Aktuálně…

O aktuálnej situácii toho bolo napísaného a povedaného mnoho a dlho som bola na vážkach, či je potrebné, aby som prispela, či mám čo povedať… Pretože, mnohé príspevky sú plné skutočne múdrych a zmysluplných postrehov, mnohé sú, naopak, úplne dezinformujúce, s cieľom, „cucnúť“ si trochu z rozvírených emócií. Pretože búrlivé emócie sú rajom a prestreným stolom pre entity rôzneho druhu…

Uplynulé dni však boli pre mňa naplnené niekoľkými vhľadmi a cítim, že sa o ne chcem podeliť. Predovšetkým, keď som v decembri písala príspevok o tom, že nás Jupiter v Kozorožcovi bude podporovať v rozvíjaní dôležitých kvalít – zodpovednosti a disciplíny, vôbec som netušila, že sa k tomu postaví takto rázne. Tieto kvality sú pre ďalší vývoj nesmierne dôležité, pretože so vstupom Saturna a Jupitera do Vodnára na konci tohto roka, začneme pomaly ochutnávať, čo skutočne znamená éra Vodnára. Bude to obdobie, v ktorom sa otvoria dvere do krajiny vzájomnosti, pospolitosti, ale aj slobody – a Vesmír nevloží slobodu do rúk nezrelým pubertiakom, ktorí sa pri prvej prekážke búria a hádžu o zem, alebo sa snažia pravidlá obchádzať či ignorovať…

Toto obdobie má v sebe ukrýva mnoho príležitostí pre každého z nás, o tých však už bolo popísaného dosť. Ukrýva aj svoje výzvy – napríklad, uvidieť, do akej miery sme schopní, ustáť príležitosti Vodnára. V týchto dňoch silno cítime reštrikcie, ktoré nám ešte prináša Saturn na posledných stupňoch Kozorožca – tvrdé, ale nesmierne potrebné, aby sme v zastavení a obmedzení našli potrebnú pokoru, zodpovednosť a úctu. Voči životu, sebe samým, aj voči celku, ktorého sme všetci rovnocennou súčasťou. Preto je dodržiavanie disciplíny a prevzatie absolútnej zodpovednosti kľúčové a naša schopnosť, skloniť sa pred obmedzeniami a prijať ich ako dospelé a zrelé bytosti, je veľmi dôležitá pre ďalší vývoj. Už o pár dní prejde Saturn do krajiny Vodnára, zatiaľ len na skúšku, na pár mesiacov, aby preveril, do akej miery sme na vodnársku energiu pripravení (ak sa ukáže, že nie sme dostatočne zrelí, je dobré si pripomenúť, že na jeseň môže Saturn robiť podobné „kozorožcovské poriadky“, ako v týchto dńoch). Veľmi dobrý príspevok o prechode Saturna do Vodnára si môžete prečítať vo veľmi obsažnom príspevku mojej obľúbenej astrologičky Kláry Koničarovej: http://www.astropsychologie.cz/astr…/nez-prejdeme-do-vodnare

Veľmi prínosnou a dôležitou rovinou celého tohto roka je vyplavovanie silných emócií a programov, zapísaných v rodovej pamäti, teda v našej DNA. V januári sa silno vyplavoval hnev, najmä hnev žien voči mužom, opisovala som tu svoje stretnutie s bytosťou, predstavujúcou archetyp emócie hnevu. Som veľmi vďačná, že sme tejto emócii dovolili, aby cez naše prijatie a súcit do veľkej miery previbrovala, pretože dnes už jej prítomnosť v kolektívnom poli vnímam len veľmi mierne, ako akúsi zostatkovú energiu.

Rovnakú príležitosť teraz dostáva bytosť strachu o prežitie, vyplavuje sa z našej DNA, aby sme ju uvideli, uznali, prijali a otvorili jej srdcia. Stretnutie s touto bytosťou bolo pre mňa nesmierne inšpiratívne, ukázala mi svoje zrodenie a vývoj v najboľavejších obdobiach vývoja ľudstva. Opäť mi pripomenula, že všetky tie tzv. „negatívne“ emócie, ktorým sa tak veľmi snažíme vyhýbať, sú výtvory nás – ľudí, sú to „deti ľudstva“, my sme ich stvorili a teraz ich odmietame a snažíme sa tváriť, že ich nepoznáme. Rovnako, ako keby sme odmietli svoje fyzické deti a ony by, v snahe prežiť, využili každú možnosť, ako si uchmatnúť každý nestrážený kúsok potravy. Tieto odmietané deti využívajú našu nesústredenosť, chvíle, keď si neuvedomujeme procesy našej mysle, aby si získali našu pozornosť a aspoň trochu potravy.

