Aktuálně na nebi…

V sobotu 23. septembra, krátko pred deviatou ráno, Slnko vstupuje do kráľovstva Váh a začína sa astronomická, aj astrologická jeseň. Vstup Slnka do kardinálnych znamení (Baran, Rak, Váhy a Kozorožec) je vždy symbolickým otvorením brány, aktiváciou portálu, preto sa tieto znamenia nazývajú kardinálnymi – teda tými, ktoré určujú smer. Váhy v tomto štvorlístku symbolizujú archetyp kráľa a kráľovnej – zrelosť, dospelosť,schopnosť tvoriť v komunite, otvárajú priestor kmeňovej duše. Preto bola Jesenná Rovnodennosť v starých kultúrach sviatkom zberu úrody a zdieľania toho, čo sa urodilo, s celou komunitou. Tak, ako sa delíme o hmotnú úrodu, ktorá vyživuje telo, učíme sa v tomto období, podeliť sa o skúsenosti a múdrosť, ktoré nám plodná časť roka priniesla.

Dni sa Rovnodennosťou začnú skracovať, práce vonku ubúda a predlžujú sa noci, čas určený na odpočinok, ale aj večerné zdieľanie v teple príbytkov. Staré kultúry si veľmi dobre uvedomovali možnosť, že sa nasledujúcej jari nemusia dožiť, preto si v jeseni odovzdávali všetko, čo sa počas roka naučili, aby ich vedomosti a skúsenosti poslúžili ostatným. Obdobie Váh slúžilo na to, aby si ľudia spoločne vychutnali posledné jesenné dni, oslávili krásu a dary života a vzájomne ich zdieľali. Ale zároveň nezabúdali, že každý rok má v rovnováhe svoju svetlú, aj tmavú polovicu, obdobie aktivity, aj obdobie oddychu, čas, kedy tvoríme vo vonkajšom svete, aj čas, kedy tvoríme vo svojom vnútri a vedeli, aké je dôležitosť, udržiavať tieto dve polarity – svetlú aj tmavú – aj v živote komunity i jednotlivca, v našom vnútri…

Archetyp Váh otvára druhú polovicu zverokruhu. Prvá, tá, ktorá sa začína v krajine Barana, nás vedie cestou jednotlivca, individuality v jej prejavoch, zobrazuje nás osobne, naše prežívanie, naše schopnosti, naše úlohy, vyzýva k osobnej aktivite. Táto prvá polovica sa nesie vo vibrácii intenzívnej mužskej, jangovej energie. Od Jesennej Rovnodennosti, teda začiatku obdobia Váh, sa presúvame do druhej polovice zverokruhu, ktorý zobrazuje celok, vyšší zámer a vibruje ženskou, jinovou energiou. V prírodných kultúrach to mali jednoduchšie, pretože ich „pracovný“ čas sa jeseňou skončil, teplé obdobie roka prinášalo rast, prácu, zbieranie skúseností vo vonkajšom svete, v studenom období sa skúsenosti, ale aj výsledky práce, zhodnocovali a integrovali.

Vypovedali o tom aj obrady Jarnej a Jesennej Rovnodennosti. Okamih Rovnodennosti je totiž vždy jemnou hranicou, na ktorej mužská a ženská polarita dosahujú bod rovnováhy a navzájom si odovzdávajú žezlo. Ak je Jarná Rovnodennosť okamihom, kedy žena odovzdáva mužovi semienka, ktoré s láskou opatrovala a vyživovala celú zimu, aby ich muž zasial do pôdy a svojou aktivitou zabezpečil úrodu, tak počas Jesennej Rovnodennosti muž odovzdáva úrodu žene, aby ju zhodnotila, pripravila z nej zásoby na zimu, vytriedila semienka, z ktorých vyrastie úroda budúceho roka a starala sa o ne až do nasledujúcej jari.

Okamih Jesennej Rovnodennosti je preto kratučkým, ale intenzívnym časom, kedy sú mužský a ženský princíp vo vzájomnej rovnováhe. Ak náš vnútorný muž a vnútorná žena dokážu spolu komunikovať, ak je vzťah týchto archetypov v našom vnútri naplnený láskou a porozumením, môže to vyzerať asi takto: Náš vnútorný muž prichádza z poľa, či loveckej výpravy, domov, ukazuje žene výsledok svojej polročnej práce, je unavený, ale naplnený. Vie, že po celé obdobie svojej vlády venoval svoju silu a energiu tomu, čo je pre jeho (našu) ženu dôležité, aby naplnil jej potreby a túžby, aby ju urobil šťastnou a spokojnou. A žena si to uvedomuje, pokloní sa pred ním v hlbokej úcte a víta ho s otvorenou náručou, pripravená postarať sa oňho, vytvoriť mu láskyplný domov, v ktorom zregeneruje svoje sily do budúcej jari.

