoriteľa a preto ju v sebe všetci nesieme – potrebujeme si ju len U-Vedomiť a prijať ju… uvedomiť si a prijať SEBA ako Božie deti, ako milované a milovania hodné deti Stvoriteľa. Minuloročným procesom zrodenia Svetla-Krista v prírode, aj v nás, nás sprevádzala Luna v Rakovi, pomáhala nám v pôrodnom procese, objímala nás a dávala nám silu Božskej Matky – tej, ktorá je ochotná zrodiť v nás Božie dieťa, Tvorcu… Tej

, ktorá je ochotná, vziať na seba všetky výzvy, čeliť bolesti pôrodu, nárokom výchovy a s otvoreným srdcom byť nášmu vnútornému Božskému dieťaťu oporou a milujúcou náručou.

Jej podpora nás sprevádzala celým slnečným rokom, materská energia v nás prechádzala previerkami sily a kvality od Lilith v Rakovi a zároveň v nás väčšinu roka podporoval Jupiter v Rybách, aby sme dosiahli hlboké pochopenie a preľúbenie všetkých podôb seba.

Energia tohtoročného Slnovratu bude celkom iná – pri kolíske znovuzrodeného Slnka bude stáť Luna v Strelcovi. To rozhodne nie je mamička, ktorá by nám varila ukľudňujúci čajík a utierala spotené čelo – je to skôr matka, ktorá stojí meter pred dieťaťom, ktoré sa učí chodiť, naťahuje k nemu ruky, aby sa jej dieťa už-už mohlo dotknúť a oprieť sa o ňu, ale zároveň dieťaťu tou dostatočnou vzdialenosťou umožňuje, kráčať na vlastných nohách a spoliehať sa na seba. Je to matka, ktorá práve svojou zdanlivou „nepodporou“ po celý čas dodáva dieťaťu vieru tým, že mu ukazuje, ako nezlomne dôveruje jeho sile, ktorá sa teší z každého samostatného kroku, ale zároveň je pripravená zachytiť ho, keby hrozilo reálne nebezpečenstvo.

Lunárna energia dodáva Slnovratu základnú esenciu, ukazuje nám, akým spôsobom máme pristupovať v nasledujúcom roku k svojmu vnútornému Slnku – k Zdroju života, ktorý máme vo svojom vnútri… Ak sme počas uplynulého roka mali zadanie, byť svojmu Božiemu dieťaťu láskavou, nežnou a starostlivou mamičkou, tak v tom nasledujúcom mu už máme byť viac dobrou sudičkou, než opatrovateľkou … Už od nás nepotrebuje, aby sme ho nosili v perinke, za rok vyrástlo, postavilo sa na nohy a od nás potrebuje, aby sme mu prejavili dôveru… aby sme ukázali Božstvu v sebe, že dôverujeme jeho/SVOJEJ tvorivej sile… aby sme ukázali, že dôverujeme SEBE ako stelesneniu Božského Zdroja… Zároveň je nám Luna v Strelcovi, stojaca pri kolíska znovuzrodeného Slnka, podporou v nezlomnej viere a dôvere, že Vesmír je priateľský a láskavý – aký iný môže byť, keď si ho tvoríme sami?

O tom, že si svoj Vesmír naozaj tvoríme sami – a čo si vytvoríme, v tom žijeme – nás bude počas nasledujúcich mesiacov presviedčať Jupiter v Baranovi. Už sme si jeho energiu mohli ochutnať počas tohto leta, ale v plnej sile sa nám ukáže počas nasledujúcich piatich mesiacov. Bude nám pripomínať, že svoj život máme plne vo svojich rukách a sme plne kompetentní, aby sme sen o nádhernom živote, ktorý sme si vysnívali s Jupiterom v Rybách, začali tvoriť v realite svojimi činmi. Dodá nám potrebnú životaschopnosť, odvahu a dôveru vo vlastnú silu a bez milosti nás vykopne z krajiny výhovoriek a pochybností

Už samotný okamih Slnovratu bude sprevádzaný dynamickou väzbou medzi Slnkom v Kozorožcovi a Jupiterom v Baranovi – obaja nám pripomenú, že za to, akú realitu žijeme, sme plne a bez výnimky zodpovední my sami, že máme v rukách všetky nástroje, ktoré potrebujeme a zároveň, že za všetko, čo tvoríme (vedome, či nevedome) preberáme plnú zodpovednosť. Súcitného „čičíkania“ sa od týchto dvoch rohatých pánov asi nedočkáme, zato motiváciou k aktivite nás zahrnú v požehnanej miere. Natankujú nám plnú nádrž odvahy, tvorivej energie a životaschopnosti a podporia zhmotnenie všetkého, do čoho sa pustíme.