Keď mi táto bytosť ukazovala svoje zrodenie a vývoj, uvedomila som si nielen to, že si zaslúži našu pozornosť a lásku, ako každé dieťa ľudstva, ale tiež mi prezradila, že v skutočnosti je láskou. Niekto možno bude argumentovať obvyklou vetou, že „strach nemôže byť láskou“, či dokonca, že „strach je opakom lásky“, mne však bytosť bylinky túžobníka naučila, vidieť zrnko lásky v každej emócii, preto chápem, ako to entita strachu myslela. V čase, keď vznikla, sa ľudské vedomie pohybovalo na úrovni prvej čakry, jediné, čím sa ľudia zaoberali, bolo prežitie. A strach o život bol (a je) prejavom lásky na najnižšej úrovni vedomia, akú ľudstvo zažilo. Zároveň bol strach, vo vedomí duality, odrazovým bodom k precíteniu túžby po bezpečí, po živote, ktorá bola hnacím motorom k vytvoreniu krajšieho a bezpečnejšieho života.

Tento strach o prežitie, ktorý zahŕňa strach zo smrti, z choroby, ale aj z nedostatku, sa nachádza na úrovni vedomia prvej čakry. Aby táto mocná bytosť, ktorá zabezpečila prežitie našich predkov a motivovala ich k vytvoreniu bezpečnejšieho života pre ďalšie generácie, aj pre nás, mohla previbrovať na úroveň srdca, kde sa môže rozpustiť, potrebuje, aby sme ju prijali v láske a úcte. Môže byť uvoľnená a rozpustená len cez naše uznanie, prijatie a lásku, keď sa do nej zaľúbime a otvoríme jej svoje srdcia dokorán.

Preto ma vždy poteší, keď akúkoľvek „negatívnu emóciu“ precítia vedomé bytosti, ktoré majú potenciál, vytiahnuť ju do vyšších úrovní vedomia, na úroveň srdcovej čakry. Vyžaduje si to bdelosť, uvedomovanie si svojich myšlienok a pocitov, aby sme tieto silné emócie dokázali precítiť bez toho, aby sme im podliehali. Áno, mnohí podliehajú, avšak viem, že tento príspevok čítajú tí, ktorí majú potenciál, vytiahnuť „ťažké emócie“ do vyšších vibrácií, odľahčiť ich, prijať ich vo svojich srdciach, aby sa mohli rozpustiť v láske a prijatí– v NAŠEJ láske a NAŠOM prijatí. Pretože celá transformácia ľudstva sa nemôže udiať inak, ako CEZ NÁS.

Stretla som sa v uplynulých dňoch s rôznymi reakciami na strach a paniku, ktoré sa prejavovali u mnohých ľudí. V týchto reakciách bolo aj odsúdenie, pohŕdanie, hnev voči ľuďom, ktorí podliehali strachu a cítila som smútok, že tento postoj zaujímali prebudené bytosti, ktoré sú na ceste sebapoznania a transformácie dlhší čas. Keď som sa s tým stretla, pripomínala som, že konfrontácia s ľuďmi, zmietanými vo vlnách náročných emócií, je veľkým testom našej úrovne vedomia. Zároveň je to pre nás príležitosť, prejaviť pochopenie a súcit voči tým, ktorí sa topia, ak už nie je možné, podať im pomocnú ruku. Všetci sme v jednom kotlíku a je zodpovednosťou každej vedomej bytosti, aby v tomto čase prispievala k maximálnej možnej čistote emocionálneho poľa Zeme.

Napríklad tým, že si uvedomí, že ak niekto kupuje v obchode 50 kíl múky, pravdepodobne má v DNA silno zapísanú skúsenosť hladu a nedostatku, ktorú si zatiaľ nedokáže uvedomiť. Ak ja necítim potrebu, vykúpiť polovicu Kauflandu, je možné, že moji predkovia nezažili silnú skúsenosť hladu, alebo ju dokázali spracovať ešte pred mojím narodením, prípadne som si ju spracovala aspoň čiastočne ja – toto všetko nie je dôvod na to, aby som kritizovala a súdila tých, ktorí sa s emóciou strachu z nedostatku potýkajú, ale na to, aby som s úctou poďakovala Bohu, svojim predkom, či svojmu vlastnému Vedomiu a precítila pochopenie a súcit s tými, ktorí to majú inak.