Žena s vďačnosťou a úctou prijme úrodu (alebo korisť), ktorú muž priniesol, múdro ju spracuje tak, aby poslúžila na výživu celej rodiny, vyberie semienka, ktoré sú dostatočne silné a zdravé a opatruje ich, aby z nich muž na budúci rok vypestoval novú úrodu. Tento proces prebieha, keď poznáme potreby a túžby svojej vnútornej ženy a sme si vedomí sily a schopností nášho vnútorného muža. Vtedy svoju energiu využívame hospodárne a účelne, naše túžby sú v súlade s našimi vnútornými potrebami a naša aktivita slúži na to, aby sme ich naplnili, čo vedie k vnútornej spokojnosti.

Ak tomu tak nie je, ak nepoznáme svoje skutočné potreby (v osobnom horoskope reprezentované Lunou), nasledujeme túžby, ktoré však nie vždy slúžia k uspokojeniu potrieb. Preto sú túžby nestabilné, naša aktivita nie je zameraná a my sa točíme v bludnom kruhu nespokojnosti. To je stav, ktorý je zdrojom ironickej pripomienky, že „žena nevie, čo chce a nedá pokoj, kým to nedostane“. Ak naša vnútorná žena nepozná svoje potreby, naozaj nevie, čo chce, vtedy využíva energiu muža, aby cez uspokojenie jej túžob (v horoskope reprezentovaných Venušou), ktoré však nie sú stabilné, hľadal jej skutočné potreby.

Výsledkom je kolísanie pocitov uspokojenia a nespokojnosti, ktoré vyčerpáva obe strany.

V nasledujúcom polročnom období, keď prevezme vládu ženská polarita, sa ju budeme učiť chápať, rozumieť našim skutočným potrebám a kultivovať svoju ženskú energiu, aby mohla dať na jar nášmu vnútornému mužovi jasný cieľ, ktorý naplní jej najhlbšie vnútorné potreby. Pozrieme sa na úrodu, ktorú nám priniesol tento rok, nielen na tú fyzickú, v podobe plodov zo záhrady, ale aj na tú vnútornú. Sme spokojní s tým, čo sme v prvej polovici roka vytvorili? Dáva nám naša aktivita pocit vnútornej spokojnosti a radosti? Cíti sa náš vnútorný muž spokojný a naplnený tým, čo v uplynulom období dokázal? Cíti sa naša vnútorná žena uspokojená výsledkom jeho (našej) práce?

Ak sa cítime spokojní, vieme, že môžeme ďalej pokračovať v započatom diele, ak spokojnosť necítime, je jasné, že sme našu mužskú energiu nepoužívali účelne na uspokojenie skutočných potrieb, ale zneužívali sme ju na naplnenie nestálych túžob. Máme pol roka na to, aby sme išli do hĺbky svojho vnútra a naučili sa, lepšie chápať mechanizmus našich vnútorných potrieb a túžob, aby sme v nasledujúcom roku nášmu vnútornému mužovi mohli stanoviť jasné a zmysluplné ciele, ktoré nás privedú k skutočnej spokojnosti.

V každom prípade, bez ohľadu na to, či dnes cítime spokojnosť s úrodou, ktorú náš vnútorný muž za uplynulé obdobie vytvoril, je čas, uctiť ho a poďakovať sa mu. Prijať ho s otvorenou náručou, ošetriť mu mozole na rukách, či zranenia, ktoré utŕžil v snahe, uspokojiť našu vnútornú ženu. V dnešný deň, na krátky okamih, sú tieto dva aspekty v našom vnútri, v dokonalej rovnováhe, pripravené zatancovať si nádherný tanec vďačnosti a lásky a splynúť v posvätnom spojení.