Slnovratový horoskop je nadupaný zemským elementom, je teda jasné, že v nasledujúcom slnečnom roku budeme podporovaní v schopnosti, tvoriť v hmote, zhmotňovať myšlienky a zámery. Podporná väzba medzi Merkurom a Venušou v Kozorožcovi a Uranom v Býkovi nám ukazuje, že budeme objavovať nové možnosti a cesty, ako zhmotniť svoje túžby a zámery. Ohnivý element, ktorý je zastupovaný Lunou v Strelcovi, Jupiterom a Cheironom v Baranovi nám dodáva potrebnú vášeň a inšpiráciu, ktorá je podmienkou stvorenia každého nového života…

Aby sme si vyčistili priestor na tvorenie nového, už v starých kultúrach bola súčasťou Slnovratového obradu rozlúčka s minulosťou – každý človek v komunite odovzdal slnovratovému ohňu niečo, čo pre neho symbolizovalo minulosť, s ktorou sa lúčil. Boli to spomienkové predmety, oblečenie, alebo kúsok dreva či zväzok slamy, alebo suchá vetvička paliny čiernobyľ, do ktorého „uložil“ myšlienky, presvedčenia a pocity, ktoré by ich obmedzovali v uskutočňovaní zámerov v nasledujúcom roku. Pri Slnovratovom obrade si zároveň posilňovali vieru v hojnosť nasledujúceho roka tým, že predmet, ktorý zosobňoval niečo, čo im prinieslo šťastie, venovali inému členovi kmeňa, aby hojnosť a radosť plynuli. Čo necháme za sebou? Ktorý tieň minulosti odovzdáme ohňu? O čo sa podelíme s blízkym človekom, aby to, za čo sme vďační, prinieslo radosť niekomu inému? Dajte a bude vám dané – lebo dary kolujú Toto posolstvo zimného Slnovratu sa transformovali na rozdávanie vianočných darčekov, pre nás je tento deň pripomenutím, že to, čím sme obdarovaní, získa skutočnú a úplnú hodnotu až vtedy, keď sa o dary podelíme a obohatíme nimi aj ostatných.

K oslavám Slnovratu patrila vždy očista – osobná aj očista priestoru, v ktorom žijeme. Slnečný Boh, hoci príde ako bábätko, si zaslúžil prijatie v čistote a kráse. Osobná očista zahŕňala umývanie sa odvarom z čistca lesného, betoniky, zlatobyle, lipkavca syridlového, železníka a ľubovníka, príbytok sa umýval odvarom z ľubovníka, šalvie lúčnej, vratiča, paliny čiernobyľ a vydymoval zväzočkami letných byliniek (palina čiernobyľ, vratič, ľubovník, lipkavec syridlový, šalvia lúčna, túžobník). Odvarom z očianky Rostkovej sa umývali oči na Slnovratové ráno, aby sme po celý rok videli jasne a z najvyšších úrovní vedomia. Zmes slnovratových byliniek, vhodená do ohňa, mala priniesť zdravie a silu nielen Slnku na nebi i v každom z nás, ale aj našim rodom a celému kolektívu.

Žehnanie príbytkom a ľuďom okolo nás sa zachovalo v podobe vianočných vinšov, avšak Slnovratové požehnanie má charakter magickej formulky – čokoľvek sebe, či inému zaželáme, to bude Slnkom osvetlené a vyživené, preto si na Slnovratový deň strážme myšlienky, aj slová vyslovené. O obradoch, ktorými môžeme Slnovrat osláviť, koluje mnoho článkov a príspevkov, každý si môže zvoliť to, čo je jeho srdcu blízke, čo ho napĺňa a zažína plamienok radosti…

Ja si dovoľujem, len nám všetkým zaželať, aby sme tak, ako naši predkovia, oslávili Slnovrat tým, že zažneme svetlo v našom vnútri, zohrejeme sa navzájom pohladením a objatím, podporíme sa a pripomenieme si, akí sme jeden pre druhého dôležití … Aby sme si dovolili, tvoriť svoju vysnívanú realitu s odvahou a vierou, že nás naše vnútorné Slnko, náš Zdroj, neustále podporuje… aby sme si dovolili žiť život, aký si zaslúžime ako Božie deti, ako stelesnenie Božskej tvorivej sily…

Nech sa nám všetkým deje Láska…

A tak sa staň!

Světlana, Čarovné dary Země