Naozaj nevieme, akú skúsenosť si nesie v bunkovej pamäti človek, ktorý tlačí v obchode plný nákupný vozík alebo kúpil plnú tašku rúšok, určite to však vypovedá o tom, že sa mu v jeho emocionálnom poli nežije ľahko. Práve v tomto čase som si silno uvedomila, že ja som sa začala prebúdzať približne pred desiatimi rokmi, zažila som silné „preplesky“, keď ma život ponáral hlboko do usadeného blata môjho podvedomia aj nevedomia, ale aj krásne obdobia, keď som sa znovu nadýchla a integrovala prežité, videné a pochopené. Desať rokov som mala čas a priestor, pracovať so svojím vnútorným dieťaťom, učila som sa poznávať, chápať a uvedomovať si samu seba, rozlišovať mentálne aj emocionálne programy, skúmala a čistila rodové vzorce a popri tom som to odovzdávala ďalej iným ľuďom… Mnohí, ktorí to čítate, ste na tom podobne – mali sme dostatok času a proces bol relatívne pomalý a postupný.

Dnes je však ľudské vedomie vystavené tlaku, týmto procesom prejsť v priebehu niekoľkých mesiacov. Je to podobné, ako keby sme my mali možnosť, nechať sa prebúdzať hudbou, občas aj hlasnejším zvonením budíka, ale stále to bolo celkom láskavé, v porovnaní s tým, čomu sú dnes vystavení mnohí ľudia. Dnešné prebúdzanie vyzerá, ako keď vojaci vo výcvikovom tábore majú „prepadovku“ – nejaký blázon s megafónom vbehne do miestnosti, trúbi, kričí a ľudia v panike vyskakujú z postelí, a v tomto rozpoložení sa majú ešte aj zorientovať, obliecť, pripraviť na cestu… Neviem, ako vy, ale podľa mňa si zaslúžia súcit a pochopenie.

Viem, aké náročné bolo pre mňa, keď som sa pred viac ako rokom stretla s emóciou strachu o život a akou cestou som si po našom stretnutí prešla, preto k terajšej situácii pristupujem s veľkou pokorou a úctou. Moja cesta k pochopeniu a prijatiu tejto emócie trvala dlhé mesiace, postupne a po kúskoch som ju ťahala vyššie a vyššie, otvárala jej srdce, nebol to ľahký proces a to som už mala za sebou kus sebapoznávacej cesty a k dispozícii dary vhľadu, pochopenia a podporu bytostí Mamičky Zeme. Cítim veľký rešpekt k tým, ktorí si týmto procesom prechádzajú teraz a so slabšou „výbavou“, preto im to nekomplikujem vnútorným posudzovaním a nadradenosťou a celým srdcom sa prihováram, aby čo najviac ľudí prejavilo pochopenie a súcit voči všetkým bytostiam, ktoré si teraz týmto procesom prechádzajú.

A tiež sa modlím, aby všetky vedomé bytosti, ktoré sa samy stretnú s entitou strachu o prežitie, jej otvorili srdce, precítili ju s uznaním a prijali ju s pochopením a láskou. Veľmi silno si uvedomujem, aké náročné to mali naši predkovia v časoch, keď stvorili entitu strachu o život, a v akej požehnanej dobe žijeme my, akú máme úroveň hygieny, zdravotnú starostlivosť, vedomosti, možnosti výživy, v akej hojnosti, bezpečí a pohodlí dnes žijeme. Silno vnímam, že práve vďačnosť za dnešnú úroveň a možnosti, je dôležitou podporou pri previbrovaní bytosti strachu a jej uvoľnení sa do lásky.