V uplynulých rokoch som prechádzala silnou introspekciou a uvedomila som si, že som mnohokrát svojho vnútorného muža zneužívala na uspokojovanie mojich rozmarov, až som ho úplne vyčerpala. A namiesto toho, aby som mu venovala patričnú úctu a starostlivosť, som od neho očakávala ďalšiu a ďalšiu aktivitu, čo sa prejavilo v tele, silnou bolesťou v oblasti, kde sa na spájajú pod úrovňou krku trapézové svaly. Tam sa spájajú všetky jangové dráhy v tele a dávajú mi bolesťou najavo, že moja mužská energia si žiada odpočinok, regeneráciu, ale aj uznanie a úctu. Tomuto miestu sa kedysi hovorilo „vdovský hrb“, pretože u žien, ktoré museli dlhodobo zastávať ženskú aj mužskú úlohu, práve toto miesto opúchalo. Bolesť a napätie v tejto oblasti nás núti, skloniť hlavu, aby sme napätie uvoľnili a to je práve mechanizmus, ktorý nás núti, pokloniť sa vnútornému mužovi a uznať, koľko práce robí pre našu spokojnosť.

Zároveň vo mne zážitky uplynulých týždňov otvorili tému dôvery voči mužom, vyplavili sa emócie strachu, nedôvery a bezmocnosti, zapísané hlboko v bunkách zo skúseností, odpozorovaných zo vzťahu mojich rodičov, zo zápisov môjho prenatálneho vývoja a ranného detstva, ale aj silných skúseností žien môjho rodu. Jasne sa mi ukázalo presvedčenie, že žena sa musí postarať o seba, lebo na muža sa nedá spoľahnúť, nedá sa mu dôverovať. Ukázali sa mi nielen skúsenosti žien, ale aj silné pocity zlyhania mužských predkov, keď z rôznych dôvodov nemohli, alebo nedokázali naplniť potreby svojich žien a detí, či hanby za to, keď svoju mužskú silu zneužívali, keď sa báli stratiť kontrolu, či podľahli túžbe po moci. Ešte stále vo mne táto skúsenosť mocne pracuje a uvedomenia budú určite nejaký čas dosadať…

Čas Rovnodennosti , ktorého esencia sa ešte posilní blížiacim sa Splnom v Baranovi, je symbolickým obdobím, keď sa v rodine stretnú otec a matka pri jednom stole. Ak je Jarná Rovnodennosť raňajkami, časom, kedy sa pripravujeme na aktivity nasledujúceho dňa, rozdelíme si prácu, naplánujeme povinnosti, aj spoločne strávený čas, tak Jesenná Rovnodennosť je spoločnou večerou. Je to chvíľa, keď celá rodina zasadne k stolu, zdieľa navzájom, čo po celý deň zažili, tešia sa z toho, čo sa im podarilo, utešujú sa pri prežitých sklamaniach, navzájom sa podporujú a ďakujú, že sú opäť spolu. Okrem spojenia nášho vnútorného muža a vnútornej ženy, zažívame aj pocity vnútorného dieťaťa, ktoré vníma, že keď sú rodičia spolu, v jeho svete je všetko v poriadku. Môžeme teda precítiť, ako sa cíti naše vnútorné dieťa, či mu spojenie vnútorného muža a ženy, dodáva pocit bezpečia, alebo cíti neistotu a nedôveru.

V uplynulých dvoch rokoch cítim, oveľa viac, ako predtým, práve tento aspekt, pretože sa silno vyplavujú programy, zakódované hlboko v bunkách, pochádzajúce z rodu – okrem iného aj programy nedôvery voči mužom a mužskému princípu, hnev, ale aj vina, nedostatočnosť a krivda… Cítime emócie našich pramatiek, ktoré nezažili, aké to je, vnímať muža ako rovnocenného partnera, ktorý s láskou a úctou zaisťuje bezpečie svojej ženy a rodiny. Vyplavujú sa aj emócie praotcov, ktorí nedostali možnosť, byť skutočnými mužmi pre svoje ženy a otcami pre svoje rodiny. Vyplavujú sa emócie detí, ktoré nezažili, aké to je, vidieť rovnocenný vzťah muža a ženy a mať v rodičoch zdroj absolútnej opory a bezpečia. Celá história ľudstva, ktorá zahŕňala nerovnováhu, disharmonické vzťahy, vynútené manželstvá, ženy, ktorých muži odišli za prácou, alebo do vojny, muži, ktorí boli odtrhnutí od svojich rodín a deti, ktoré túžili po bezpečí a istote, to všetko sa odohráva v našom vnútri a uvoľňuje sa cez naše telá.

Reakcie tela môžu byť nesmierne búrlivé a intenzívne, najmä v oblasti kostry, kĺbov, ale aj zubov a čeľustí, pretože tam je uložených najviac energie z rodovej pamäte. Je od nás žiadané, uvoľniť tieto emócie a uznať skúsenosti našich predkov. Uznať, že v časoch, keď žili, nemali možnosti, vytvoriť harmonický vzťah medzi svojím vnútorným mužom a vnútornou ženou, pochopiť tieto polarity vo svojom vnútri a preto si nemohli ani vytvoriť uspokojujúce partnerské vzťahy. Uznať, že rovnako ako ľudstvo, aj vzťahy medzi mužom a ženou, medzi mužským a ženským princípom, prechádzajú vývojom, evolúciou po úrovniach Vedomia…

Uznať vzťahy, ktoré nesiahali ďalej, ako po naplnenie potrieb 1. čakry, ktoré ľudstvo tvorilo po tisícročia… Uznať vzťahy, ktoré sa tvorili ako vzájomný energetický obchod a dokázali už naplniť potreby 2. čakry… A uznať to ako pokrok, ktorým tento vývoj nesporne bol… A prijať úlohu našej generácie, naučiť sa žiť vzťahy cez potreby 3. čakry, aby bol aj tento vývojový stupeň naplnený. Vidím okolo seba – a zažila som to aj u seba – ako sa snažíme dospieť k méte srdcového centra, ale bez pochopenia a integrácie predchádzajúceho vývojového stupňa nás to vždy okľukou vracia k tomu, čo sa snažíme preskočiť… Lebo, veď predsa „len cez srdce je to správne“… Ale zabúdame, že vývoj má svoje zákonitosti a pokrok je odvodený od slov „krok po kroku“… A pri snahe, preskočiť niektoré dôležité kroky sa stávame „poskokmi“ vlastnej netrpezlivosti …

Pri uvoľňovaní emócií z bunkovej pamäti dochádza k „pulzovaniu“ tela, najmä kostry, všimla som si, že sa často cítim, akoby mi kĺby „vyskakovali“ z lôžok, pri procesoch „rozpínania“ a „kontrakcie“. Overovala som si tento pocit u priateľa, chiropraktika a maséra, a potvrdil mi, že sa teraz často stretáva práve s týmito prejavmi – akoby chrbtica a kĺby nedokázali držať „na mieste“. Rovnako zubári zažívajú veľmi „zaujímavé“ prípady…

Veľmi často, keď sa uvoľnená emócia prejavila bolesťami kĺbov, najmä bedrových, vyrážajúcich až do nôh, vnímala som obrazy zo životov mojich predkov. Zažila som aj, keď sa tento proces prejavoval cez ramenné kĺby, vtedy som vnímala viac mužov môjho rodu a náklad na ich pleciach, tak, ako som inokedy vnímala záťaž žien, uloženú v bedrách…

Čoraz viac si uvedomujem, že celý tento proces nie je naozaj „o nás“ – ale deje sa cez nás. Že celá evolúcia ľudstva sa odohrávala cez jednotlivcov, cez ich skúsenosti, ktoré spôsobovali zmeny v ich individuálnom vedomí a ďalšia etapa vývoja sa odohráva cez nás.

Uvedomila som si, aký obrovský energetický skok sa odohral cez mojich rodičov – obaja sa narodili počas 2. svetovej vojny, a cez ich generáciu, cez prebúranie mnohých programov , presvedčení a systémov viery prebehol silný proces zmeny vedomia. Napriek ohrozeniu, strachu a nedostatku, do ktorého sa narodili, dokázala generácia našich rodičov stvoriť svet, v ktorom sa môžeme cítiť viac v bezpečí a hojnosti, než všetky generácie pred nami.

Je čas, prejaviť vďačnosť našim predkom za to, že napriek nepriaznivým vzťahovým podmienkam, vytvorili priestor, v ktorom mohli vyrásť ďalšie generácie, najlepšie, ako dokázali. Uznať, že aj vďaka tomu, že potlačili svoje potreby a pocity, sme my dnes na svete a poďakovať sa, že žijeme v časoch, kedy tieto pocity môžeme vedome uvoľniť a tvoriť partnerské vzťahy na úplne inej úrovni. Minulosť, z ktorej sme stvorení, nemôžeme zmeniť, môžeme však premeniť svoj vnútorný vzťah archetypu muža a ženy a odovzdať ho ďalej naším potomkom. Tento proces, vyplavovania našich vlastných, aj rodových emócií a presvedčení o partnerských vzťahoch, samozrejme, nie je len záležitosťou Rovnodennosti, ale vo vlnách sa deje už niekoľko rokov a ešte prebiehať bude – hoci sa spolu s rozširujúcim a krištalizujúcim sa vedomím ľudstva očistné procesy zrýchľujú, stále počítame s tým, že sa cez nás, cez naše mysle aj telá, transformujú desaťtisícročné skúsenosti vývoja ľudstva.