Máme k dispozícii silnú podporu bytostí Matky Zeme, prebúdzajúce sa stromy, rastliny a pôda, vyžarujú nádhernú a láskyplnú energiu a ponúkajú ju všetkým, ktorí sa jej dokážu otvoriť.Najväčšiu záťaž v tomto období zažívajú naše obličky, pretože ich energia strachu a neistoty veľmi zaťažuje. Podporiť ich môžeme pitím čaju zo zlatobyle obyčajnej, ktorá nielen intenzívne podporuje činnosť obličiek a schopnosť, filtrovať toxíny, ale aj podporuje odplavenie emocionálnej záťaže, získanej od iných ľudí. Majsterkou prežitia a veľkou podporou pri spracúvaní strachu o život, je praslička roľná. Usadené nánosy v kostiach a kĺboch, a tým aj rodové strachy a záťaže rozpúšťa túžobník brestový, ktorý navyše účinne znižuje horúčku a otvára srdcovú čakru tým, že nám ukazuje lásku, ukrytú v každej emócii, ktorú zažívame. Horiacu pochodeň nádeje, doslova svetlo do tmy, prináša lipkavec syridlový a schopnosť, tešiť sa zo života v každej situácii, aj v ťažkostiach zažívať radosť, dodáva borák lekársky. Vnútornú harmóniu a schopnosť, urovnávať konflikty v našom vnútri, aj v medziľudských vzťahoch, prináša zázračná betonika (vrelo odporúčam pri „ponorke“, ktorá môže vyniesť na povrch nezvedomené rozpory v rodinách). Rozhodne nezabúdajme na mladú žihľavu, ktorá práve vyrastá zo zeme, aby nám dodala odvahu a silu, čeliť životným výzvam a prináša čerstvý vietor novej energie.

Imunitu v týchto dňoch môžeme podporiť tinktúrou z kapucínky, ktorá má zároveň antibiotické účinky. Najsilnejším protivírusovým bylinkovým sprievodcom je v našich končinách pamajorán, ktorý podporuje našu myseľ, aby generovala myšlienky dobra a lásky, upokojuje a likviduje parazity v tráviacom aj dýchacom systéme. Pamajoránový čaj pri zvýšenom riziku kontaktu s vírusmi určite odporúčam piť vo väčších množstvách, rovnako aj rozumné a primerané užívanie pamajoránového esenciálneho oleja. Silnou podporou v tomto čase je aj bazový kvet, nielen pre antivirotický a horúčku znižujúci účinok, ale aj pre múdrosť, ktorou nás duch bazy obohacuje. Pokoj a láskavú náruč prináša medovka, dôveru a bezpečie slez lesný a odolnosť voči depresívnym a ťaživým myšlienkam ľubovník bodkovaný. Zo zeme už vykúkajú svieže jarné bylinky – podbeľ, pľúcnik, zádušník brečtanovitý, fialky, ktoré sú veľmi prospešné v studených macerátoch, aj ako obohatenie jedálnička a tiež poklad tohto ročného obdobia – medvedí cesnak.

Veľkú podporu a požehnanie nám prináša aj spev vtákov – vtáčiky sú totiž v dokonalej symbióze s energiou rastlín aj ostatných zvierat, a tiež s naším organizmom. Vibrácie vtáčieho spevu totiž spôsobujú rýchlejšiu regeneráciu a rast, nie je náhoda, že na jar, keď je potrebné podporiť rast a plodnosť u rastliniek, aj u zvierat, začínajú vtáčiky spievať už skoro ráno a spievajú celý deň až do neskorého večera. V lete ich melódia podporuje rast a rozmnožovanie len v ranných a večerných hodinách, ich spev cez deň utichá, pretože intenzívny rast nie je žiaduci. Preto sa aj my na jar cítime sviežejší a životaschopnejší, aj na bunky nášho tela má vtáčí spev svoj obnovujúci vplyv.

Ak máte možnosť, načúvajte vtáčiemu spevu čo najčastejšie, podporíte tým svoj organizmus, aby sa rýchlejšie regeneroval a harmonizoval, bunky sa budú rýchlejšie obnovovať, čo zvyšuje imunitu – a aj dobrú náladu. A samozrejme, veľmi pozitívne pôsobia všetky prirodzené zvuky Matky Zeme – šumenie vetra, šušťanie suchej trávy pod nohami, žblnkot vody… Liečivé a podporujúce sily sú všade okolo nás, aby nás sprevádzali pri prebúdzaní sily v našom vnútri – tej sily, ktorá sa otvára v tichu a spojení so sebou samými. Žehnám nám všetkým, aby sme túto príležitosť využili v láske a mieri so sebou, so svetom i so životom..

Zdroj:FB