Slnečné zastavenia – Rovnodennosti a Slnovraty – vždy určujú smer vývoja na nasledujúce tri mesiace, do otvorenia ďalšieho slnečného Portálu. Keďže Rovnodennosť poukazuje na vývoj vzťahov mužskej a ženskej polarity, je dôležité pozrieť sa na postavenie mužských a ženských archetypov na hviezdnej oblohe. Slnko a Mars, ktorí zastupujú mužskú polaritu, sa v okamihu Rovnodennosti obaja nachádzajú v kráľovstve Váh. Mužská energia bude teda v nasledujúcich troch mesiacoch smerovaná k diplomacii, zmiereniu, dohodám a mierovým dohovorom, muži budú stavaní do úlohy rytierov, chrániacich slabších a hájacich spravodlivosť.

Ženské archetypy na hviezdnej oblohe budú zosobnené Lunou v Kozorožcovi a Venušou v Levovi. Luna, ktorá zosobňuje naše najhlbšie potreby, naše emócie a podmienené reakcie, bude našu ženskú polaritu vyzývať k prevzatiu plnej zodpovednosti za naše pocity, aj za uspokojenie našich potrieb. Pripomenie nám, že nie je ničia povinnosť, napĺňať naše potreby, že máme plnú kapacitu a kompetenciu, aby sme sa o seba postarali sami, aby sme si boli matkami, ktoré naplnia potreby našich vnútorných detí a nehľadali si náhradných rodičov v ľuďoch okolo nás. Venuša v Levovi nám pripomenie našu jedinečnosť, naše dary a túžby nášho JA (áno, toho toľko odmietaného Ega), aby sme pochopili, že vzťah je plnohodnotný až vtedy, keď doňho vstupujeme ako plnohodnotné (a plne si svojej hodnoty vedomé) JA… že každé MY je tvorené dvomi, alebo niekoľkými JA a kým nebudú všetky JA ocenené v ich jedinečnosti a nevstúpia v plnej sile do MY, budú vzťahy len nekonečnými kompromismi so životnou energiou tých, ktorí ich tvoria. A ani Luna v Kozorožcovi, ani Venuša v Levovi nám v žiadnom prípade nedovolí kompromisy a plytvanie životnou energiou…

Podporná väzba medzi Venušou v Levovi a Cheironom v Baranovi prináša prekrásnu príležitosť na uznanie a preľúbenie našich zranení, aj precítenie úcty k zraneniam našich milovaných. Vďaka tejto väzbe dokážeme uvidieť seba aj našich blízkych v sile ich procesov, pochopiť, ako sa naše zranené časti navzájom aktivujú a kričia po uznaní a liečivom objatí. S Venušou v Levovi môžeme uvidieť dar zranenia, vďaka ktorému sme sa stali presne tými, kým sme a bez ktorého by sme dnes neboli tou jedinečnou a silnou Bytosťou, osobnosťou, schopnou hlbokého pochopenia a liečenia.

Bylinkou Jesennej Rovnodennosti je aktuálne kvitnúca zlatobyľ obyčajná, kráľovná slnečného obdobia Váh. Posilňuje obličky a stimuluje ich k vyplavovaniu toxínov, čím očisťuje krv, uľavuje srdcu a umožňuje srdcovo-cievnemu systému ľahšiu prácu. Rovnako pôsobí aj v oblasti energetického tela – uvoľňuje vzájomné energetické putá, ktoré vznikajú emocionálnymi interakciami medzi ľuďmi, aj zdieľaním sexuálnej energie, čím očisťuje energetické telo od cudzích energií, ktoré sme v medziľudských vzťahoch. Kúpeľ v zlatobyli bol súčasťou predsvadobných rituálov, ale aj obradov Jesennej Rovnodennosti a Zimného Slnovratu, zabezpečoval vnútornú integritu a čistotu osobnej životnej energie v introspektívnom zimnom období.

Zo srdca nám všetkým želám požehnaný čas Rovnodennosti, nech je mostom, na ktorom sa môžu stretnúť mužský a ženský princíp v nás i v kolektíve – v rovno-váhe a rovno-cennosti.

Tak sa staň.